[palo]

Detail povrchu vonkajšej strany západnej línie hradieb (máj 2006): murivo zo svetlého vulkanického tufu + novodobé cementové škárovanie.

[palo]

dnes je to už na nepoznanie zmenené, avšak kostolné veže prezrádzajú, že ide o……o Žilinu?

[palo]

V Trnave zrekonštruujú naklonenú vežu kostola
Južnú vežu dómu svätého Mikuláša v Trnave čaká unikátna rekonštrukcia. Gotická pamiatka je totiž v havarijnom stave a nakláňa sa. Trnavčania dokonca hovoria o tom, že majú ďalšiu šikmú vežu. Architekti preto navrhli, aby stavbu rozobrali a postavili nanovo. Peniaze na opravu získal farský úrad z predaja nehnuteľností a tiež z grantu ministerstva kultúry.
Pozrite si reportáž zo správ STV, 17. 1. 2007.

P.S.: Vetu, ktorú som vyznačil kurzívou, by som chcel uviesť na pravú mieru:
a/ Nerozoberú vežu, ale len hornú časť jej strechy.
b/ Nenavrhli to architekti, ale statici.
Niet nad presné informácie v médiách…

[palo]

Xixi ma tým francúzskym citátom vrátil na začiatok celej diskusie, lebo ten dokumentárny film bol vlastne francúzskej produkcie. Tak som sa trochu preklikal aj francúzskou Wikipédiou:

“Le classicisme est un courant esthétique et intellectuel visant à promouvoir le retour à l’antiquité classique. Il s’exprime dans tous les domaines de l’art, de l’architecture à la musique, en passant par la peinture et la littérature. Précédé du maniérisme, il est l’équivalent français du baroque auquel tout le rattache sinon la volonté française de s’en distinguer, leur succède le rococo. Il connaît par la suite un renouveau avec le néoclassicisme.”

Ak som odtiaľ správne vylámal podstatu, Francúzi “klasicizmom” nazývajú barokový sloh vo Francúzsku, teda to, čo my nazývame “klasicizujúci barok”.

“Le néoclassicisme est un mouvement artistique qui s’est développé dans la peinture, l’architecture et la littérature des XVIIIe et XIXe siècles. Ce nom s’applique aussi au domaine musical à partir des années 1920, en réaction aux excès du romantisme et de la modernité.”

Takže – opäť s rezervou mojej francúzštiny – “neoklasicizmom” Francúzi súhrnne pomenovávajú všetko to, čo my rozlišujeme na “klasicizmus” a “neoklasicizmus”.

P.S.: Neunavujem už?

[palo]

Diskusia, týkajúca sa možnosti datovania archeologických nálezov pomocou rádioaktívneho izotopu uhlíka, bola odtiaľto presunutá do samostatnej témy vo fóre Archeológia: Datovanie nálezov metódou C14

[palo]

na co sluzili tie dute rucky?
Nechcem tu mudrovať, ale keď sa povalanejší neozývajú:
– rúčky slúžili na držanie pri používaní hrncov,
– ak by neboli duté, boli by s nimi problémy pri sušení a vypaľovaní keramiky a mohli by prázdny hrniec prevážiť.
Okrem toho, ak si dobre pamätám zo školy, v prípade kovu má dutý profil väčšiu nosnosť ako taký istý (pokiaľ ide o vonkajšie rozmery) plný profil. Ale celkom určite je pevnosť v pomere k ploche prierezu lepšia u dutých profilov. Možno je to tak nejako aj u keramiky…

[palo]

Ja som za. Takáto kategória mi dávno chýba aj v článkoch, len mi to nikdy nenapadlo, keď sme spolu hovorili.

A tí, čo majú radi historické mestá a dediny.

[palo]

Demo a J.M., vašu prípadnú ďalšiu diskusiu o detektoroch a detektorákoch odporúčam presunúť do témy na to určenej: Detektory kovov a zlato.

[palo]

Xixi, ďakujem za text. Urobil som si jeho analýzu: slovo “klasicizmus” a jeho deriváty sa v ňom vyskytujú (vrátane nadpisu) deväťkrát, slovo “neoklasicistní” dvakrát. Ja by som v obidvoch prípadoch použil termín “neoklasický”, teda “neoklasická móda”, “neoklasická architektúra”.

[palo]

V minulosti izolácia spočívala v tom, že drevenica bola zdvihnutá nad terén na kamennej podmurovke. Najlepšia by bola podmurovka “na sucho”, teda bez malty, ktorá môže “ťahať” vodu.

O konkrétnom type vhodnej modernej, tzv. bariérovej izolácie nechám vyjadriť sa viac špecializovaných expertov, ktorí sem chodia. (Haló, Tomboy!) Ale mám pocit, že už sa tu kdesi kedysi hovorilo o prednostiach izolačných pásov z PVC oproti bežnejším asfaltovým pásom.
Zaujímalo by ma, akým postupom by tú novú izoláciu tesársky majster chcel vkladať.

Pod celú podlahu by som asi izoláciu dával len vtedy, ak sa na nej v mokrom počasí robia vlhké fľaky alebo nebodaj vyráža voda. Ale kto chce, môže ma presviedčať o niečom inom…

[palo]

stavbari radia podliat podlahy betonom a zaizolovat cele.
A tí stavbári sa hneď aj ponúkli, že by to urobili, nie? :D

Vyzerá to, že ešte sú takí tesári, ktorí sa vyznajú. Akú izoláciu navrhoval dať pod steny?

[palo]

v anglictine sa robi presne taky isty rozdiel v klasicizme a neoklasicizme ako v slovencine
Otázka je, či aj v angličtine anglickej alebo americkej, alebo len v angličtine iných národov :?
Tak som opäť klikal na Wikipediu:
“Classicism, in the arts, refers generally to a high regard for classical antiquity,… It can also refer to the other periods of classicism.“
“In architecture and landscaping -> Main article: Neoclassical architecture“
“The neoclassical movement that produced Neoclassical architecture began in the mid-18th century,…“
Hm?

[palo]

Palo to by stalo za diskusiu. Tu je citat z katalogu moravskej galerie v Brne z roku 2006: Jedním z projevu umeni doby byl tzv. rokokovy klasicismus, ktery je charakterizovan jako forma soužiti neoklasicistni mody a rokokoveho ornamentu.
O.K.; podstatné by pre začiatok bolo, či mali v katalógu na mysli rokoko a klasicizmus v 18. storočí alebo tzv. druhé rokoko a neoklasicizmus v 19. storočí.

[palo]

V slovenčine sa používa pojem “klasicizmus” pre umelecký sloh “v 17., 18. a včasnom 19 . storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie“, tak isto ako v nemčine. Pojem “neoklasicizmus” alebo menej často “pseudoklasicizmus” sa používa na označenie opätovného oživenia tohto slohu – najmä v architektúre – na prelome 19. a 20. storočia.

V angličtine sa používa len pojem “Neoclassicism”: “Neoclassicism (sometimes rendered as Neo-Classicism or Neo-classicism) is the name given to quite distinct movements in the decorative and visual arts, literature, theatre, music, and architecture. These movements were in effect at various times between the 18th and 20th centuries.“

[palo]

Dom bol v havarijnom stave už v roku 1978, keď vláda vtedajšej SSR prijala uznesenie o záchrane mestskej pamiatkovej rezervácie B.Š. Až do prevodu do vlastníctva mesta v období 1990/1991 bol dom vo vlastníctve štátu. Štát za tie roky urobil aké-také statické zabezpečenie, ktorého podstatou však nie sú oceľové tiahla, kotvené “koľajnicami” cez okná, ako si myslí väčšina ľudí a médiá. (Keby sa hoci aj dnes odstránili, nič by sa nezmenilo.) Príčina problémov je v zanedbanej údržbe strechy.
Mesto predalo tento objekt hneď v prvom volebnom obdobi. Dom vtedy kúpil jeden zo zdanlivých záchrancov Banskej Štiavnice, vtedy nádejný podnikateľ. Jeho zásluhou však zostane, že vtedy štiavnická firma BaPa s použitím pozoruhodného technického riešenia, ktoré navrhol Ing. Vlado Kohút, stabilizovala a opravila strechu nad uličným krídlom.
Odvtedy sa vlastníci striedali a jeden horší “hospodár” ako druhý.