palo
Forum Replies Created
-
Predvčerom mi napadlo, kde môžem ventilovať svoju niekoľkoročnú frustráciu: Tu!
Ako aktívneho diváka dokumentárnych filmov s tematikou umenia, histórie (ale aj iných odborov), odkázaného viac-menej na ponuku STV, ma zakaždým režú v ušiach terminologické a fonetické patvary alebo aj vecné nezmysly, ktoré sa vlúdili do slovenských komentárov. Občas som si ich dokonca značil, že napíšem do televízie, ale nikdy som sa k tomu nedostal. Je mi jasné, že k hotovým slovenským verziám sa už nikdy nikto nevráti, aby ich opravil, ale hádam pre poučenie do budúcnosti…
V týchto dňoch sledujem dokumentárny seriál „Paláce Európy“, ktorý je francúzskej produkcie. Tentokrát si neznačím, tak len zbežne načriem do pamäti:
– v slovenskom texte zásadne používajú slovo „monumenty“ namiesto „pamiatky“,
– „románsky cisár“ namiesto „rímsky cisár“,
– výslovnosť „Šónbrun“ namiesto „Šönbrun“,
– „v Herkulane“ namiesto „v Herkulaneu“,
– „neoklasicizmus“ namiesto „klasicizmus“,
– výslovnosť „Palma Večio“ namiesto „Palma Vekio“,
– …
Bolo toho viac.Ale aby som bol spravodlivý, prekladateľ a komentátori nemôžu za všetko. Keď pani, ktorá sprevádzala filmový štáb po Pražskom hrade, hovorila o reštaurovaní sgrafita na „Míčovni“, povedala niečo v tom zmysle, že sa používa pôvodná technológia, teda zmes piesku, pieskovcového kameňa a kriedy. To som spozornel! Lenže keď za slovenským prekladom bolo počuť ešte kúsok pôvodného zvuku, pani naozaj povedala po anglicky „chalk“, teda krieda!!! Tak neviem, buď si táto pani myslí, že sa tam dáva krieda, alebo si myslí, že „chalk“ je vápno.
-
“Novinky zo sveta” sú aké sú, lebo ich vyberá “automat”. Je to “pokusné vysielanie”. Zatiaľ tam možno chýba výraznejšia prítomnosť “ľudského faktoru”. Každopádne nemusíte pochybovať či redakčná rada z tohto “krízového vývoja” prijme “poučenie”.
(Fuj, dnes mi nejako “idú” uvodzovky…) -
Normálne som sa musel ešte raz prihlásiť:
Freya, ten tretí obrázok je super. Hneď by som si tak vymaľoval izbu, pekne od zeme po strop. -
… Ak by sme použili vo vnútri sanačné omietky a opatrenia pre aké sme sa rozhodli, je možné, že by prestalo murivo vlhnúť, alebo mamé urobiť ešte niečo iné?
Len tak pre začiatok: Sanačné omietky vlhnutie muriva neriešia, len ho skrývajú – ak sú dobre urobené – aby nebolo vidieť vlhké “mapy”. Okrem toho, sanačné omietky sú na báze cementu a sú teda nepomerne tvrdšie ako hlinené murivo. Teoreticky optimálne riešenie je, keď tvrdosť materiálov smerom k povrchu klesá. -
Byvame v dome z nepalenych hlinych tehal … nosna stena je hruba asi 80cm vonkajsie tak okolo 60cm. Mame dost vlhke steny uz viac rokov …
Ešte by bolo dobré vedieť:
– aké – z čoho máte v miestnostiach podlahy (hlavne, či je pod nimi betónová vrstva a/alebo hydroizolácia),
– aká je povrchová úprava terénu zvonka okolo domu (betón, asfalt, dlažba, štrk, trávnik,…),
– aký je výškový rozdiel medzi podlahami v dome a terénom okolo domu, či je terén v spáde,
– ako hlboko je hladina podzemnej vody v okolí domu (ak tam je studňa alebo či ste narazili na vodu pri nejakých výkopových prácach).
Možno mi ešte niečo napadne…Potom mame k tomu pristavane casti z tehal, ktore plesniveju …
Myslíš tým časti domu, teda nejaké miestnosti? Aká je hrúbka ich vonkajších múrov? -
Tento “ostatný” príspevok vo mne vyvolal asociáciu – dúfam, že tým nikoho nepohorším – s kladením kvetov na hrob neznámeho vojaka. Jednému za všetkých.
Toto je poďakovanie jedného neznámeho užívateľa (odvodené od “užívať si”). Jedného za všetkých.
Hádam môžem povedať za “druhú stranu”: Teší nás to! -
Je to adresa:
Český rozhlas – Rádio na přání – Duše “K”
Relácia bola odvysielaná 22.12.2006 o 21:05.
-
POdľa rôznych zdrojov to vyzerá, že samotné pece sú stavané na jednoduchom princípe – majú veľký priestor, kde sa musí nahriať vzduch.
Upresnil by som to: Majú masívnu konštrukciu z tehly (alebo kameňa), ktorá sa musí ohňom nahriať – rozpáliť; potom sa oheň “zruší” a pec dôkladne vymetie; sálavé teplo, ktoré vyžaruje z rozpáleného materiálu pece, sa použije na pečenie.Z tvojich linkov som si zatiaľ pozrel len jeden, pec v Kalifornii. Najväčší rozdiel oproti peciam, ktorých fotky som poslal predtým, je v umiestnení komína: v Kalifornii je komín vpredu, v strednej Európe vzadu.
-
Počuj, Laky, to sa fakt pýtaš alebo nás skúšaš? Z tvojich príspevkov som si vytvoril hmlistý dojem, že si študent archeológie…
Okrem toho si pred pár dňami spolu s Pegasom pochyboval, že to môže byť noha z trojnožky… -
Ak si niekto klikne na uvedenú adresu, dočíta sa, že:
Buď pani riaditeľka alebo SITA si pomýlila s Pamiatkovým ústavom národný podnik Pamiatkostav Žilina. Ach jaj, títo mladí “nepamätníci”… :wink:
-
Túto jeseň som sa trochu obzeral po záhradných chlebových peciach.
Takéto sú/boli v okolí Krupiny:
A takéto, celkom nové pece som videl v Brandenbursku, Nemecko:
Zaujímavé, že napriek zemepisnej vzdialenosti majú presne rovnaký princíp.
Na jar budem jednu takú pec rekonštruovať, môžem sa potom podeliť o skúsenosti.
-
Agentúrna správa z 30. 10. 2006:
Práce na hrobke by mali ešte pokračovať dva až tri týždne. Archeológovia musia zo zeme vybrať vonkajšiu a vnútornú hrobovú komoru, ktoré poputujú na konzerváciu do Nemecka. Archeológov okrem počasia tlačí aj čas, pretože nález sa nachádza v novej výrobnej hale, ktorá vyrastá priamo nad náleziskom. -
Agentúrna správa z 21. 11. 2006:
Minister kultúry Marek Maďarič rozhodol o poskytnutí mimoriadnej dotácie vo výške 580-tisíc korún na konzerváciu a záchranu kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. O dotáciu požiadalo Podtatranské múzeum v Poprade. -
Keď som v lete našiel na internete fotky podtatranského nálezu a náleziska, okamžite mi naskočila spomienka na návštevu dedinky Vergina v gréckej Macedónii.
Dedinka by hádam ani nestála za pozornosť, keby tam roku 1977 archeológovia neodkryli staromacedónske kráľovské hrobky, medzi nimi hrobku Filipa, otca slávnejšieho syna Alexandra. A keby potom nad hrobkami nepostavili jedno z najpôsobivejších múzeí, aké som videl ->
Žiadna fotografia však nedokáže sprostredkovať ten zážitok.
(Od roku 1996 je archeologické nálezisko vo Vergine zaradené do Zoznamu svetového dedičstva.) -
Mám fotografie z 18. 10. 2006:
Detail zo strany nádvoria.
Vonkajšia strana hradieb, rozhranie upravenej/opravenej a neupravenej/neopravenej časti.Zblízka má ten náter “peknú” napenenú štruktúru; škoda, že som neurobil makro detail.