palo
Forum Replies Created
-
Dosť dlho som uvažoval, kam zaradiť nižšie uvedenú informáciu, ktorá akosi neprávom uniká našej pozornosti. Možno do témy o archeoskanzenoch? Asi nie, lebo tie bývajú vybudované na mieste reálnych archeologických nálezov a snažia sa o rekonštrukciu istého zaniknutého stavu.
Nakoniec som sa rozhodol pre túto tému, keďže Strečniansky hrad aj zmienený projekt spadajú pod toho istého zriaďovateľa – Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) a správu Považského múzea v Žiline.
Prepáčte, že takto naruším zápalistú diskusiu z posledných dní…
Poriadny stredoveký hrad potrebuje stredoveké podhradie. Také niečo si asi povedali funkcionári či úradníci ŽSK, keď rozbehli prípravu projektu „Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti“ v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013, ktorý spolufinancuje Európsky fond regionálneho rozvoja. Projekt “prešiel” a od februára 2011 do októbra 2013 prebieha jeho realizácia.
V rámci projektu vyrastie pod strečnianskym hradom “autentická stredoveká” dedina Paseka. Jej maketu a výkresy si môžu pozrieť návštevníci v priestoroch hradu. Bude v nej päť kompletne vybavených drevených domčekov so slamenými strechami, napríklad dom stredovekého pekára, rybára či ľudového liečiteľa. Súčasťou “stredovekej” dediny bude aj turistická informačná kancelária. „Dobovú atmosféru doplní studňa s pitnou vodou a funkčná zvonica. Pre deti sa postaví drevené ihrisko s využitím motívov hradnej architektúry,“ povedal hovorca ŽSK. V bezprostrednej blízkosti sa bude nachádzať oddychová časť ohniska s grilom. Vybuduje sa aj amfiteáter s lavičkami. Časť “stredovekej” dediny bude lemovať kolová hradba.
„Tento projekt je unikát. Inšpiráciu sme museli ísť hľadať až do Nemecka,“ povedal Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v Žiline.
Náklady slovenskej časti projektu predstavujú 624 000 €. Krajská samospráva sa bude podieľať sumou 31 189,89 €.
Viac o projekte sa môžete dočítať a fotografie makety si môžete pozrieť v článku Kataríny Kvašňovskej “Pod Strečnom vyrastie stredoveká dedina” zo 14. 5. 2011 na zilina.sme.sk alebo v článku “Pod Hradom Strečno vyrastie dedina za vyše 600 000 eur” z 1. 8. 2012 na topky.sk.
-
Nie je nič len čierne alebo len biele. Údajne najhodnotnejšia architektúra vznikla za komunizmu, myslí si občianske združenie Punkt, ktorého projekt Local Icon chce poukázať na jedinečnú slovenskú architektúru a stavebné dedičstvo, ktoré je často negatívne vnímané verejnosťou a niekedy aj samotnými architektmi a to len preto, že pochádza z obdobia komunizmu. V strede záujmu sú lokálne ikony, ktorými nie sú len ikonické stavby ako Slovenský rozhlas, Kamzík, Most SNP alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ale napríklad aj nedocenené stavby Vladimíra Dedečka (napr. premostenie SNG) či stavby, ktoré by mali byť začlenené medzi industriálne pamiatky.
-
Žiada sa mi podotknúť niečo k problému zasolenia či nezasolenia sutiny či piesku.
Piesok bez akéhokoľvek obsahu solí by sa dal získať hádam len drvením kremeňa. Piesok, ktorý vznikol v prírode zvetrávaním a usadzovaním, vždy – dovolím si trvdiť – nejaké soli obsahuje. Ak by neobsahoval, nemohla by sa na ňom žiť nijaká vyššia (v botanickom význame) rastlina. Ako na plastových granulách. A nevidel som ešte kopu piesku, na ktorej by sa neuchytila nejaká tá tráva či iná rastlinka.
Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.
Koniec-koncov, aj uhličitan vápenatý je z chemického hľadiska soľ…
-
[quote=engerau]Co je na tom ze bude garaz pod nadvorim ? Vidiet ju nebude a vzdy lepsie ako keby auta parkovali vsade okolo zamku. Podstatne je aby sa zachoval slohovy vyraz, malby a dalsia vyzdoba v interieri. Co si myslim ze sa zachova.
A ta sklenna strecha zamku nijako neublizi, vzdy sa da v bududcnosti odstranit bez toho aby to zamok poskodilo.[/quote]
Engerau, nechal si sa nachytať pri vlastnej nedôslednosti: Na jednej strane píšeš, že sklená strecha nad nádvorím sa hocikedy v budúcnosti dá odstrániť bez poškodenia pamiatky; ak je to naozaj tak, je reverzibilná, čo je jedna zo základných požiadaviek pri úpravách pamiatok.
Naproti tomu vybudovanie garáže pod nádvorím, ktorú hodnotíš ako “čo je na tom, hlavne že ju nebude vidieť a autá nebudú parkovať všade okolo zámku”, je nezvratným zásahom a už navždy, aj po jej prípadnom odstránení, následky na pamiatke zostanú.
To je na tom, to je ten rozdiel.
-
Trstinová krytina na novom dome s dreveným skeletom: http://forum.muratordom.pl/entry.php?110549-Nasza-strzecha
Ako píše autor blogu – stavebník domu:
“Táto krytina má neuveriteľnú vôňu. Pri vstupe do domu ucítite vôňu čerstvého dreva zmiešanú s vôňou stodoly. Je to vôňa z detstva, ktorú si budete pamätať celý život.
Naša trstinová krytina má hrúbku 30 cm. To zodpovedá zatepleniu 15 cm minerálnej vlny.Za dažďa kvapky kĺžu po povrchu, vďaka čomu trstina premoká len do hĺbky 2-3 cm. Ďalej je suchá. Trstinová krytina je takou dobrou zvukovou izoláciou, že nebudete počuť kvapky dažďa bubnujúce na strechu.
Pokiaľ ide o životnosť: Nášho pokrývača nedávno požiadali, aby opravil trstinovú strechu. Bola to prvá oprava strechy, ktorá má … 80 rokov.
V horúčavách sa strecha neprehrieva a v podkroví nie je dusno.
S trstinovou krytinou sa spája problém jej horľavosti.
Čítali sme, že jej horľavosť je porovnateľná s asfaltovou lepenkou. Ťažko ju zapáliť, ale pri požiari zhorí.
Trstina obsahuje zlúčeniny kremíka a preto je samozhášavá. Horiaca zápalka alebo iskry z komína ju nezapália.
Pred časom chcel niekto zapáliť trstinovú strechu stánku na námestí v Krakove a hodil na ňu horiacu fakľu. Vypálila sa diera meter krát meter, ale strecha nezhorela.
Inde sme čítali, že horľavosť trstiny sa dá prirovnať k horľavosti papiera. Papier je horľavý, ale keď je v hrubej vrstve, ako v knihe, nezapáli sa, iba z bokov obhorí.
Sami sme to vyskúšali. Vzali sme odpadový balík a podpálili sme ho. Trstina sa po chvíli zapálila, ale o niekoľko sekúnd zhasla. Podpálili sme väčšiu kôpku trstiny a stalo sa to isté. Oheň horel niekoľko sekúnd a potom zhasol. Dali sme balíky na kopu a v strede založili oheň. Trstina obhorela, ale nazapálila sa.”
-
20.07.2012 získalo Združenie na záchranu hradu Šášov NÁJOM na predhradie hradu Šášov, tzv. dolný hrad. Po dlhom a náročnom období vysporadúvania pozemkov sa tak začnú už v tomto roku práce v tomto priestore, ktoré budú orientované predovšetkým na obnovu pivnice a zabezpečenie studne. A pred nami stojí ďalšia, ešte dôležitejšia úloha vysporiadanie horného hradu.
-
Stovky zvedavcov si v nedeľu nenechali ujsť nultý ročník podujatia Návrat na Várhegy a symbolické položenie základného kameňa budúceho skanzenu. Nižná Myšľa ožila dávnou históriou z doby bronzovej a na archeológov sa zahrali malí i veľkí.
Hlavným organizátorom podujatia je archeológ Ján Rákoš z Východoslovenského múzea v Košiciach. Posledné dni trávil v Nižnej Myšli pri výstavbe repliky pôvodnej chalupy. … replika chalupy rozmermi presne zodpovedá obydliu spred 3500 rokov a aj postavená je takmer identicky.
„Iná je akurát v tom, že v dobe bronzovej používali na úpravu driev bronzové a kamenné nástroje, čo by bolo časovo extrémne náročné, takže sme to teraz nemohli zvládnuť. Toto je však prvá chalupa a minimálne jedna z ďalších sa bude robiť pôvodnými technikami a replikami pôvodných nástrojov.“
Čítajte viac v článku Nižná Myšľa ožila malými i veľkými archeológmi z 24. 7. 2012 na kosice.korzar.sme.sk.
-
Občianske združenie Rodolesie pokračuje vo svojich činnostiach na výstavbe prvej etapy archeoskanzenu v obci Prestavlky. Výstavbu kultového objektu, sadu a prvého remeselného prístrešku máme bez mála úprav za sebou, a pristupujeme k výstavbe ďalších objektov.
Čítajte viac v článku Slovanský archeoskanzen hľadá nadšencov a dobrovoľníkov zo 4. júna 2012.
-
Se začátkem prázdnin se lidé vypraví na výlety po Česku. Cesty za památkami se však mohou změnit ve smutnou jízdu kolem ruin. Památkáři evidují stovky zchátralých a ohrožených objektů. Vyberte v jednotlivých krajích tu památku, které je nejvíc škoda a měla by být zachráněna.
Čítajte viac v článku V Česku chátrají stovky památek. Vyberte, která by se měla zachránit z 26. 6. 2012 na zpravy.idnes.cz.
-
Monumentálna stodola za farou Jána Hollého na Dobrej Vode
-
Vĺčik tu nado mnou pridal znamenitú fotku gýmešských pilastrov. Zasolenie na nich síce nevidieť, ale jeho následky veľmi jasne.
Nad zemou murivo vyzerá nepoškodené, v strede záberu sú tehly omleté do obla a malta medzi nimi vypadaná, vyššie murivo vyzerá tak ako dolu – nepoškodené.
Je to prejav tzv. distribúcie (rozdelenia) solí v murive. Najnižšie vyvzlínajú najmenej rozpustné soli, tzv. krustotovorné, ktoré na povrchu muriva, kde sa voda z roztoku odparuje, vytvoria krustu, ktorá v podstate spevní povrchovú vrstvu. Vyššie sa dostanú dobre rozpustné soli, ktoré kryštalizujú v póroch pod povrchom a materiál (v tomto prípade tehlu a maltu) postupne trhajú, čo sa prejavuje ako jeho zvetrávanie. Ešte vyššie sa dostanú veľmi dobre rozpustné soli, ktoré kryštalizujú na povrchu vo forme výkvetov. Tie nemajú na podklad skoro žiadny deštrukčný vplyv. Tu ich nevidieť, lebo ich ľahko zmyje zrážková voda (do zeme pod múrom; a cyklus sa môže opakovať :-) ). Najvyššie sa dostanú mimoriadne dobre rozpustné a súčasne hygroskopické soli; tie zostávajú v roztoku vďaka atmosférickej vlhkosti, ktorú pohlcujú. Tu ich nevidno, ale na omietkach sa zvyknú prejavovať vo forme akoby trvalo vlhkých tmavších fľakov. V suchom počasí tam vlhkosť ani nemusí byť, ale fľak je viditeľný vďaka prachu, ktorý sa na povrch za vlhka nalepil vo väčšom množstve ako inde.
-
-
Príspevok používateľa pjotr, 23.06.2012, 21:52, v diskusii pod článkom na veda.sme.sk:
pekne spracovana tema, koho pohlad na paleograffity nenaplna uzasom, ten snad ani nie je este clovek ;)
faq ktore som mal po prezreti si malieb v lascaux a ktore ma zrejme kazdy:
1. clovek si hned neuvedomi, ze jaskynni umelci vlastne pracovali potme. cim si svietili?
archeologovia nasli velke mnozstva keramickych lampiciek na zvieraci tuk. ten daval svetlo ktore je horsie od sviecky ale lepsie od absolutnej tmy.2. ako dlho trvala jedna malba?
tato – http://donsmaps.com/images17/p… trvala archeologovi michelovi lorblanchet menej nez 40 hodin tak ze si v ustach zmiesal popol so slinami a tukom a potom ho plul na stenu pricom dlanou vytvaral kontury. na jemnejsie detaily a oble krivky ci body sa pouzivala perforovana zvieracia koza. http://www.pearsonhighered.com…3. ako dlho trvalo vymalovat jaskynu?
do 90tych rokov si archeologovia mysleli, ze malby boli zalezitostou jednej socialnej skupiny, az modernejsie metody a pristupy datovania odhalili, ze medzi zaciatkom malieb a ich dokoncenim ci premalovanim preslo aj 20 000 rokov.4. ake materialy sa pouzivali pri malbe?
na ciernu farbu sluzil popol alebo praskovy oxid manganicity (mineral) a na cervenu oxidy zeleza (hematit). http://hal-brgm.archives-ouver…toto je lorblanchetova monografia o povode a pociatkoch umenia (fr) – http://www.amazon.fr/Les-origi… velmi poucne citanie. obsirnejsia je jeho trochu tazsie zohnatelna knizka o prehistorickych jaskyniach – http://www.bookfinder.com/dir/…
kant kedze nevystrcil paty z rodneho mesta sa mylil. keby na vlastne oci uvidel coho boli schopni nasi predkovia pred 40 000 rokmi tak by sa opravil ze dve veci ho naplnaju uzasom – hviezdne nebo nad hlavou a malby v hlbokych jaskyniach …
-
Archeológovia našli najstaršie umenie
V severošpanielskej jaskyni El Castillo vedci objavili dosiaľ najstaršie známe nástenné maľby. Možno ich urobili neandertálci. Steny jaskyne podľa nového výskumu „pokreslili” už pred viac ako štyridsaťtisíc rokmi.
Toto je najstaršie známe umenie. O tisícročia staršie ako uhlíkom namaľované zvieratá vo francúzskej jaskyni Chauvet-Pont-d’Arc. A o desaťtisícročia staršie ako slávne kone či býky z jaskynného komplexu Lascaux.
Čítajte viac v článku Tomáša Prokopčáka z 22. 6. 2012 na veda.sme.sk.
-
Hľadači vojnových artefaktov rozkopávajú hroby a bojiská z 1. svetovej vojny
Hľadači vojnových artefaktov s detektormi kovov neváhajú pre osobné veci vojakov rozkopávať aj miesta ich posledného odpočinku.
Čítajte viac v článku Anny Kornajovej z 25. 6. 2012 na humenne.korzar.sme.sk.
