[palo]

Akosi sa nám pomiešali dve diskusné témy: “Pamiatky-nepamiatky v Banskej Bystrici” s touto. Prosím preto príspevky na konto býv. dominikánskeho kláštora v BŠ adresovať sem.

[palo]

a.) úprava čelného pohľadu so statickým zabezpečením úplne
prehnitých stropov, krovu a padajúcich atík

Podľa mojich skúseností je statika natoľko “exaktná” disciplína, že sa takmer vždy nájde statik, ktorý pri rekonštrukcii existujúcej stavby podpíše to, čo si želá vlastník alebo projektant alebo dodávateľ alebo …?

Mám len fotografie, nikdy som nebol vo vnútri domu na Lazovnej 43 v BB, ale atika a najmä štít na mňa nepôsobili tak, že by padali – okrem ich povrchovej dekorácie.

V tomto prípade mám dojem, že to nebol až tak záujem vlastníka/investora; nezisková organizácia so sociálnym poslaním by asi vedela peniaze použiť aj ináč.

[palo]

V Kežmarku to je fakt hlinená omietka? Na pohľad nevyzerá.

[palo]

Zachovanie kultúrneho dedičstva je podľa Ústavy SR predmetom verejného záujmu. Štát si prisvojuje zastupovanie tohto verejného záujmu prostredníctvom orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. Verejnosť má obmedzené možnosti priamo uplatňovať svoj záujem na zachovaní pamiatok.
Akú má verejnosť šancu dozvedieť sa, že sa pripravuje obnova nejakej pamiatky, aký je zámer jej vlastníka, aké podmienky dal vo svojich rozhodnutiach KPÚ? Zvyčajne zbadá, že sa niečo deje, až keď sa začnú stavebné (resp. búracie) práce. Ak to náhodou nie je čierna stavba, ťažko už uplatňovať akékoľvek námietky, keď sú papiere v poriadku…

[palo]

Hmmm, neviem ako by dopadlo take setrenie v pripadoch:
– ak KPU nevypracuje navrh na vyhlasenie nejakeho predmetu za kulturnu pamiatku,
– ak KPU sice vyda vsetky potrebne rozhodnutia k obnove pamiatky, ale ich podmienky pripustia (podstatnu) redukciu pamiatkovych hodnot (vid pripad nadstavby na Hviezdoslavovom nam. v BA).

[palo]

Ludmila, dakujem za obsiahlu reakciu; dufam, ze Tvoje tipy pomozu najma inym. Dufam totiz, ze nie som jediny, koho by to mohlo zaujimat. Info-zakon som uz nie raz vyuzil; poznatky su zverejnene aj kdesi na tychto diskusnych forach (kastiel v Smoleniciach, v Brhlovciach).

Len jedna poznamka: Podnet na vyhlasenie za pamiatku moze dat aj KPU = Krajsky pamiatkovy urad. Dokonca to ma v popise prace. Dal? Nedal? Ak nedal, preco?

A predsa este jedna poznamka: V BB na rozdiel od mnohych inych miest existuje Utvar hlavneho architekta…

[palo]

Hmmm, trochu od ruky pre mňa z BŠ. Tak zatiaľ neviem.
Ja som zatiaľ robil hlinenú omietku len s nasekanou slamou alebo senom; ale aj tu v okolí (na južnom úpätí Štiavnických vrchov) som videl omietky, v ktorých boli len plevy a to v takom veľkom množstve, že mi ten materiál pripomínal polystyrén.

[palo]

http://www.joj.sk/?go=archive&pid=4934

[palo]

Asi ani tak nejde o to kto by vedel, ale kto by chcel. Lebo vedelo by to aj malé dieťa (keby mu niekto pripravil hlinu…).
V ktorom regióne je vaša chalupa? Ako vyzerá jej fasáda teraz? Máte zdroj hliny? Možno by som vedel pomôcť alebo niekoho sprostredkovať.

[palo]

Tu je Palo-BŠ!
Odporúčam najprv si prečítať článok http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1871
a potom sa pokúsiť zohnať si knižky:

Petr Suske: Hlinené domy novej generácie. Alfa, Bratislava, 1991
alebo
Ivana Žabičková: Hliněné stavby. ERA, Brno, 2002.

Ak budem vedieť, rád odpoviem na ďalšie otázky.

P.S.: Mimochodom, teraz som našiel v ponuke na internete knihu:
Dalibor Houdek, Otakar Koudelka: Srubové domy z kulatin. ERA, Brno, 2004.
Pozná ju niekto?

[palo]

Dobré by bolo upresniť formuláciu: “podľa návrhu A. Durera” alebo “podľa teórie A. Durera”?
Okrem toho, “modernými” bastiónovými fortifikáciami sa už pred ním zaoberali viacerí Taliani. Nové Zámky by som dával skôr do súvislosti s nimi.

[palo]

“Kryštálová voda” – zaujímavý názov, ešte som ho nepočul. Bežnejšie je označenie “vápenná voda”. Je to vlastne nasýtený (hoci veľmi slabý) roztok hydroxidu vápenátého NaOH vo vode. Používa sa najmä na spevňovanie materiálov, ktorých vlastným spojivom je uhličitan vápenatý CaCO3, teda napríklad vápenec alebo vápenná omietka/malta (teda aspoň v zahraničí, slovenskí reštaurátori majú radi syntetiku…). Aby sa dosiahol spevňovací efekt, je potrebná mnohonásobná aplikácia, pričom sa pravdepodobne reaktivuje aj uhličitan vápenatý, ktorý už v materiáli je (premenou na hydrogénuhličitan vápenatý a potom späť na uhličitan vápenatý).
Vápenná voda sa dá získať nielen pri hasení vápna, ale opakovane (neobmedzene) aj z vyhasenej vápennej kaše – tak, že ju zalejete nadbytkom vody, zamiešate, necháte usadiť, číry roztok zlejete alebo stiahnete hadičkou (ako víno).

Spojivom sopečného tufu “asi” vápno nie je, preto by hádam bolo vhodnejšie použiť kremičité spevenie. Do tejto kategórie patrí aj vodné sklo, ale nie je veľmi vhodné, lebo spevnenie nie je hĺbkové a po reakcii zanecháva rozpustné soli (k tomu by sa mohol vyjadriť Jupiter).

Vhodnejšie sú komerčné spevňovače kameňa na báze organokremičitanov. Predajca jednej značky sídli v Leviciach, to nie je z Jabloňoviec ďaleko…

Pri tom všetkom nepochybujem o tom, že chcete zachrániť aj originál, nielen získať odliatok…

[palo]

Je možná následovná postupnosť? Na nový zásyp a rošt položiť OSB-dosky, pridať nejaký hluk tlmiací material a zakriť to opäť OSB-doskami?

Čakal som, či sa k tomu nevyjadrí nejaký “moderný” stavbár, ale keď nie… Ja si myslím, že z technického hľadiska by to šlo. Iné možné hľadiská som naznačil vyššie.

[palo]

Na stropných trámoch bývajú najčastejšie vážne (= stabilitu ohrozujúco) poškodené ich konce = zhlavia, ktoré sú zapustené do muriva. Ak drevo prijíma z muriva vlhkosť, je náchylné na napadnutie nejakým druhom hniloby alebo huby a následne aj drevokazným hmyzom, ktorému oslabené drevo vyhovuje.

Ja som mal napríklad zhlavie jedného trámu úplne vyžraté od mravcov. Na povrchu nebolo nič vidieť; až keď som okolo trámu opravoval omietku, zistil som, že je úplne dutý a viacmenej len visí na záklope. Bolo to na mieste, kde pravdepodobne v minulosti zatekala cez strechu voda. Mravce mali svoje cestičky len po povale, do miestnosti pod stropom nechodili. Uvažoval som najprv o protézovaní tohto trámu ale nakoniec som zvolil jednoduchšie riešenie a vyvesil som ho.

Ak sa chceš uistiť, že nemáš podobný prípad, stačí sa pokúsiť konce trámov prepichať dlhým šidlom (najlepšie až pod úrovňou omietky, aby vpichy potom nebolo vidieť).

Záklopové dosky by tiež mohli byť oslabené hnilobou na miestach, kde niekedy dlhodobo zatekala voda. Okrem červotoča iný drevokazný hmyz nepredpokladám, lebo drevo dosiek je dosť tenké. Samotný červotoč spôsobuje ohrozenie stability len pri intenzívnom napadnutí a až po dlhej dobe; odhadujem, že 80-ročný strop by tento problém nemusel mať.

Odstránenie starého násypu: Nno, mám jedného známeho, ktorý by asi nemohol spávať keby nevedel, čo má pod podlahami. Preto všetky staré násypy vyhodil a nahradil novými – z pórobetónového odpadu… To by som zas nechcel ja; keď si predstavím, že sa do pórobetónu pridával elektrárenský popolček… V minulosti sa na stropné násypy používala najmä stavebná sutina alebo hlina – teda materiály, ktoré boli stavebným odpadom alebo nič nestáli (len za dovoz, ak bolo treba). Aj keď som použil slovo “odpad”, sutina bola zdravotne úplne nezávadná, veď je to len rozdrobený materiál, z ktorého pozostáva celá budova. Navyše obsah vápna má dezinfekčné účinky.

Staré parkety/vlýsky ak sú v dobrom stave by som nevyhadzoval, dnes také kvalitné ťažko zoženieš alebo sa nedoplatíš…

Ale všetko čo som napísal je len o tom, čo som robil/nerobil alebo čo by som robil/nerobil ja.
Ty si musíš položiť nielen otázku či treba alebo netreba, ale aj či chceš alebo nechceš. I tak še da, i tak še da.

[palo]

Ak tomu dobre rozumiem a domýšľam si, ide o drevený trámový strop s doskovým záklopom, na ktorom je násyp a na ňom parkety (teda vlýsky) – patrilo by sa – na hrubej doskovej podlahe. Problém je asi v tom, že násyp poklesol – sadol a zostala nad ním dutina. V minulosti boli často vankúše (= trámiky zapustené do násypu, ktoré nesú samotnú podlahu) zapustené aj do stien, asi preto podlaha poklesla a pruží len v strede miestnosti.

O ďalšom postupe by som sa rozhodoval podľa stavu jednotlivých drevených častí. Ak je vrchná = nášľapná vrstva parkiet/vlýskov v dobrom stave, len by som doplnil chýbajúci násyp. Dá sa to urobiť po úplnom rozobratí nášľapnej vrstvy, alebo po jej čiastočnom rozobratí – vytvorení “montážnych otvorov”, kadiaľ nový násyp dostaneme dnu.