[palo]

“…pri rekonštrukcii…” – myslíš tým jej výmenu alebo opravu? V akom stave je teraz?

[palo]

uz len tie slovenske preklady… :sleepy4:

Nestálo ma to ani veľa času a tuhľa čo som našiel:
Slovenské verzie medzinárodných dokumentov ICOMOS sa povaľujú na adrese http://www.pamiatky.sk/puc/icomosiniciativy.htm URL !!!
Sú tam:
– Benátska charta 1964,
– Florentská charta 1982,
– Washingtonská charta 1987,
– Charta o menežmente archeologického dedičstva, Lausanne 1990,
– Charta o kultúrnom turizme, Mexiko 1999,
– Charta o ľudovom stavebnom dedičstve, Mexiko 1999,
– Odporúčania pre prieskum, konzervovanie a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok.

Myslím, že by to chcelo trošku graficky prepracovať, ale texty tam sú. Iste, mohli by sme sa prieť o významových posunoch a odtienkoch pri preklade do slovenčiny… Nakoniec, prečo nie?!

[palo]

Iny Palo pise ze Alica pise:

aké su riziká a predsudky o stavaní zo slamy

horenie balíkov/stien
_ Pokusný výskumný ústav Viedne v spolupráci s TU Viedeň previedli skušky horľavosti. Na základe výsledkov, skušky splnili testovacie slamene baliky s priemernou hustotou 90 kg.m-3 kritéria triedy horľavosti B2 /normálne horľavé/ podľa ONORM B 3800
_ Skuška stavebnej časti, ktorá s a zrealizovala vramci tohto projektu ukazala, ze z obidvoch strán omietnutá slamená stena na rákosových nosičoch má ohnovzdornosť F 90, tz. 90 min.
_ z amerických publikácií vyplýva, že slamená stena orabicovaná pletivom, omietnutá hlinenou omietkou hr. 40 mm vykazuje požiarnu odolnosť F120 /z uvedeného vyplýva, že bežne používané materiály, podobné vlastnosti nadosahujú/

alergie a pliesne
_ čistá svetlá slama má veľmi nízky alergický potenciál a neobsahuje takmer žiadne pliesne. U astmatikov boli zistené problémy len pri plesnivej slame
_ po omietnutí prestáva byť i nie príliš čistá slama alergickým potenciálom, pri omietaní je potrebné sa vyvarovať príliš tekutej či mokrej omietky /predovšetkým v studených a vo vlhkých ročných obdobiach/

hlodavci a škodcovia
_ napadnutie slamových balíkov hlodavcami nepredstavuje v praxi žiadne riziko, je ale široko rozšíreným predsudkom ……len málo ľudí vie, že surovina, z ktorej slama pozostáva – celulóza – môže byť strávená len termitmi. V protiklade k senu, alebo obilným klasom nie je slama pre malé hlodavce a hmyz roznych druhov prítažlivá. aktuálne skúsenosti z realizácií stavieb zo slamy ukazujú, že balíky sú pre svoju dobrú tepelnoizolačnu schopnosť vyhľadávané myšami ako obydlia /podobne ako iné tepelno.-izol. materiály/ aby sa vnikaniu myší do slamových balíkov počas výstavby zamedzilo, platí: .minimalizovanie obsahu zrna v balíkoch
.vysoká a rovnomerná hustota balíkov
. čo najmenší podiel obsahu pleviel, príp. iných rastlín v balíkoch
. skladovanie počas výstavby v suchu
. čo najrýchlejšie a kompletné omietnutie

zatial tolko….
s pozdravom
alica

[palo]

…v konzervatorstve nemas ziadnu spolocnu terminologiu ani napriklad v anglictine. … Napriklad pojem “podmalba” niekto nazyva priming, iny ground. Niekto medzi nimi rozlisuje, niekto nie. Iny tam este pripletu impramaturu no a teraz sa z toho vysomar uz len samotnej anglictine.
Ked nejake mudre hlavy RAZ daju dokopy anglicku terminologiu v tomto odbore, dostanu poprve obrovsku medailu a potom sa to moze niekto pokusit prelozit aj do slovenciny.
Nno, ak by sme chceli cakat na zjednotenie anglickej terminologie, nemuseli by sme sa dockat (mozno ani dozit…).
Co tak pustit sa do pracovneho – provizorneho – “prozatimniho” prekladoveho terminologickeho slovnika?

Prezradi mi niekto, ktory pojem je spravny?: poliment gilding? water gilding? alebo “bole” gilding? vsetky tri sa vztahuju na rovnaky sposob pozlatenia, ale kazdy to vola inak. No a sme doma. Ale ako to prelozis do slovenciny ? netusim.
V slovencine (a v cestine) sa pouzivaju pojmy “polimentové zlátenie” = “zlátenie na poliment” a “mixtiónové zlátenie” = “zlátenie na mixtión”.

“Bolus” je farebna hlinka, najcastejsie cervena, ale aj biela alebo seda. Cerveny bolus sa pouziva do podkladu pre olejomalbu, na výrobu kresliacej rudky a do polimentu pre zlatenie. Sedy bolus sa pouziva do polimentu pod platkove striebro.

“Water Gilding” by bolo dobre trochu priblizit, aky je jeho postup. Potom by sa hadam dal najst slovensky ekvivalent.

[palo]

lacsk@isternet.sk
0905-906-776