Forum Replies Created

Page 1 of 8
  • pipo

    Member
    24. augusta 2016 at 19:30 in reply to: Odstranenie nateru z fasady

    jomak, na Vašom mieste by som túto otázku poslal do Delfskej veštiarne alebo rádiu Jerevan, pretože sú jediní kompetentní odpovedať

  • vlaDyka uvidíš či sa ešte ozve tatar, pretože aj keď je obnova.sk zameraná práve na ochranu a obnovu stavebných pamiatok, do diskusií sa veľa ľudí nezapája. Ja som sa pridal tiež iba preto, že ma odborné doplnky našich pamätihodností riadne rozčuľujú.

  • Normy pre zábradlia samozrejme sú. Obsahujú však iba všeobecné podmienky, ktoré musia byť dodržané pri navrhovaní zábradlí.

    Normy:

    Čechy ČSN 74 3305 (743305) Ochranná zábradlí

    Slovensko STN 74 3305 (743305) Ochranné zábradlia

  • tatar, nestraš… síce “jednotná metodaika” zaváňa dobami nedávno minulými, čo takto “štandard” upravujúci ozábradlenie naších hradieb, ruín a zrúcanín cool

    Ono sa to nezdá, ale téma je to nanajvíš aktuálna a nemyslím si, že ju vyriešia pamiatkoví úradníci. Aby som len nemlátil prázdrnu slamu. O autenticite zábradlí nemôže byť ani reči, pretože tie autentické sa nedochovali alebo na miestach kde sa montujú nikdy neboli. Montujú sa z dôvodu bezpečnosti návštevníkov. Pretože návštevníci chcú vyliezť a lezú všade, zábradlia sa budú montovať aj naďalej. Pokiaľ zatiaľ súhlasíš treba vymyslieť typ špeciálneho hradobno-hradného zábradlia, ktoré by iba minimálne zasahovalo do hmoty stavby, zodpovedalo požiadavkám bezpečnosti, opticky nepôsobilo rušivým dojmom a dalo sa v prípade potreby jednoducho odstrániť. Osobne som proti používaniu betónu a železa, materiálov, ktoré sú síce nenáročné na údržbu, ale na tento účel sú nevhodné. Moja babičky hovorievala “tres faciunt disceptatio”, no či bude vecná nechávala na účastníkoch.

  • pipo

    Member
    11. apríla 2016 at 15:28 in reply to: Identifikácia maliara

    Podľa môjho názoru autorom nie je Jaroslav Blažek – grafik a majster kresby, čerpajúci živé inspirácie z kultúrneho povedomia moravského-slováckeho Podlužia.

    Dá sa predpokladať, že je to reprodukcia obrazu Andreasa Achenbacha alebo Williama Turnera. Potvrdiť alebo vyvrátiť to môže:

    – povrch obrazu (maľba) je hladká,

    – podkladom obrazu je kartón, sololit alebo preglejka,

    – obraz nemá napínací rám (blindrám),

    – podkladom obrazu je plátno a obraz je nalepený.

  • pipo

    Member
    5. marca 2016 at 12:40 in reply to: Poprosim odhad ceny na pribor

    Vŕtať, to je moje a ceny starožitností sú vďačný materiál. Vliezol som mojej najdrahšej do parádneho príboru, zistil som váhu súčastí lebo moontano to neurobil a tu je výsledok. Cena kovu toho čo sem zavesil, za predpokladu, že je všetko strieborné je

    lyžice – 414 g = 273,26 €

    vidličky – 386 g = 254,76 €

    nože 30 g = 19.80 €

    dezertné lyžičky – 167 g = 110,22 €

    kávové lyžičky – 80 g = 52,80 €

    Suma sumárum, striebro použité na výrobu príboru má cenu 710,84 €. Keby zaň starožitník dal 500 €, mohol by byť spokojný. Keby ho ponúkali mne, nedal by som ani tých 200 €, pretože by som ho nekupoval na kšeft ale pre osobnú potrebu. Vtedy ma materiál, z ktorého je príbor vyrobený zaujíma iba okrajovo, dôležité je aby bol od jedného výrobcu a niečím ma zaujal. Potom by som dal s radosťou aj tých 800 éčiek.

    Dúfam, že sa moontano ešte ozve a podelí sa s nami o výsledku predaja, keď mu už rotor vylepšil ponuku.

  • pipo

    Member
    31. decembra 2015 at 18:34 in reply to: K A V I A R E Ň

    Naše vlastné nedostatky môžeme vidieť…

     

  • pipo

    Member
    1. septembra 2015 at 15:52 in reply to: zlatníctvo ako slobodné povolanie

    Asomtam, nevedel som, ze aj ty Brutus, zlatnicis. A po comze to vyrabas?

    Rovnako dakujem za zaujimavu, na obnova.sk vsak beznu, odpoved tebe karasisi.

  • pipo

    Member
    31. augusta 2015 at 13:26 in reply to: zlatníctvo ako slobodné povolanie

    Pekne remeslo a mohol by si sa pochvalit niecim z tvorby. Nech vidime co si u teba budeme moct s obnovackou zlavou kupit :o) :o)

    Zlatnictvo nie je len take hocijake remeslo a preto kvizova otazka. Vedel by si vyrobit taky privesok ako je na obrazku – vedel by si urcit obdobie vzniku tejto predlohy a kolko by si za to pytal.

  • pipo

    Member
    23. júna 2015 at 14:44 in reply to: Datovanie predmetov z postriebrenej alpaky SANDRIK

    Myslím, že datovanie je v poriadku a k značnám nájdeš kopu informácií a na obnove. Napríklad tu:

    http://www.obnova.sk/diskusia/pribory?page=26

  • pipo

    Member
    1. októbra 2014 at 1:45 in reply to: zlátený znak erb neznámej proviniencie

    a este lepsie…

    http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k6535614w.image.langFR.r=bidon

    dufam, ze si si ju kupil, pusku korunneho princa iranskeho, ten skvost a nadstandardný kus nie pre proletárov, len pre skutocnych fajnsmekrov

  • pipo

    Member
    20. septembra 2014 at 20:04 in reply to: šabla

    Predať na súčiastky a kúpiť niečo v lepšom stave.

  • pipo

    Member
    12. augusta 2014 at 13:43 in reply to: Čo je to?

    Základom vašej žiadosti, vážený gerald

    je otázka čo režie do kosti

    “A viete čo je táto vec?”

     

    Pobavenie núka veľké, zábava lepšia jak v telke

    špica papiňák hneď prvé miesto získa

    a chasa naša len tak výska

     

    Mudrci mlčia, čím to je

    snáď aj im gúgle štrajkuje

    alebo žeby zo slušnosti

    skrývali svoje vedomosti

     

    Ťažká vec!

    vedz a nič nepovedz

     

    Pritom odpoveď sa priam núka

    aj mne

    čo ma majú za pavúka

     

    Vieme že pavúk snová sieta zradné

    jedna snáď aj na vás sadne

     

    Odstúpte prosím a zaostrite zrak

    nie, nie je to papiňák

    rébus je ľahký i keď ťažký zdá sa

    skúsiť to môžte

    veď na konci bude sranda

     

    Z prvých dvoch, tých čo názor nesú,

    po dve vezmi a tri pridaj z tretieho

    poradie dané, ani bysttrí zameniť ho nesmú

    bo odpoveď plachá, snová

    neznesie drmanie a sprosté slová

     

  • pipo

    Member
    19. mája 2014 at 10:41 in reply to: fusil juxtaposé Lefaure a Paris polovica 19 storočia

    fero 007 si len obcas zagugli a potom skusa ci tu mate na jeho duchaplnosti cas

    N°1

    N°2

  • pipo

    Member
    15. marca 2014 at 21:41 in reply to: Ocenenie hodiniek

    benjo, dedkovci si nekupujú hodinky. Jednak ich čas prestal zaujímať a nedovidia ani na ciferník. Keď sa jeho dedo narodil v roku 1960, mohol mať syna v roku 1980, na jeho desiate natrodeniny si kúpil hodinky. Jeho syn mohol mať dvadsať rokov ked mal Erakliona, to sa písal rok 2000 a jeho synáčik má dnes 14 rokov. Jeho otec 34 a deduško zomrel ako 54 ročný. česť jeho pamiatke. Okrem toho je rozdiel napísať “po starom ocovi” a od “starého oca”. Teší ma, že som sa celkom trafil :)

Page 1 of 8