Forum Replies Created

Page 5 of 8
  • pipo

    Member
    17. mája 2011 at 11:41 in reply to: Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

    naj si prilis prisny k svetu a kolobehu zivota. Tak ako kazdy vytvor prirody aj vytvory ludskych ruk maju svoj zaciatok a koniec. Myslis si ze slovo zrucanina vyjadruje presnejsie, adekvatnejsie posledne stadium hradu ako ruina? Bola tu uz kedysi na tuto temu debata ale mna neuspokojila pretoze aj skutocny fragment stavby moze posobit uchvatne, majestatne a pripominat slavu nasho rodu, sikovne a pracovite ruky nasich pra – pra – pradedov a zobudit v nas pocit hrdosti a mozno aj spolupatricnosti, pocitov, ktore sa dnes prilis nemedializuju. Rovnako ako majestatny hrad aj my krasny, urasteny, sikovny sa zmenime na ruiny a jedine co si prajem aby sa mi potom dostalo tolko lasky a ucty ako tej hradnej ruine. Pokial teraz vypnes internet, nic sa nestane, kolobeh sveta sa nezastavi.

  • pipo

    Member
    18. apríla 2011 at 18:38 in reply to: K A V I A R E Ň

    Tak som sa zas raz vybral do nasej kaviarnicky a… hned aj cuvam. Ked sa uz kaviarnik odhodlal na taku prestavbu, mohol aspon na dvere cedulu zavesit, ze “Chodte inam, ukoncenie prestavby v nedohladne”. Tak teda idem pozret Sefku, nech sa dostanem do managerskeho obrazu a… kavu mi tentoraz urobi Pipa.

  • pipo

    Member
    13. februára 2011 at 21:25 in reply to: Prosím o urgentnú pomoc po výrube stromov.

    Totok je skor do pravnej poradne ako na obnovu. Ale vieme ako funguje naša slepa, hlucha, nema a skrufulozou pokrivena justicia. Odpovedaj na teto 4 otazky:
    – boli tie stromy na tvojom pozemku,
    – žiadala si pilcikov aby stromy zrezali,
    – mala si z tych vyrezanych stromov nejaky prospech – drevo, haluzovinu, peniaze,
    – vedia ti nieco z predchadzajucich skutocnosti DOKAZAT?
    Pokial je vo vsetkych pripadoch odpoved nie, nemas sa coho obavat.
    Aky si to “tento v podstate môj omyl chcela zachrániť”, nijaky mi totiz z uvodu nevyplynul. Alebo?
    Vieš čo sa stalo s tymi stromami?
    Skoncit v base asi neskoncis, pokial nie si notoricka vyrubovatelka drevin a o pozemok a chatku asi tez, leda by bol straosta bratrancom JUDr. Ficka alebo neterou JUDr. Hrabina. A keby aj k tomu malo dojst, tak najskorej za 14 rokov a dovtedy chatku, v krajnej nudzi, predas.

  • pipo

    Member
    7. januára 2011 at 11:56 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Pani neviem co sa nechate drazdit studentom neviemcoho (najskor archecheolologie), ktory zhana material na postupovku, diplomovku, clanok alebo co ja viem co. Nech ide tam kde sa detektoristi realizuju a len dufam, ze to Obnova nebude. Tak jak to napisal admin 25. Aug. 2008 13:15
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=507&start=460&sid=ddeb2febca306e619d251709e0827632
    Kazdemu skutocnemu obnovakovi musi byt jasne, ze to nie je tema. Robota a cas nad prispevkom je uplne zbytocna. Aj ked detektoristi boli, su a budu, stat o ich sluzby nemal, nema a nebude mat zaujem.

  • pipo

    Member
    1. januára 2011 at 13:07 in reply to: Nález úlomku

    Takze nie grecky ale byzantsky crep s najvacsou prevdepodobnostou z dna nadoby.

    Ukazka solunskej keramiky. Farba crepu podla zlozenia hliny od okrovej po cervenohnedu.

    Podla mojho nazoru, aj s ohladom na miesto nalezu, crep nema viac ako 50 rokov.

    Odporucana literatura: Materials analysis of Byzantine pottery. Washington 1997.

  • pipo

    Member
    31. decembra 2010 at 13:48 in reply to: Nález úlomku

    Teda nehnevaj sa ale taky crep som vykopal aj na nasej zahrade. Si myslim, ze na anticke grecko je crep prilis biely a vobec posobi novo. Tiez by nebolo od veci vedet odkial z Grecka a profil toho crepu. Zda sa mi velmi plochy, snad kylix (?), v porovneni s tym co som si doniesol z Grecka 8O .

  • pipo

    Member
    23. decembra 2010 at 20:00 in reply to: K A V I A R E Ň

    Šťastné, pokojné Vianoce
    a úspešný rok 2011.

  • pipo

    Member
    29. novembra 2010 at 9:52 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Asi tu budete jedini z muzea co neco napisu ale sa mi vidi, ze vam vyhaslo pod kotlom. Ten programovacoplanovaci zaciatok bol sice na mna zo zaciatku trochu vysoky ale sa z neho mohlo neco vyglubat. zuzana co je to kvalitny absolvent muzeologie? Jak sa pozna ked sa nevyskusa? Som ten najkvalitnejsi, ktory je volny na trhu prace a moja kvalita je v tom ze ma muzeum fascinuje. To ale casto nie je pripad tych co v nom pracuju. Suhlasim so sashom a tiez delim zamestnacov a muzejnikov. Aspon nemusim pouzivat nespisovne slova a je jasne o com hovorim. Moj tato volakedy delil ludi na komunistov a stranikov. Tych co boli myslienke oddani a tych co sa z nej snazili co najviac vytazit pre seba.

  • pipo

    Member
    18. novembra 2010 at 21:39 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Zadna teoria nebude, pretoze s tou v muzeach je to asi tak ze ked sa clovek pochvali, ze nejaku tu teoriu absolvoval je len na smiech a otazku, ze co chce v muzeu robit. Takze ako nezamestnany absik VS budem asi rozvazat Fantu do automatov. Na zivobytie bude. Ten vas boj som si celkom uzival aj ked som najprv nevedel ze co sa deje. Potom mi to doslo a asi by ste boli dobri keby ste boli v Holandsku. Asi nebudete sefovat lebo podla mojich skusenosti by vase zohavene tela uz lezali na stole u dr. Brennanovej. Tak ma napadlo, ze nazov tohto serialu vela vypoveda o dnesnej dobe. Kratky citat
    Prvá, základná otázka – prečo dostal seriál Bones v slovenskom znení názov Kosti?…
    Vyzerá to ako najľahšie riešenie, no názvov sme zvažovali naozaj veľa. Od prebratia českého, cez „V znamení kosti“ až po „Svedectvo minulosti“. Mimochodom v našich pracovných materiáloch figuroval ako definitívny práve posledný názov. Práve nie príliš šťastne zvolený názov, ktorý evokoval namiesto modernej atraktívnej detektívky dokument nás prinútil k tomu, aby sme sa názvom zaoberali na poradách manažmentu. Zvolený názov „Kosti“ sa nám zdá byť na konci dňa najúdernejší aj najvýstižnejší…” Teda tak.

    Čítajte viac: http://tuchscher.blog.sme.sk/c/92306/Rozhovor-Serial-Kosti-sa-mal-u-nas-volat-Svedectvo-minulosti.html#ixzz15fU6RifH

  • pipo

    Member
    12. novembra 2010 at 12:34 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Dam za pravdu zuzane. Je to complikovane a polovici toho co si napisal nerozumiem. Teda lepsie nic si pod tym neviem predstavit. Absolvoval som muzeologiu v ramci vysokoskolskeho studia ale o tomto tu nam neprednasali. Pritom si myslim, ze vyucujucich sme nemali zlych. Zatial debatu len sledujem ale netrufam sa nieco napisat k teme. Snad by to chcelo slovnicek :roll: alebo ako napisala zuzana pisat ludovejsie. Tema je zaujimava a pretoze je konstruktivna som toto napisal.

  • pipo

    Member
    12. novembra 2010 at 12:19 in reply to: K A V I A R E Ň

    Jazyk, slovenský, anglický alebo ktorýkoľvek iný, je jedným z najdôležitejších prostriedkov ľudskej komunikácie. Existujú však ešte prostriedky neverbálnej komunikácie – gestá. Všetci vieme, že Taliani sú expresívnym národom a ich verbálny prejav si ani nemožno predstaviť bez gestikulácie.
    Stačí si spomenúť na staroveký Rím, kde v aréne o živote alebo smrti gladiátora rozhodovalo jediné gesto – palec smerujúci nahor alebo dolu.
    Taliansky výtvarník Alfredo Cassano, ovládajúci reč giest pripomína – pokiaľ sa vyberiete do Talianska nestačí sa iba dohovoriť. Bez znalosti jazyka mimiky, rúk a ďalších častí tela tohto ohnivého národa bude komunikácia nedostatočná a môže priniesť aj nejedno nedorozumenie.
    Alfredo Cassano ilustruje všetky najpopulárnejšie talianske gestá v 33 obrázkoch a otázkou je či sa taliansky treba nevyhnutne učiť, pretože Talian, pokiaľ ich budete ovládať, vám bude rozumieť.


    http://nfrituzza.blogspot.com/

  • pipo

    Member
    2. novembra 2010 at 16:38 in reply to: Vtip dna

    bosorka vies aky je rozdiel medzi snehulakom a trnavakom?
    Nie?
    Snehulaka mozes v r.. bozat len v zime… trnavaka cely rok.

  • pipo

    Member
    27. septembra 2010 at 18:19 in reply to: Som minister kultury, co urobim ako prve?

    Mily nas minister,
    piseme Ti my osvetari od nas z Niznej aby si konecne uz podporil aj osvetovú cinnost na Slovensku lebo tych mizernych 79 000 000 korun nam, Tvojim osvetarom staci tak na platy a nie na take rozsiahle projekty ako je informatizacja kultury.
    Ked nebude nas, osvetarov, do sa Ti bude starat, zabezpecovat, menezovat tu kulturnu turistiku. Do sa bude starat o margening a tak dalej. Do nauci te galerje, muzea a pamiatkarov jak sa to robi a ma robit?
    Tiez sa nam nepaci, ze stale malo zasluzilych osvetovych funkcionarov, ktory trpely pod komunistickym jarmom nema svoje miesta tam kde vlastne patria – na ministerstve pod Tvojim ochrannym kridlom. Sak kultura nielen na nas stoji ale s nami aj pada ako povedal V. I. … no na priezvisku nezalezi.
    Potial nasa kulturnosvetarska uderka.

    S pozdravom

    S osvetou na vecne casy a nikdy inak sa s Tebou lucime a prajeme Ti pevneho zdravia.

  • pipo

    Member
    7. septembra 2010 at 17:48 in reply to: zabezpečenie chalupy

    S ochranou nehnutelnosti mam bohate skusenosti skrzevac mojho mladsieho brata a jeho chalupy. Pokusim sa ich zhrnut.

    1) treba si poobzerat chalupu a zabezpecit hlavne dvere a okna, na ktore nie je vidiet z ulice alebo od susedov; zabezpecte pivnicne okienka a aj vstup do pivnice a na povalu z chalupy,

    2) skontrolujte oplotenie a opravte poskodenia; okrem dobreho pocitu v pripade vlamania lahko zistite kadial sa “navsteva” dostala na pozemok; vyhodne je nechat oplotenie zarast popinavym rastlinstvom, ktore ukryje natiahnute ostnate droty,

    3) vsetky dvere v obvodovych muroch by sa mali otvarat von; za dverovym otvorom moze byt este aj skareda odkladacia mreza zabezpecena proti vyveseniu so zamkou, ku ktorej sa “navstevnik” nedostane,

    4) okna zabezpecte mrezami podla ich konstrukcie – idealne su okna, ktorych vonkajsie fligle sa otvaraju von a vnutorne dnu; aj mreze mozu byt zaujimavym doplnkom a mozu byt tiez odkladacie;

    dobra je aj folia ale iba v kombinacii s mrezou, pretoze samotne drevo okna nic nevydrzi; okna, na ktore nie je vidiet zabezpecte zeleznymi okenicami,

    5) venujte pozornost vyberu visacich zamok; tri priklady – nevhodnalepsia (FAB 2411H) – najlepsia (TG-TL 80)

    6) okolo chalupy sa nesmie povaľovať nacinie, lesenarske trubky, profilove zelezo a podobne,

    7) zabudnite na vselijake drahe elektronicke srandicky; chalupu mate na vidieku, kde kazdy vie ci ste si odskocili do krcmy alebo na tyzden domov,

    8 ) nepretrcajte sa s drahou elektronikou, ktora by na chalupe vlastne nemala co hladat a nepokusajte osud; vykradnut vas mozu aj ked si opekate slaninu v zahrade,

    9) pestujte dobre medzisusedske vztahy,

    10) pamatajte, ked sa vas rozhodnu vykradnut, tak vas aj vykradnu; do chalupy sa totiz da dostat aj cez obvodovy mur alebo strechu.

  • pipo

    Member
    20. augusta 2010 at 15:38 in reply to: Nemecká karbidka

    Jasne ze bola, obrazok ti nestaci, sposob znacenia, povod. Otazka je, odkial sa na nase uzemie lampa dostala. V 1944 prebiehal na Slovensku nabor do RAD, ale pracovne oddiely sa nikdy nevytvorili. Na Slovenku bola SPS – Slovanska pracovna sluzby (obdoba RAD). RAD nie je firma ale moze byt Royal Academy of Dance, radiation absorbed dose, rapid application development,

Page 5 of 8