[pipo]

Osobne som obnovu doporucil kolegom a aj prednasajucim (kolka drzost) ale aj ked tu niekto z nich bol, nezanechal stopu a mne sa nepochvalili.
Uvidime ako sa to tu pohne ale zatial … klasika. Jimbeas dufam, ze sa mylim.

[pipo]

myma, pekne pises… všetci sme studovali alebo studujeme a tajomstva hlbin studakovej duse pozname dost intimne. Lenze v tejto debate nejde o to, ze priprava a realizacia vystavy je narocna a casto aj namahava zalezitost, a ze s toho vsetci nie su happy, ale skor o to, ze absolventi studijneho odboru muzeologia sa prezentuju nemuzejnou vystavou. Som presvedceny, ze to nie je ich chyba, pretoze tak boli cviceni a usmernovani. Sama si to najlepsie vyjadrila pomenovanim “studentska vystava”.
Vystavu som videl aj s kolegami a mozem ta uistit, ze reakcie boli roznorode. Nikdy by som sa k tomu nesiril na fore, nebyt samanna, ktoru mi ju prihral. Predpokladam, ze tato tema ma iba uzky okruh zaujemcov a tiez si myslim, ze toto forum je na to aby sme problemy otvorene (viacmenej) pomenovali a mali moznost vyslovit nazor.
Oficialna kritika muzejnej tvorby na Slovensku nejestvuje a navstevnik je viacmenej spokojny ked sa stojate muzejne vody aspon trochu pohnu.
Alebo si myslis, ze toto patri do muzea (ked už teda mame tie galerie)?

Tibor Andrássy, akademický maliar – grafiky, maľby – výstava v Žitnoostrovnom múzeu v Dunajskej Strede

Entity Space: Jozef Srna – Jana Hrčková Stankovianska – Roman Hrčka – výstava autorskej tvorby v Galérii umenia v Nových Zámkoch

Výstava prác členov Klubu kežmarských výtvarníkov – výstavné priestory Múzea v Kežmarku

Pocta výtvarnej tvorbe Tibora Struhárika – výstava v Dolnej výstavnej sieni Vlastivedného múzea v Hlohovci

Nie ze by sa autorska vystava nedala usporiadat v muzeu, preco nie, ale mal by to byt vynimocny a nie prevladajuci druh podujatia. Viem, ze v niektorych okresoch nemaju galeriu a teda kto by to mal robiť a tiez si myslim, ze galeria je muzeom umenia – ale aj tak.

[pipo]

jimbeas, kritika nepada na tvoju hlavu a myslim ze za tu srandu to stoji.
Tu je to co som sluboval:

Univerzita
Katedra

FIAT LUX … a bolo svetlo
libreto

Druh: dlhodobý výchovno-vzdelávací projekt spojený s vydaním multimediálnej prezentácie pre doplnenie výuky prírodovedných a spoločenskovedných predmetov na školách.

Miesto realizácie:
1) školy mesta Nitra,
2) Ponitrianske múzeum Nitra.

Priestor:
1) trieda alebo iný priestor školy
2)

Počet miest:
1) v jednej triede alebo inom priestore školy
2)

Spolupráca:
Ponitrianske múzeum Nitra
SNM Bratislava
Technické múzeum Košice

AMI s.r.o., Nové Zámky
Globo Eastern Europe s.r.o., Levice
Mikra svetlo inak s.r.o., Spišská Nová Ves
OSRAM Slovakia a.s., Nové Zámky
SIEMENS Slovensko – Energy Sektor, verejné osvetlenie

Prípravná fáza: od …. do ….
Realizačná fáza: od …. do ….
Premiéra: dd. mm. rrrr

Nitra …………………………… Autor libreta:

==================================

Ideový zámer:

1 Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem.
2 A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami.
3 A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo
4 A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.
5 A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň…

13 A bol večer, a bolo ráno, tretí deň.
14 A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky.
15 A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak.
16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy.
17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem. 18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy…
Prvá kniha Mojžišova (Genezis)

Svetlo je elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou od 380 do 780 nanometrov (nm), ktoré sme schopní zachytiť zrakom. Svetelné vlny sa v mnohom podobajú na mechanické vlny. Vo vákuu sa šíria rýchlosťou svetla c = 299 792 458 m/s. Je to základná konštanta v prírode a vo vákuu sa ňou šíria všetky elektromagnetické vlny.

Svetlo znamená život. Pevné zdravie a dobrá výkonnosť sú vedľa mnohých pocitov a životných funkcií v mnohom závislé na okolnom osvetlení. Obzvlášt’ je osvetlenie dôležité pri práci a vo výrobných priestoroch. Kde nie je svetlo, tam práca odpočíva.

Ľudské oči sú len nástroj na videnie. Zvyšok je výsledkom práce nášho mozgu. To, čo vidíme pomocou očí, prenášajú zrakové nervy do mozgu vo forme nervových signálov. Ten následne tieto signály spracúva a vyhodnocuje. Interpretácia týchto signálov je vlastne výsledkom nášho videnia sveta. Ľudské oko patrí medzi najjed­noduchšie zobrazovacie prístroje, pretože obraz v ňom vytvára jediná dvojvypuklá šošovka. Dokáže zaregistrovať aj veľmi malý svetelný tok. Oko je prispôsoben na denné a nočné videnie. Inak reaguje oko pri veľkej intenzite svetla vo dne, keď vnímame farby, a inak pri čiernobielom videní v noci.

Nemálo maliarov pracovalo so svetlom ako s prostriedkom na vyjadrenie emócií či na pridanie dramatickosti svojmu dielu. V dejinách umenia vzniklo niekoľko prúdov, pre ktoré sa stalo svetlo neoddeliteľnou súčasťou obrazov. Tenebrizmus – maľba prudko striedajúca tieň a svetlo, temnosvit – vznikol už v 16. storočí a jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Caravaggio, Rembrandt a George De La Tour. V 19. storočí vznikol v Spojených štátoch luminizmus, ktorý sa sústredil na svetelné efekty najmä v krajinkách. Smer nadväzoval na impresionizmus, kde môžeme tiež často nájsť hru svetiel prebúdzajúcu emócie.

Myšlienkou, že zimné problémy majú nejakú súvislosť so svetlom, sa zaoberali už antickí lekári. Súčasná medicína sa liečbou týchto ochorení zaoberá od roku 1980. Pred dvadsiatimi rokmi vedci vynašli žiarivkové trubice, ktoré vydávali svetlo podobné tomu slnečnému. Prvé pokusy s liečbou zvanou fototerapia síce neboli príliš úspešné, pretože žiarovky svietili málo intenzívne, ale čoskoro prišli prvé úspechy. Po ošetrení svetlom s intenzitou 2 500 luxov sa pacienti už po štyroch dňoch cítili lepšie. Jasné biele svetlo aplikované dve hodiny denne dokázalo to, čo nezmohli lieky.

Po tisícročia rytmus ľudského života určovalo prirodzené svetlo Slnka a Mesiaca. Umelé osvetlenie malo význam pri odstrašovaní divej zveri, signalizácii, pri niektorých špecifických zamestnaniach (napríklad baníctve) a vo výnimočných situáciách, keď mu ľudia pripisovali magickú moc (pri chorobe, pri pôrode). Prvé zdroje umelého osvetlenia ľudia vytvorili najprv pálením tuku zvierat a vosku, neskôr pomocou petroleja a nafty. Potom prišiel rok 1854, keď nemecký hodinár Johann Heinrich Goebel objavil žiarovku, no až slávny Edison doviedol jeho myšlienku k prelomovému objavu v roku 1879. Odvtedy sa veľa zmenilo. Uhlíkové vlákna boli nahradené stabilnejšími kovovými vláknami, používame halogénové žiarovky a hľadáme nové princípy výroby svetla. Technologické novinky posledných rokov sledujú predovšetkým dva ciele: vysokú hospodárnosť a čo najpriaznivejší vzťah k životnému prostrediu.

V roku 1902 bol Siemens dodávateľom prvého elektrického osvetlenia pre Brati­slavu. Od roku 1997 spoločnosť Siemens, divízia Verejné osvetlenie, zrealizovala na Slovensku päť projektov verejného osvet­lenia. Najväčší projekt, pre hlavné mesto, priniesol úsporu elektrickej energie o 40 percent. Nemenej dôležité bolo aj zlepšenie estetického vzhľadu mesta. Súčasťou projektov verejného osvetlenia je aj iluminácia na kultúrnych pamiatkach i významných budovách.

Aké sú trendy v osvetľovacej technike z hľadiska úspornosti energie? V každom prípade je jasným trendom úspora elektrickej energie používaním svetelných zdrojov, ktoré využívajú energiu čo najlepšie. Energetická účinnosť je dnes dôležitá pri halogénových žiarovkách, kompaktných žiarivkách, lineárnych žiarivkách, výbojkách, svietidlách, LED atď. Dosahuje sa rozličnými vylepšeniami technológie svietenia a využívania tepla a elektrickej energie.

Dnes sú najväčšou konkurenciou tradičných žiaroviek halogénové žiarovky, žiarivky a vysokotlakové výbojky. Halogénové žiarivky pracujú na podobnom princípe ako tradičné žiarovky. Vlákno vyrobené z volfrámového drôtu sa prechodom elektrického prúdu rozžeraví a začne svietiť. Pri klasickej žiarovke sa na svetlo mení len približne päť percent spotrebovanej elektrickej energie. Zvyšok energie sa stráca vo forme tepla. Pri halogénovom cykle atómy volfrámu, ktoré sa vyparujú z vlákna, “odchytáva” halogén a transportujú sa späť na vlákno. To zabezpečuje dlhšiu životnosť a brilantné svetlo. Žiarivka funguje na úplne inom princípe. Pri elektrickom výboji medzi dvomi elektródami na koncoch sklenej trubice vzniká ultrafialové žiarenie. To sa mení na viditeľné svetlo pomocou luminoforu, ktorý je nanesený na vnútornú vrstvu trubice. Žiarivka potrebuje len približne pätinu energie, ktorú by na vyrobenie rovnakého svetelného toku potrebovala žiarovka. Princíp činnosti vysokotlakových výbojok je založený na oblúkovom výboji. Medzi dvomi pólmi elektród vznikne trvalý blesk, ktorý spôsobí svietenie rozličných náplní v horáku výbojky. Vysokotlakové výbojky sú veľmi hospodárne, používajú sa pri osvetľovaní obchodných priestorov, v priemyselných halách a na verejné osvetlenie. Revolučné diódy LED emitujúce svetlo, ktoré pomaly, ale isto získali miesto v našom každodennom živote od začiatku 90. rokov, ponúkajú úplne nové funkčné a estetické možnosti. Tieto diódy, ktoré majú len niekoľko desatín milimetra, skladajú sa zo zhlukov semikonduktorov meniacich elektrinu priamo na svetlo. Čoraz viac používateľov – od svetelných dizajnérov po plánovačov osvetlenia – objavuje výnimočné kvality tohto svetelného zdroja: malé rozmery, veľmi dlhú životnosť – až 100-tisíc hodín čiže jedenásť rokov používania -, ako aj hospodárnosť, flexibilitu a široké farebné spektrum. Malé červené, zelené a žlté diódy LED sa najskôr používali v displejoch elektronických zariadení, napríklad na prístrojových doskách automobilov. Experti sa zhodujú, že tento spôsob osvetlenia v najbližších dvadsiatich rokoch spôsobí revolúciu v svetelnej technológii.

Ciele:
Cieľom projektu “Fiat lux …a bolo svetlo” je
1. oboznámiť predovšetkým žiadov základných a stredných škôl s významom svetla v prírode, živote človeka a spoločnosti,
2. poukázať na riziká energetickej náročnosti klasického osvetlenia i nové trendy.

Tematické členenie výchovno-vzdelávacieho projektu:
1 prirodzené zdroje svetla,
2 svetlo a príroda
3 svetlo a človek
3.1 svetlo a zdravie
3.2 svietidlá
3.3 využitie svetla človekom – kamera obskura, fotografia, film, mikroskop, televízor, kopírka
3.4 meranie času – hodiny a kalendáre
3.5 svetlo a umenie
4 svetlo a spoločnosť
4.1 energetické zdroje
4.2 ekológia

Realizácia:
A. opis činností v prípravnej fáze
B. opis činností v realizačnej fáze

Predbežná kalkulácia nákladov na realizáciu projektu:
A. prípravná fáza I.
prípravná fáza II.

B. realizačná fáza I. – honorár prednášajúceho, prenájmy atď.
realizačná fáza II. – spracovanie, vydanie a distribúcia multimediálnej prezentácie

S P O L U … €

Celkové náklady … by nemali presiahnuť čiastku … €
V kalkulácii nie je zohľadnené …

Financovanie projektu:
Samosprávny kraj, Mesto Nitra a pod. … €
Sponzori …€ (reklama na podujatiach a v multimediálnej prezentácii sa dá fakturovať)
Vlastné zdroje … € – sem treba zarátať aj hodinovú mzdu, napr. 3 €/hod autora libreta

============================= oOo=============================

Navrh je, aspon dufam (okrem formalneho clenenia), dostatocne inspirativny a je lan na tebe ako sa ho zmocnis, nakolko ho zredukujes alebo rozsiris. Mysli na to, ze je to vsetko treningova fikcia.
Termin libreto som pouzil len preto, lebo nic lepsie ma nenapadlo. Nie je to ukradnute a ked ti to pomoze nebudem chcet zaplatit. Chcet budem len vediet co si spravil a ako to dopadlo.
Odpoved na moju otazku je – za muzejnu komunikaciu nemozno povazovať ziadne podujatie, ktore sa neviaze na muzejny zbierkovy fond.

[pipo]

jimbeas, nebudem uz ustipacny a nebudem sturat. Svojimi mudrymi recami sme ta dost zdrzovali a jak to tu byva zvykom, vo finale kecosi zmiznu a ostane to len na tebe. Iba posledna kriticka veta – to co od vas chcu nema s muzeom NIC spolocneho. Napriek tomu zacinam na jednom navrhu projektu pre teba robit. Ci ho pouzijes alebo ano bude iba na tebe. Nebude to vsak zadarmo – musis odpovedat na jednu muzealnu otazku. Otazka znie – preco si myslim, ze taketo programy nepatria do muzea?
Odpovedaj ako chces a mozes aj napisat ze nevies. Hned po odpovedi ti poslem navrh.

[pipo]

jimbeas, shamman má pravdu. Muzeum komunikuje so svojim okolim rozlicnym sposobom. Tie sposoby su muzeu vlastne, napr. vystava a take co s poslanim muzea vela spolocneho nemaju, napr. premietanie dokumentarnych filmov, ktore nie su vytvorom muzea. Aby sa taketo premietanie filmu dostalo do milosti muzejnej komunikacie musi byt sučastou sprievodnej akcie, sprievodneho programu alebo si to pomenuj ako chces. Ten sprievodny program sa ale musi viazat na nejaku formu muzejnej komunikacie, napr. vystavu. Inak je to zas len prachsprosta osvetarcina. Preto do teba bijeme a snazime sa z teba vydolovat viacej informacii. Co sa tyka “muzealnej didaktiky”, co je teda zas len cudo a nielen terminologicke, podla mna to je len schopnost zamestnancom muzei privlastnovat si cudze perie a chvalit sa nim alebo tazko odborne publikovat. Staci vymenit len slovo skola za muzeum. Leeeenze skola je skola a muzeum je muzeum. Muzeum co funguje jak skola je NEMUZEUM.

[pipo]

Presne tak. Rovnako to plati aj o muzejnych kolegoch, muzejnych vystavach, teda ludoch z muzea a vystavach, ktora su “produktom” muzea. Muzealna kolegyna je kolegyna, ktora svojimi nazormi a metodami prace patri do muzea, slovom “vykopavka”. Okrem toho terminologickeho zmatku ma ale najviac srdi, ze uz od prveho rocnika vysokej skoly utvrdzuju studakov, ze poslanim muzea je tvorba cohokolvek, len to musi byt hodne zabavne. Temnym prikladom su vystavy katedry v Nitre. Taky sit urobi aj nas kocur pocnuc temou a konciac celkovym trapnym stvarnenim. Na vine ale nie su studenti. Kto neveri, nech tam bezi

Osvetarcina jak z patdesiatych rokov.

[pipo]

Jimbeas, aj ked student prveho rocnika ááále s obsolvovaným semestrom studia sa pytas ako keby si sa chystal na primacky. Co to je navrh ? a hlavne co to je muzealny !! program? Muzealne veci su tie co kupuju do muzea, teda stare haraburdy, ktore maju nevycislitelnu hodnotu. Tak si neviem dobre predstavit ako mas spravit navrh na nieco co uz bolo a teda este aj moze byt.
Tiez neviem co si mam predstavit pod programom muzea, ktory by sa tykal skor nejakeho zabavneho programu pre deti alebo podobne. To co pises o tvorivych dielnach, oralnej historii a tak to nema s muzeom nic spolocneho, skor so skolou, osvetou a tak. Didaktika jako teoria vzdelavania patri pedagogike a ne muzeologii a pod muzealna didaktika si predstavujem vzdelavanie v roku 1740 a ako ti k tomu gulasu pasuje komunikacia. Totok som teda ani ja nevidel. Mal by si oprasit poznamky zo seminarov a terminologiu aby sme aj my menej vzdelany pochopili. Alebo napis tie body co mas. Sam som zvedavy a mozno ma aj prepadne nejaky napad.

[pipo]

Sv. Mikulas nebol NIKDY patronom banikov rovnako ako Panna Maria sv. Peter alebo asomtam vie kolko dalsich svatych.
A sv. Ilija, teda sv. Egidius, po česky s. Jilji po nemecky aj sv. Ilg tiež nebol NIKDY ani pomocnym ani napomocnym alebo prisediacim banickym svatcom.
A je mi sumafuk ci si myslis ze ked maju kostol sv. Mikulasa v Ziline je to znak banickej tradicie alebo ze je tam bana.

[pipo]

Najprv sa ospravedlnim, ze som si nevsimol kde to je umiestnene, ale potom len dodam, ze by bolo lepsie radsej nepisat ako pisat nepresne.

sv. Klemens alebo Clemens I. (23. november)
* okolo roku 50 v Rime
† roku 97 (alebo 101) v Rime (?) alebo Chersones pri Sevastopole (?)
papez (92-97 alebo 101), apostolsky otec, treti rimsky biskup po sv. Petrovi
Patron – moreplavcov, klobucnikov, banikov, kamenarov, drevorubacov, deti; pomaha pri burke, proti vodným nebezpecenstvam a detskym chorobam.
Atributy – casto zobrazovany ako papez s kotvou a rybou; inokedy s mlynskym kamenom, klucmi, pramenom alebo knihou.

Breviar Isabely Kastilskej, okolo 1497: Sv. Klemens

Breviar Martina z Aragonu, 15. stor.: Klemensovo martyrium

[pipo]

Lucie,
chcel som na tvoj príspevok reagovat hned ale to vies, vyvencit psa, napisat si domace ulohy, opravit co som este neopravil… ale snad to poznas. Proste som zabudol a az dnes sa mi rozsvietilo svetielko v podvedomi a tak ma to mas, ochotneho diskutovat na tvoju super temu.
Tiez som absolventom brnenskej muzeologie, takze sa asi prilis nebudeme nazorovo rozchadzat i ked clovek nikdy nevie :wink: .
V prvom rade som zvedavy na ten metodicky softer, pretoze mi to pripomina velmi popularne us prirucky “Spisovatelom za 72 hodin” a podobne. Snad ked bude pristupny das vediet.
Co mi v expoziciach ale najma vystavach chyba je
1/ svetlo, vratane vsetkych neziaducich “efektov”, ktore jeho nedostatok alebo nevhodnost sprevadzaju. Nedostatok a nevhodné osvetlenie povazujem to za najhorsi priestupok voci navstevnikovi. Lenze mame “krizu” a predtym sme museli setrit.
2/ diskriminovany maly navstevnik, teda pohlad sestrocneho caparta na vystavene exponaty. Rieseni sa nuka viacero ale vsetko je to robota navyse a niekedy moze stupnut aj cena realizacie.
3/ celkova filozofia muzejnych prezentacnych foriem, zda sa mi, ze predstavy o cieloch, najma vystav, zamrzli niekde v 80-tych rokoch minuleho storocia a didaktické pojatie je v sucasnosti IN – teda klasika muzeum/skola. Lenze mame 21. storocie a to si, uz aj vzhladom na informacnu revoluciu, ziada nieco ine. Podla toho co pises vstupuju Cechy a Morava do epochy inscenovania ale doba si uz ziada medializovanie. Tym samozrejme nemyslim iba vyuzitie pohyblivych obrazkov a zvuku a zvacsa nefungujucej takej a makovej techniky.
Dufam, ze som tvoju zvedavost aspon ciastocne uspokojil a coskoro sa ozves lebo aj ja som cloviecik zvedavy.

[pipo]

To si overujes alebo nam to oznamujes? O Mikulasoch je tu na fore toho kopa. Nebolo by lepsie zacat novu temu o atributoch alebo pokracovat v starsej?

[pipo]

Uz som na to prisiel. To ta knizka!

[pipo]

Miesto odpocinku obeti generala Antonia Caraffu (1687) v presovskom evanjelickom chrame. Len neviem kde je ten pes zakopany. A mozno tam ani ziaden neni.

[pipo]

VikThor, viem, ze doba je tazka a vyroba “orechovej spalne” moze narobit hlavybolenie.
Nechapem len, preco ked nevies sa do toho beries a nenechas to na nejakeho zrucnejsieho a hlavne vybavenejsieho kutyila. Nie je to totiz len o kladive a klincoch a nie je to ani bezpecne, pokial podcenis trestopravnu zodpovednost. Dneska su chraneni nelen c….. a m…… ale aj vlci, byci, ftaci a pejsanci.
Teda do uvodu – pri bude nie je dolezity material ale rozmery buduceho psacieho bydla. Bude male, pes dostane otlaceniny a trpi. Bude velke, pes dostane husaciu kozu lebo mu bude zima a trpi. Musi byt akurat a to akurat je stanovene priamo amerikanskymi normami (na co by oni normu nemali) ochranarskych zdruzeni.
Pokial by si ale chcel, v ramci krizy, riesit budu pre nieco vacsie ako pes odporucam navstivit Neradicne stavitelstvo tutok na fore.

[pipo]

Ďaleko, až hen voľakde za červeným morom, býval kedysi jeden mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. Nuž hľa! Ako si umienil, tak urobil.
Vybral sa vám on do toho sveta, ale nevodilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Naposledy prišiel nevdojak do izby jednej vdovy, ktorá mala tri dcéry na vydaj. Tie dve staršie – mená som im veru zabudol – boli do roboty ako osy. Ale tá najmladšia, čo sa volala Hana, bola do práce ako olovený vták. Keď mladý pán prišiel k nim na tie priadky, začudoval sa: Hana pod pecou driemala a ostatné priadli ani opreteky. I povie materi:
“Ale, stará mať, povedzteže mi, prečo i tamtotú nepripriete k praslici? Veď je ona už dievka na mieste a robotou by si aj dlhý čas skrátila.”
“Jaj, mladý pán,” odpovie matka, “veď by jej ja zo srdca povolila priasť, ešte by som jej i kúdeľ sama nadela, ale čože? Keď vám je ona taká priadka, čo by do rána popriadla nielen všetko naše pradivo, ale i všetky snopky zo strechy, a to na zlaté nitky. Naostatok by sa oddala do mojich šedivých vlasov. Musím jej teda dať len pokoj.” …
Kto by to uz nepoznal, rozpravku o zlatej priadke. Lenže čo nam to dnes pomože ked vlastne nevieme ako a co to tie dve osy vlastne robily. Ze vraj priadly!? To ako dake pritulne macicky alebo co, sak to neni az taka velka robota ale kde sa beru potom tie nitky? Toz skusal som to s nasim starym Murom ale nech priadol ako chcel z fuzov mu ani jedna nitka nevysla. Asi su na to urcene len macky a kocur iba dozera 8O . Ked to videla moja babka skoro ju vystrelo a ze aj ja by som sa hodil do dakej rozpravky o nejakom Janovi, ze by som ho tromfol. A ja ze preco sak skusam priast. Babka si teda sadla a keby som nevazil tolko co vazim snad by ma aj na kolena vzala a takto mi vravi.
Ked chces priast potrebujes pradivo a praslicu, pomocku na upevnenie pradiva pri pradení. Je to palica, tak po prsia dospeleho cloveka. Moze byt solo alebo pripevnena na dosku alebo stolcek. Solo praslica sa drzala medzi kolenamu, zastoknuta za pas alebo pod pazuchou. Najrozsirenejsia praslica bola pripevnena na doske – podritke, príšidke, sedieku a volala sa prísedná praslica alebo prísedka (jednostranna a obojstranna). Pouzívala sa aj stojanová praslica s palicou upevnenou v troj alebo stvornohom stolceku.

Totok tu je jednostranna prisedna praslica
Velkou vymozenostou bol kolovrat (roka, spinrot, varčula, vozok), mechanicke zariadenie na pradenie a sukanie priadze. Rozoznavame:

stojatý kolovrat (cap, polovicny kolovrat , polka),

ležatý kolovrat (koza, krava, zajac) a

šikmý kolovrat (psík).

Pohanaju sa nohou, pretoze obe ruky maju co robit s priadzou a musia mat kridlo, podla ktoreho sa oznacuju ako kridlove kolovraty.

Totok tu je kovove kridlo kolovratu.
A to by bolo asi vsetko co som si stihol zapamatat. Jedno je ale iste, tak ako ze z mackynho pradenia nebudu nite, ze to na co sa pyta prievan nie je kolovrat. Ziadny kolovrátok, to je nieco uplne ine. Bude to asi sukadlo ako pise dorotka, co ale uz vobec nie je kolovrat ale potak, špuliar ci kružec – nacinie na navijanie priadze na cievky a cievy. Jeden obsluhuje priadzu a druhy toci kolesom. Staci kuknut a vidim :D .

V kazdej spolocnosti sa najdu aj spiatocnici