pitbul1
Forum Replies Created
-
Doporučujem s istou pravideľnosťou obchádzať zberne železa v okolí. Robím to často
a s veľkým úspechom na množstvo – niekedy veľmi starých a aj zachovalých remeselných nástrojov. Veľlké množstvá sekier a kladív… Som zaťažený na dlátka ,hoblíky, poriezy a rašple. Tie staručičké rašple – to je niečo čo sa kvalitou nedá porovnať s hnusom z dnešných obchodov… -
Čo to tu máme ? Kresťanskú propagandu ? Neviem , ako ostatní , ale citát podľa mňa nenavodzuje vysvetlenie o túžbe za hľadaním pravdy, pretože katolcizmus zásadne nepodporuje "špekulovanie". Máte veriť a hotovo. A tešiť sa do raja.Kam smeruje Obnova, ktorú som pokladal za skoropopulárnovedeckú ?
-
Aký význam má tento výkrik do tmy na Obnove ?V tej spoločnosti ,ktorú tu popisuješ a v krorej žijeme musia ísť v prvom rade “príkladom” mocenské a silové zložky . To znamená politici,súdnictvo, úradníci, polícia a armáda. Ak politici denodenne a už bez škrupulí vykrádajú verejné financie, tunelujú štát v ktorom žijú a pre ktorý majú pracovať a úradníci im v tom asistujú – nemôžeš chcieť od žiadnej zložky spoločnosti žiadne morálne postoje !!! Naopak.Lekári sú príkladom toho , ako efektívne môžu byť zomknuté odbory a odboráry- príkladom pre ostatných !
-
Nešlo by to ešte nejak sa dostať ku knihe o Skítskych lukostrelcoch ? Ukazuje mi to že súbor bol vymazaný . Vopred ďakujem.
-
Že by sme sa poznali ?
Samotná téma toho čo sa tak globálne nazvalo “Skýtske strelky” by bola na zvlášť veľkú debatu.Zďaleka nie sú len Skýtské , ale to je naozaj na dlho. Nie som archeológ ani historik , ale pohľadom z boku mám pocit , že všeobecne problematika okolo lukov a hrotov je u nás (ale nie len u nás) veľmi slabo rozpracovaná a aj málo odborníkov – ak vôbec nejaký.
Teda naspäť k Skýtskym hroto. Áno , veľmi veľa ich tu máme bronzových , ale je aj veľa nálezov železných. A ak by sme sledovali ich stopu na východ , tak v starších vrstvách sú aj kostenné a pazúrikové- prekvapivo veľmi podobného tvaru- očividne veľmi starý úspešný dizajn.
Pár ukážok jednak veľkosti , variability , ale aj “Skýtskosti” hrotov -nálezov z Južnej Kóreje – múzeum v Soule.
názorná ukážka , ako dlhý môže byť tŕň ázijského hrotu:
-
Neviem , čo si svojím príspevkom chcel povedať… Všetci tí azijatskí smradi tu skončili po spanilej jazde od Mongolských stepí po stepnej diaľnici až sem do povodia Tisi a pusty-pustej oblasti -našej stepy.Všetci tu zanechali tony hrotov.Jediný možný pohľad je cez azijatov a prípadne ich domáce napodobovanie.
Môžem ti sem postnúťfoto veľkých hrotov nájdených u nás , ale je to zbytočné. Naštuduj si. -
Som lukodtrelec a jedným z množstva mojich koníčkov je rekonštrukcia ázijských kompozitných lukov.
V prvom rade odmeraj Ferro hrúbku dreva tesne pri zaústení hrotu a na konci úlomku šípu. Ak je tam čo len malý rozdiel v prospech zalomeného konca ide o bikonický šíp. A pravdepodobne Osmanský. Žiadny druhptný nálezca by sa pravdepodobne s bikonickým šípom nebabral.
Neviem , ako ste došli v datovaní k 7 st. pnl. /predpoklad skítskych hrotov ?/
Tak isto by som debatu nerozvýjal už ďalej okolo veľkosti hrotu. Vôbec nie je veľký. Z Ázijského uhlu pohľadu /a že je Ázijský je veľmi pravdepodobné, lebo hlavne tam sa robili šípy s tŕňom (hoci samozrejme to nie je výlučnosť ˇAzijcov- našinci v styku s nimi sa vždy dokázali poučiť a prijať novinky)/ je skôr malý.To ma privádza aj k Bobríkovým “oštepovým” hrotom. Ak nemáš veľmi rukolapné dôvody na tvrdenie , že sú to naozaj hroty Rímskych oštepov, tak by som bol veľmi opatrným s tým tvrdením. Vyzerajú , ako úplne regulérne hroty do šípov. U nomádov z Mongolských stepí( Huni-Avary atď… ) nie sú žiadnou výnimkou hroty dlhé cez 10 – 15 cm a aj riadnej váhy a tvaru.
Ten Ruský odkaz od Asomtama je vhodným na porovnanie veľkosti. Tam tie obrie niekde sú. Dĺžka tr’ňa môže byť značná. Mnohé tŕne dosahujú najmenej 2 až 3 násobok dĺžky hrotu. -
Tož…, keď chceš niekoho kritizovať – či polemizovať- treba vedieť čo napísal. Preto prekúsavam :lol: .
Neodvážil by som sa obviniť ho až z “hejslováctva”. Skôr mám z p. Tkáča pocit , že už ho riadne dožralo , ako sa nevieme sa mi za seba postaviť a popýšiť sa svojou históriou a osobnosťami- čo je pravda- a tak robí čo môže… -
Viete sa pochváliť. Pekné. :salute:
-
Prekúsavám sa knihou… Nie , že by som bol proti neortodoksným a ” neprofesionálnym” historikom. Naopak. V tom sa s autorom zhodneme.Nakoniec- netajím sa obdivom k práci Horáka .Ktorého mimochodom Tkáč radšej ani necituje-v snahe vyhnúť sa blamáži.
Zatiaľ mi tam najviac vadí politická polovička knihy. Snaha zrekapitulovať politické dianie po 1990 je asi ešte príliš “stranícka”.Možno je ešte skoro na také niečo.Čo sa týka U-hory žijúcich . Stále mám pocit , že mená ako Ujgury, Kutrigury a pod . prišli zo strednej ázie- hoci-aj tam ich mohli nazvať tak našinci… :lol:
-
Pokial tam chcel niekto naozaj byvat musel to zrekonetruovat, pretoze to bol vlastne jeden velky atelier a malicky bytik. Bol som vo vnutry kedysi . Asi prestavali hlavne podkrovie. Tie okienka tam neboli. Ale atelier tam bol vtedy paradny…
-
Jasne. Ja sa ani nesnazim nieco take tvrdit. Necitim sa byt na to odbornik ani som sa tomu nevenoval. Akurat nedavno bezala na Markize dalsia filmova Batoricka- krvava grofka od rez. julie Delpiovej … celkom pozeratelne.
-
Ak ta to zaujima , tak Vrbove pri Piestanoch je dalsia “podkopana ” lokalita. V podstate cele centrum mestecka malo v minulych rokoch problem s prepadavanim sa pody a bolo objavene v ramci opravnych prac mnohe podzemne chodby. Nakoniec najvyraznejsim reprezentantom podzemnej cinnosti je Vrbovsky kostol , ktory sa svojim naklonom radi k iba niekolkym takto naklonenym v Europe k najznamejsej vezi v Pize- a to vdka podzemnym katakombam. Samozrejme najcastejsim zdovodnenim su tiez Cachticke podzemne aktivity , ale ako druha varianta sa zda logickejsou predvidava “banicka” cinnost velkej skupiny zidovskych obcanov Vrboveho , ako unikova cesta pri vtedy castych pogromoch.Faktom , je ze aj tu boli objavene podzemne priestory do ktorych by sa mensi koc mestil a pokial viem boli dlhsie nez par desiatok metrov. Teda pokial sa robotnici odvazili postupovat .
-
Cenny pocin- zobrazit knihu. Da sa bavit o konkretnych citaciach. Hoci debata ocividne zamrzla.
Chcel som len dodat, ze pri prezerani Slovinskych stranok som narazil na informaciu , (ako malo vieme jeden bratsky narod o druhom…), ze Slovinsky badatelia nielen , ze nepochybuju o autochtonnosti slovanov v Europe , ale davno pred Horakom hovorili o “slovanskom zaklade Etrusciny”. -
Po dlhsom case som sem nakukol. Pavucinar, mozes povedat kde su vystavene , alebo ulozene tie rimske lukostrelecke prstene ?
