porsena
Forum Replies Created
-
Netreba to brať tak, že nad tým ohŕňam nosom, sú to pekné, ale nie príkladné. Ak by sa tieto obnovy považovali za príkladné, význam kvalitnej obnovy by mierne povedané devalvoval. Niektoré z nich poznám aj bližšie, ich obnovu som mal česť do určitej miery sledovať. Je to pekné, a to je asi ta to hlavné.
-
Mapy v mierke 1:75 000, ktoré sú na oldmaps.geolab.cz, sú rambuláciou tzv. špeciálnej mapy Rakúsko-Uhorska. Reambulácia bola vykonávaná v 20-tych a 30-tych rokoch 20. stor. Takže stav v teréne zachytáva toto obdobie.
-
Ach jajaj, to je zase len volenie menšieho zla. V týchto nomináciách mi to pripadá, ako keby sme mali voliť miss krásy medzi telesne handicapovanými len preto, aby sa necítili byť handicapovanými.
-
porsena
Member11. februára 2010 at 14:55 in reply to: Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstvaBohužiaľ , na “blato” u nás ľudia zanevreli a aj mnohí ľudia z “nášho” fachu na hlinu pozerajú cez prsty…..
-
porsena
Member11. februára 2010 at 12:27 in reply to: Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstvaBarovy pult? :D Super, drzim palce.
Naozaj by nebol od veci pracovný seminár na hlinu…. -
porsena
Member11. februára 2010 at 9:24 in reply to: Tradičné staviteľstvo – nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstvaDovolil by som si tú situáciu ohľadom nabíjaníc trochu “zjemniť”. Po prvé, verím, že keby sa šikovný človek, ktorý má cit pre remeslo pustil do nabíjanice, tak by sa to vedel postupne naučiť.
A po druhé, neviem či je to stále aktuálne, ale na Slovensku existovala pred pár rokmi minimálne jedna firma, ktorá stavala domy nabíjaním. Ak si dobre spomínam, také rodinné domy stoja v Dvoroch nad Žitavou. V ČR existuje tiež minimálne jedna firma, ktorá stavia nabíjanice. -
Pravda, tiež som si to všimol, ale tam mohla byť teoreticky ďalšia priečka (stena). Ak si všimneš, určitá “stopa je aj tam, kde som to dal ja. Istou by urobila iba sonda.
-
PALO, si proste úžasný :), demiurg víťaziaci nad chaosom :D.
-
Tak som sa na to popozeral bližšie a som na 100 % presvedčený, že tam ČK bola. Najsamistejší dôkaz je ten kúsok zvláštnej valenej klenby za komínom a nahnedlé fľaky na nej, ktoré pochádzajú od “presakujúceho”dechtu. Dokonca sa mi zdá, že vidím, kde pravdepodobne bola polpriečka postavená na mandrholci. Trošku som sa pohral z fotkami a znázornil to. Snáď je to vcelku poňateľné :).
Priestor ČK je v tomto pláne vľavo od žltej čiary (mandrholec).
Toť tie fľaky a na tom kúsku klenby.
Nuž a to je moja predstava osadenia mandrholca a “protidymovej” steny na ňom.
A ešte raz aj z vyznačenými fľakmi.Mimochodom, nachádza sa to v Ružomberku? (severné slovensko, pracovisko KPU, prístup pamiatkárov) :D
-
Držím Vám palce, a prajem Vám cit pre vnímanie duše toho domu :). Ďakujem za podkladový materiál, vidieť, že Vám na tom záleží. Dovolím si tvrdiť, že pôdorys aj fotky potvrdzujú moje domnienky. Vyzerá to aj tak, že aj PALOv predpoklad, že v priestore, kde postavili komíntam bola ČK je správny.
-
Pre zlepšenie všeobecného chaosu, keď už sem človek zablúdi, nech sa mrkne aj sem: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=53440&sid=808abc7a3244e11a26136de66e56f899#53440
Nechce sa mi jeden príspevok hádzať na dve miesta.
Témy sa množia, lebo si ľudia nepozrú, či už niečo podobné nie je vytvorené :). -
Rado sa stalo :) Veď nato je to tu.
Ad Matesov návod:
Je to v pohode, len mi je nejasný ten pojem “ohniska” pri prvej vrstve hliny. Ak sa tým myslí vnútorný priestor pece a prvými vrstvami hliny sa myslí vnútorný povrch, tak by sa sem hodilo jedno upresnenie. Bolo by vhodné, aby bol vnútorný povrch pece čo najhladší, takže ak použijete pórovitý materiál, napr. hlinu z plevami, odporúčal by som pec po vyschnutí, resp. vypálení, vymazať hladkou “mastnou” hlinou. Je síce pravda, že vzduchové medzery izolujú, ale neakumulujú, okrem toho; čím nerovnejší povrch, tým horší charakter sálavosti. Hlina s obsahom neplastických zložiek, či už organických, alebo anorganických, zase zmenšuje zmršťovanie pri schnutí, takže eliminuje praskanie. Anorganické pevné časti (kameň, sklo, keramika, tehla atď.) pritom zlepšujú schopnosť akumulácie. Ak by som to už chcel robiť príliš presofistikovane, tak by som na prvú vrstvu použil dobre plastickú “mastnú” hlinu dobre preostrenú pieskom, do ktorej by som povtláčal veľa niečoho akumulatívneho, najlepšie asi úlomky tehál, škridiel, sklo atď. na to by som dal vrstvu s organickým materiálom pre lepšiu izoláciu. Organika síce v tejto vrstve pravdepodobne nevyhorí, ale aj tak po uschnutí.vytvorí vzduchové medzery. Nakoniec pec dobre do hladka z vnútra vymazať. -
-
Nuž tak, stále je tam plno otázok, ktoré sa z uvedených informácii a vložených fotografií nedajú zodpovedať. Bolo by asi naozaj lepšie vidieť časť pôdorysu s týmto komínom, ako aj viacero fotiek a v lepšom rozlíšení, ale nebudem Vás trápiť :). V prvom rade by som chcel na pravú mieru uviesť niektoré pojmy. Čierna kuchyňa je s pravidla „miestnosť“, minimálne priestor, ktorý umožňuje dostatočný pohyb. Videl som síce už aj veľmi malé čierne kuchyne, ale určite niečo z pôdorysom 1 x 0,7 m nemôže byť čiernou kuchyňou. Čierna kuchyňa bola miestnosť, alebo priestor vyčlenený z miestnosti, ktorej zaklenutie spravidla prechádzalo do tzv. otvoreného komína. V čiernej kuchyni (ČK) sa varilo na otvorenom ohni, ktorý sa rozkladal na tzv. ohnisku, čo bol väčšinou murovaný kváder, niekedy s výklenkom na drevo. Dym z takejto kuchyne bol voľne odvádzaný otvoreným komínom so slabým ťahom. Okrem ohniska sa v priestore ČK mohla nachádzať ešte aj pec rôzneho tvaru (záleží od lokality), určená predovšetkým na pečenie chleba, ktorá mala spravidla len jeden manipulačný otvor tzv. čeľuste, ktorým sa kúrilo aj ním vychádzal dym voľne do priestoru (a zase otvoreným komínom von). Veľmi často sa nachádzala pec v miestnosti susediacej s ČK, ktorá sa tak aj bezdymne vykurovala, a do ČK ústili len čeľuste a s tým dymom a kúrením to bolo také isté. Takto to bývalo v ľudových domoch. (O peciach odporúčam http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=185&postdays=0&postorder=asc&start=0&sid=1099134ff01d6a20f34852c83d894d87 ) V meštianskej architektúre sa spravidla miestnosti nevykurovali obyčajnými chlebovými pecami, ale kachľovými pecami určenými vyslovene len na vykurovanie. V prípade ak vykurované miestnosti susedili s Čk, bol odvod dymu z nich vedený do ČK. Z takýchto kachľových pecí do Čk ústili spravidla dva otvory, spodný vykurovací/nakladací a horný menší, ktorým odchádzali z kachlí spaliny tzv. sopúch. Inak obsahovala Čk klasickú zostavu ohnisko a pec v rôznom dispozičnom riešení. Aby sme si to uzrejmili, v čase zhruba do začiatku až polovice 19. storočia sa u nás ešte nevyužívala klasická schéma vykurovacieho telesa a ťahového komína tak ako to poznáme dnes. Teda, že kachle, pec, alebo šporák majú dvierka ktorými sa do nich prikladá a dym je odsávaný do komína. Kachľové pece (skrátene kachle) nemalí do miestnosti, ktorú vykurovali, žiadne otvory. Boli obsluhované manipulačným priestorom v päte širokého (ale uzavretého) komína, ktorý bol prístupný spravidla z chodby, niekedy dokonca aj z dvorovej arkády malými železnými dverami. V prípade zaústenia do Čk nie je treba osobitný komín, lebo dym volne odchádza otvoreným komínom Čk.
Priestor ČK bol do inej miestnosti/priestoru spravidla otvorená širokým otvorom, prípadne tam vôbec nebola priečka. Na tejto strane bol priestor Čk vyčlenený tzv. mandrholcom, mohutným dreveným trámom, ktorý niesol jednu stranu zaklenutia Čk. Mandrholec zabraňoval prenikaniu dymu do miestnosti, do ktorej bola Čk otvorená, a niekedy bol osadený v menšej výške, ako dosahuje priemerný človek.
Postupom času sa ľudia snažili odstrániť dym zo svojich domovov zavádzaním ťahových komínov a primeraných vykurovacích zariadení. Väčšinou však kvôli tomu nezrútili čiernu kuchyňu, ale v nej postavili ťahový komín na ktorý napojili klasický šporák často aj s chlebovou pecou a trúbou na pečenie. Prechodovým riešením medzi pecou, ktorá dymila volne do ČK a šporákom či pecou, ktorá mala ťahový komín, je tzv. vindófňa. To je to, čo vidieť na fotke ktorú vložil PALO. Pol to komín, ktorý v svojej päte skrýval celú pec. Takáto pec mala tiež len jedny čeľuste, cez ktoré vychádzal aj dym, ale celé sa to odohrávalo uzavreté v tomto veľkom komíne.
Nuž takže sme si „stručne“ objasnili, čo je to čierna kuchyňa a čo s ňou súvisí. Tu prikladám nejaké obrázky, ktoré som narýchlo pozháňal na nete, len tak na urobenie si predstavy.http://www.staralubovna.sk/resources/App/200704151124400.DLM_cierna_kuchyna.jpg
http://lh4.ggpht.com/_9a-AES8BRMk/SsZqtkenTiI/AAAAAAAAAO0/Q3LMUxhD894/P1011897.JPGhttp://lh6.ggpht.com/_zymSJe4bCHE/R3kjr2llg_I/AAAAAAAABQM/X3KZdntTSc4/PICT0062.jpg
http://lh5.ggpht.com/_xbz5PHP91qU/SoBp7VdTLUI/AAAAAAAAMWU/HBKV2i0VUAg/P1070357.JPG
http://i.idnes.cz/08/101/gal/WEB26283d_Kopie_imgp3460%5B1%5D.jpg
http://lh3.ggpht.com/_tUAm8Bewylw/Sr_VHXautlI/AAAAAAAAJRI/CSte8is0msM/P9230212.JPG
Toto je riešenie v mestskom dome:
http://www.staralubovna.sk/dom-lubovnianskeho-mestana/
Čierne kuchyne môžu byť aj väčšie:
http://www.zamek-jindrichuvhradec.eu/data/editor/17cs_big.jpg
http://lh6.ggpht.com/_ez5O7AaMrIA/R7QolzSGHKI/AAAAAAAAAOs/atqJpNTFwtY/J_Hradec015.jpgAj toto je čierna kuchyňa:
Tak teraz prejdeme konkrétne k vašej situácii. Ten komín nie je čiernou kuchyňou, je to len široký komín, ktorý mal manipulačný otvor z miestnosti v ktorej stál, to je ten veľký obdĺžnikový, ktorým ste sa doňho prebúrali. Z istotou sa dá len tvrdiť to, že do neho bolo zaústené vykurovacie teleso zo susednej miestnosti, ja osobne si myslím, že to boli kachle, ktoré boli cez komín vykurované, inak by im postavili oveľa menší komín, jedny kachle nepotrebujú takto široký komín. V každom prípade, tak ako ste aj vy usúdili, je ten komín k okolitým murivám sekundárny. Alternatívy sú dve: buď komín postavili kvôli kachliam, keď sa danú miestnosť rozhodli vykurovať a tým pádom to musel byť dosť veľký komín, aby sa cezeň dali kachle obsluhovať; alebo, tak ako uviedol PALO, bola miestnosť, v ktorej je komín postavený, pôvodne čiernou kuchyňou a po jej „oddymení“, teda prerobení na jasnú nedymnú miestnosť, vyriešili odvod dymu z kachlí postavením zmieneného komína. Na to že celá tá miestnosť bola Čk, môže poukazovať, že ste tam našli „základy“ ničoho, čo mohlo byť ohnisko, alebo pec, alebo oboje dohromady. Existencia Čk sa však dá relatívne spoľahlivo preukázať malou sondou niekde vo vrchole klenby. Pod súčasnou omietkou by sa mala nachádzať predymená vrstva nasiaknutá dechtom. V každom prípade by človek bol oveľa múdrejší, ak by to videl na vlastné oči. Nechceli ste si dať urobiť pamiatkový výskum? Ten by vám pomohol odpovedať na mnohé otázky.
Ad ten široký oblúk, predpokladám, že je to zamurovaná „policová“ nika, plytký pravouhlý výklenok, v ktorom sa nachádzali police.
Nuž neviem nakoľko som pomohol, ale trošku som to natiahol :). -
Ojojoj priatelia, sa to tu teda pekne rozbehlo, a tuším aj tak trochu (ale iba trochu :) ) mimo témy. Pokúsim sa Vás navrátiť späť. podľa mojich posledných informácií cirkvi arizačné nároky neuznali (chvalabohu) a súd pririekol majetok mestu. Ešte to však nemusí nič znamenať….., no podľa mojich skúseností je miestna samospráva často (dosť často) lepším vlastníkom ako cirkev, ktorá sa často správa tak, ako by duchovné hodnoty nemali nič spoločné s tými kultúrnymi…..