porsena
Forum Replies Created
-
L – Zaniknuté sklárne v okrese Zvolen
Autor: Krnáč, Pavel
Vydalo: Vlastivedné múzeum vo Zvolene, 1963, 96 s.
Formát: pdf
Veľkosť: 24 MBhttp://www.sendspace.com/file/0x1iyk
-
L – Sklárne na Podpoľaní
Autor: Žilák, Ján
Vydalo: Mesto Detva a Podpolianske múzeum v Detve, 2004, 62 s.
Formát: pdf
Veľkosť: 67.8 MB (dve časti)Nádherná dobre urobená knižka:
http://www.sendspace.com/file/0kpu43
-
Práve preto, že sú drenážne, neboli nijako spájané. Do drenážneho potrubia nejakým spôsobom potrebuje voda vtekať. Rúrky sa ukladali tesne k sebe a medzerami medzi nimi do nich vtekala voda, ktorú odvádzali preč.
-
nemám tam síce kompletný pôdorys krovu, ale zásadne by mohlo stačiť.
-
no tak ten obrázok ešte raz, snáď sa podarí :).
-
Sa ospravdlňujem, že som svoj príspevok nedoplnil. V piatok ráno som rýchlo načmáral obrázok, oskenoval ho, ale už som ho nestihol poslať sem, lebo sa mi nahrnulo roboty a potom som už nič nestíhal. Až teraz som sa dostal k tomu súboru, tak posielam.
Mimochodom cez víkend som si obzrel krov na našom humne a zistil som, že tam nieže nie sú plné väzby, ale dokonca krokvy nemajú ani hambálky. Sakra, hneď mám z neho divný pocit :D, sa normálne čudujem, ako mohol vydržať 70 rokov. -
Pekne výkres :D, dobrá dokumentácia.
Lenže tento krov je trošku zložitejší ak to čo som mal na mysli ja. Je to maldší honosnejší krov, však veď aj píšeš, že je z kaštieľa, predpokladám, že tak okolo polky 19. stor. Ten krov je okrem stojatej stolice, zložitejší ešte o to, že namiesto odkvapovej väznice je tam tzv. výmena, na ktorú sú pripevnená krátke trámy, do ktorých sú osadené spodky krokiev v prázdnych väzbách. Tento krátky trám nazývajú v Čechách “krátče”. Na ľudovej architektúre sa to však až tak často nevykytuje.
Predpokladám, že na tom humne bol krov oveľa jednoduchší. Buď taký, ako som popísal, alebo tam bola jednoduchá stojatá stolica. V prostredí ľudovej architektúry to bola od polky 19. stor. priam veľká móda, stavať stolicové krovy, aj keď to v drvivej väčšine prípadov nebolo potrebné.
Na humne, ktoré patrí k našej chalupe, čo máme v Podpoľaní, je jednoduchý krov bez stolice a pritom rozpon krovu je dobrých 8 metrov. A krov už prežil dobrých 70 rokov.
Nuž treba uvážiť. -
Zdravím.
Trochu by som chcel niečo napísať ku kotveniu pomúrnic. Pomúrnica tvorí doslova základ krovu, teda jeho najspodnejšiu časť. Spôsob jej uloženia a ukotvenia závisí od konštrukcie krovu, najmä od spodného osadenia krokiev. To určuje smer tlakov, ktoré na pomúrnicu pôsobia, buď je to len zhora, alebo aj šikmo z vnútornej strany. Na ľudových stavbách bol bežný taký spôsob konštrukcie krovu osadenia krokiev, keď na pomúrnice pôsobil iba tlak zhora. Proste celý krov na nich sedel ako na základoch. V najjednoduchšej forme boli na pomúrniciach v priečnom smere uložené stropné trámy, ktoré zároveň plnili funkciu tzv. „väzných trámov“, do každého trámu boli na jeho koncoch začapované krokvy, čiže trámov bolo toľko čo párov krokiev. Každý pár krokiev z trámom tvoril trojuholník položený priečne na pomúrnice. Trošku zložitejšie je to, keď strop (teda aj stropné trámy) nie je konštrukčne súčasťou krovu. Vtedy je „väzných trámov“ menej, ale pribúda nám „odkvapová väznica“. Väzné trámy, uložené na pomúrnice tak, že ich konce presahujú za okraj stavby a vytvárajú tak presah strechy nazývaný odkvap, pripadajú vtedy iba na každý tretí, resp. štvrtý pár krokiev (tieto páry sa nazývajú „plná väzba“). Na okrajoch väzných trámov (teda na oboch stranách) sú uložené odkvapové väznice, ktoré sú paralelné s pomúrnicami. Krokvový pár, pod ktorým je väzný trám je začapovaný doňho a pri ich styku (krokva, väzný trám) je aj odkvapová väznica, do ktorej je krokva prichytená tzv. osedlaním. (Detail spôsobu osedlania krokiev: http://mojdom.zoznam.sk/cl/10120/176124/Spajame-drevo , . Ostatné krokvy, ktoré nemajú väzný trám, sú „len“ osedlané do odkvapových väzníc. Celá táto konštrukcia však „len“ leží na pomúrniciach, čiže vytvára tlak iba z hora. Predpokladám že takýto typ krovu bol aj na Vašom humne. V tom prípade si pomúrnice nevyžadujú kovové kotvy, stačí im len „sedlo“ z muriva, ktoré bolo pre ne vytvorené na vrcholkoch stĺpov.
V súčasnosti sa najčastejšie používa krov s minimom väzných trámov (väčšinou len na okrajoch strechy), alebo aj úplne bez nich. Krokvy sú vtedy „osedlané“ priamo na pomúrnice, ktoré tým pádom musia byť na korunu muriva dostatočne pripevnené. Na pomúrnicu už totiž ne je iba tlak z hora, ale aj šikmo z boku v smere krokvy. Pomúrnica znáša vtedy dosť silné deformačné pôsobenie. Najjednoduchšie sa pomúrnica „napichne“ na oceľovú tyčovinu vyčnievajúcu z koruny muriva, prípadne sa použijú iné zložitejšie a pevnejšie techniky. V každom prípade na to musí byť koruna muriva dostatočne pevná, najlepšie betónovaná.
Vyzerá to potom takto: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Krov_krokevni.png
Ak Vám na tom humne vedia spraviť strechu, ako tam pôvodne bola, nie sú potrebné žiadne kotvy, ani betónovanie. Stĺpy treba rozobrať pokiaľ je murivo rozrušené a znova vymurovať či už zo skál, alebo tehál do pôvodnej výšky a no vrchu vytvoriť „sedlo“ pre pomúrnicu, tak ako je to na niektorých stĺpoch ešte zachované. Do sediel sa uložia pomúrnice a na ne sa uloží krov, ktorý tie stĺpy nebude „roztláčať“.
Ak na to budú dávať typický bežný dnešný krov, treba pomúrnice dostatočne uchytiť, ale aj tak som si nie istý, či by stĺpy znášali aj nejaký bočný šikmý tlak.
Nuž treba premyslieť. -
L – Sklárne v Malohonte
Autori: Ján Žilák, Richard Kafka, Štefan Repčok
Vydalo GUnaGU
Bratislava 2001
ISBN 80-966966-1-0http://www.sendspace.com/file/coxpkk
-
Hĺbka drenáže záleží od niekoľkých faktorov, či je objekt podpivničený, resp. aké hlboké má základy, či je na mieste, kde voda priteká, alebo odkiaľ voda odteká, teda či je na rovine, kopčeku, svahu, alebo v “jame”. Ďalej či je podložie suché, alebo vlhké, aká je jeho nasiakavosť atď.
Ak vo vašom prípade apple ide najmä o povrchovú zrážkovú vodu, ktorú je potrebné odviesť od objektu, drenážna ryha nemusí byť hlboká.
Čo sa týka nopovej fólie, celkom som nepochopil, kde to tam má byť. Ak ňou má byť vystlaná drenážna ryha, tak je to samozrejme blbosť a a treba sa riadiť návrhom tomboya.
Uvediem systém, ktorý sa pozdáva mne pre objekty, ktoré vlhnú od pritekajúcej zrážkovej vody, kam spadá asi väčšina problémov so zavlhnutím.
Vyspádovanú ryhu do hĺbky základovej špáry treba vykopať nie pri základoch, ale pod odkvapom, dno ryhy podľa možností zahrotiť a vystlať nepriepustnou pevnejšou fóliou, steny “vystlať” priepustnou geotextíliou. Na dno ryhy osadiť drenážnu rúru (potrubie), ktorá bude ústiť tam, kam sa má voda odviesť. Drenážna ryha sa vyplní materiálom s väčšou frakciu, cez ktorý rýchlejšie pretečie voda. Bolo by potrebné udržať povrch nezatrávnený, aby sa drenáž nezaniesla. Počul som o spôsobe, keď sa zásyp drenáže prekryje geotextíliou a potom sa zatrávni, ale ja by som to radšej neriskoval.
Čo sa týka nopovej fólie, jedni hovoria to, druhí ono. V mnou popísanej drenáži bola nopová fólia použitá tak, že do ryhy, tento raz priamo pri základoch, hlbokej po základovú špáru, bola k základom priložená nopová fólia po celej ich výške. Čiže v tomto systéme sa kopali dve ryhy, jedna rovno pri základoch pre nopovú fóliu, druhá pod odkvapom, resp minimálne tých 30 až 50 cm od fasády, pre samotnú drenáž.
Chápem to tak, že nopová fólia má zabrániť bočnému vzlínaniu k základom a vďaka tým “nopom” aj zaručiť určité prevetrávanie vonkajšieho líca základov. Neviem či to naozaj funguje, ak teda nie, tak je tam zbytočná. -
Je vôbec potrebné spomínať , kde táto radnica je? Veď to snáď vie takmer každý, kto sem chodieva hádať :). Skôr je zaujímavý ten kontext, ktorý fotka zachytáva.
Mimochodom to pred tým, čo som zadával je synagóga v Lučenci, jedna z najväčších na slovensku. -
Ešte som zabudol doplniť, že používanie pojmu národná kultúrna pamiatka a kultúrna pamiatka v pamiatkovom zákone vysvetľuje jeho § 2 ods. 1:
Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len “kultúrna pamiatka”), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. -
to vronskij:
Ak ste si prečítali zákon SNR 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, kde je štatút kultúrnej a národnej kultúrnej pamiatky definovaný, tak predpokladám, že postačí § 45 ods. 1 v súčasnosti platného zákona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, ktorý znie:
Kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa považujú za národné kultúrne pamiatky podľa tohto zákona. -
Tak ja len takto narýchlo niečo jednoduchšie.
Na aké mesto sa to pozeráme? Bonusová otázka: Odkiaľ sa na to mesto pozeráme?
-
Skúsim taký typ, strela od boka. Žeby Hodejov?