porsena
Forum Replies Created
-
POdľa rôznych zdrojov to vyzerá, že samotné pece sú stavané na jednoduchom princípe – majú veľký priestor, kde sa musí nahriať vzduch. Ak by pomohlo, môžem odmerať jednotlivé rozmery pece na fotkách v predchádzajúcom príspevku.
http://www.ekodum.cz/energy/wood/pizza_1/pizza_1.php
– hviezdičky sú odkazy na obrázky
Tu sú ďalšie fotky zo stavby pece:
ufff tak toto je teda fakt hroza…
Okrem toho ze je to esteticka, materialova aj konstrukcna urazka tej pece z Pompejí, ta predstava, ze tu stavbicku stavali aspon polda fotiek dvaja az styria ludia DVA tyzdne!!!… no celkom som sa pobavil -
skweleee, proste sqvele. vela som sa poucil a prispevky v o fore mi zodpovedali mnohe otazky. len by som potreboval nieco uzrejmit.
Otazka prva: preco je HCl az taka nepripustna, okrem toho, ze je agresivna a najma, co sa tyka aj vyparov vcelku nebezpecna. Moje amaterske skusenosti su, ze HCl odstrani koroziu a necha iba predmet v “bielom” stave. Do samotneho zeleza, ocele, liatiny sa prilis nepusta.
Toto nie je zuiadne oponovanie, nie nemam dost erudicie, aby som sa s prispievatelmi v tomto fore mohol rovnat, co i len v poise situacie :), ale uz niekolko krat som cistil predmet od hrdze pouzitim 30% HCl a vysledok bol velmi uspokojivy, teda ak je zachovane dostatocne kovove jadro, lebo inak nam z predmetu vela nostane.
a tu sa dostavame k otazke druhej:
co ak ide o predmet, kde sa kovove jadro uz prakticky nenechdza, alebo je tak subtilne, ze keby sme odstranili vsetku hrdzu, ostalo by nam nic, alebo nieco, co svojim tvarom vobec nepoukazuje na to, cim predmet bol pred koroziou a cistenim.
Velmi ma zaujala elektrochemicka stabilizacia hrdze, z opisu som si nie isty, ci sa to hodi na spomenuty pripad. Proste hrdzu po jemnom mechanickom ocisteni je potreba stabilizovat,a by sa predmet dalej nerozpadaval, nieco take, aby uz hrdza hrdzou nebola. -
Krov urobi velmi vela, satci maly defekt, ktory unikne pozornosti, 3 roky “zreje”, potom to naraz padne a o dalsie 2 roky je z objektu regulerna ruina.
Ad Chtelnica:
Je to skutocne velmi zaujimavy objekt, neviem ci je to este aktualne pisat o tom zaujemcom z tohot fora po roku, ale nejake infoshky su. O Chtelnicu (teda o kastiel) sa prednedavnom “bili” obecne zastupitelstvo s obecnymi aktivistami. Zatsupitelstvo chcelo objekt predat firme, ktora v nom chcela urobit exkluzivny hotel a kongresove centrum, ako to uz byva. Aktivisti sa zaktivizovali a nakoniec z predaja nic nebolo. Nemam na to este vytvoreny vlastny uceleny nazor, ci je to dobre, alebo nie. Firma chcela dost do objektu zasiahnut, njmä, co sa toho krovu tyka, aj ked prave ta cast krovu, ktorej sa to malo tykat je najmladsia. No bez konkretnej investicie sa nic nehybe, tak to zalezi len na aktivistoch aky budu aktivni.
Dvoch z nich poznam a myslim, ze su to v pohode ludia, tak uvidime, co buducnost prinesie.BTW: v Trnavskom kraji su aj ine pamiatky, respektive byvale pamiatky, ba dokonca aj pseudopamiatky. :)
Som pri zdroji, takze ak mozem, pomozem, a ak prekonam lenivost :) -
určite, to nie je zapísaný objekt. Aj keď teraz, keď je zoznam pamiatok priestupný online http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky to zistiť asi pre nikoho nie je problém. Iniciatíva tu však bola, ale nič z toho, pokiaľ viem, v LC u pamaitkárov je aj nejaká skromná dokumentácia.
-
sorry za to femininum v nestavala, nejak mi tam uslo to “a” :D
-
Hej ankre sa pouzivali uz davno. ale nie su kotvy ako kotvy. Vo Vavrisove som videl domcek stiahnuty ankrami cez stropne tramy, cize cez stavbu neslo ocelove tiahlo, ale kotvy boli zapustene do tramov.
Tu by sa mohol ozvat Benignus, lebo pokial viem, tak Katarinkari pouzivali nejake super Hilti kotvy. len neviem presne ako a ake.Pri pouzivani tychto technologii, hoci su kryte a zvonka vyzera byt vsetko podla pravidiel, umoznujeme nasledujucej generacii aby rozlisovala, co je starsie a co novsie. Ale verte, nebolo by pre mna vacsej radosti, keby mnou stavany krov z kresanych tramov, spajany sedlami, capmi, rybinami a drevenymi kolikmi, kde je vsetko robene len sekerou, aj ozdoby na hlavach vaznych tramov, nejaky etnolog vyhlasil za stavbu z konca 19 storocia. A napisal by o tom diplomovku
Je to falsovanie historie?Ak by sa ti taký krov podarilo vyrobiť, bolo by to jednoznačne len chvályhodné, teda, ak by si ho nestavala na bytovke zo 70-tych rokov :). Predpokladám, že na odlíšenie od 100rocneho krovu by stačil nedostatok patiny.
Čo je však dôležitejšie, hodnota veci nespočíva len v pôvodnosti materiálu z hľadiska veku, rovnako dôležité jeho materiálové a konštrukčné riešenie. Čiže v prípade tohto krovu, neznamená, že keď pôvodný zanikol, treba ho nahradiť novým, na ktorom bude vidieť, že je nový na prvý pohľad, či už vzhľadom k použitému materiálu, alebo konštrukcii. Hodnota toho pôvodného krovu spočívala vo veľkej miere v jeho konštrukčnom riešení a čím viac sa toto riešenie pri výstavbe nového zachová, tým lepšie a dôslednejšie sa zachová aj táto hodnota. Hodnota originálneho konštrukčného riešenia.
Ad použitie nových technológií. Nie som proti, ale podľa mňa by sa pri obnove, teda ak chceme zachovať autentickú podobu, mali používať iba v prípade, keď slúžia na elimináciu niečoho, čo “tradičné” postupy a materiály nezvládnu, respektívne nezvládnu dostatočne uspokojivo, či efektívne.
Veď predsa aj systém vlhkostnej sanácie je použitím modernej technológie a pokial viem, nikto protinej nerepce :).
Všetko závisí od prístupu.