porsena
Forum Replies Created
-
Je to kostol sv. Juraja v Nitranskej Blatnici. Ale čo za príležitosť to bude, ťažko povedať.
-
Znova chválim chválim :).
Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička – pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto “fabričky”. -
Oko na prístavbu som zbystril. Súkromne som si to nazval: neorokoková prístavba vagónovitého typu :D. No proste krása.
-
Ďakujem Ti veľmi pekne Vladyka za dopĺňanie tejto témy :), nemám príliš čas na vkladanie ďalších obrázkov.
Už len trošku doplním a opravujem drobnú chybičku:
Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc. -
predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…
Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia “tehliareň”, označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.A čo sa týka toho korcsolyató:
Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby. -
Tak aj ja prispejem pár drobnosťami
dva obrázky Demeterovej tehelne, stála severne od zimného štadióna
a mimochodom Jurkovičova tehelňa nie je najmladšia z nich. Pôvodne ju vlastnil Pavol Mitaček a v roku 1913 ju kúpil Dušan Jurkovič. Na katastrálke Trnavy z 90-tych rokov 19. storočia je zaznačená ako jedna z dvoch priemyselných tehelní.
Okrem toho je tam ešte aj pôvodná mestská ručná tehelňa oproti bývalej Treumanovej sladovne na Sladovníckej.
-
VlaDyka, skvelé, skvelé :). Perfektná fotka. Nemáš náhodou niečo z tehelní?
-
Súhlas s Harpom.
Výskyt “tehloviny” v historických maltách a omietkach má pôvod prevažne v technológii pálenia vápna. V drvivej väčšine prípadov nejde o úlomky tehál ale o dobre vypálený výmaz vápenníckych pecí, ktorý sa do vypáleného vápna v určitom množstve bežne dostával, nikto si s tým vtedy hlavu nerobil, aby to vyberal. Výskyt úlomkov tehál môže súvisieť aj s technológiou pálenia vápna, ktorá sa bežne vyskytovala, a to je pálenie vápna naraz s vypaľovaním tehál. Vtedy bola veľká šanca, že sa do vápna dostane vypálená hlina jednak z tehál, jednak z konštrukcie pece. -
Ale veď ten znak sa v Trnave vyskytuje všelikde, napr. na budove radnice a na mestskej veže. Je to znak mesta, na tom kolopise je ešte ďalšie slovo tuším. Sigilum, pečať, znak.
Mestský pivovar postavilo mesto v roku 1783 a potom ho prenajímalo, potom ho v pole 19. storočia kúpil Jozef Sessler a začal v ňom vyrábať slad na predaj, neskôr celkom prestal variť pivo, orientoval sa len na slad a už bývalý pivovar prestaval a rozšíril. Inak niektoré indície poukazujú na to, že ani mesto ho nepostavilo ako novostavbu, ale prestavbou niečoho staršieho.
Tie tehly sú takzvané Reidnerky. nie je celkom isté, kedy začal tehliarsky veľkopodnikateľ vyrábať tehly aj v Trnave (okrem Pezinka, Bratislavy a pár tehelní na Záhorí), ale tie razené tehly so znakom Trnavy sú tak z poslednej štvrtiny 19. storočia.
Zaujímavá je tá z vystupujúcimi písmenami a 4-cípym kolesom, je o niečo staršia, ukazuje na ručnú výrobu. Niektorí hovoria že tehly Reidner sa v TT vyskytujú od konca 18. storočia, ale ono to z datovaním tehál nie je tak jednoduché a jednoznačné.
Tehly s nápismi a písmenami sa trochu dajú dešifrovať tu:
http://www.laterarius.eu/register.htm
A inak ako sa dá dostať na strechu sesslerky? Aj ja by som rád :) (Keď si nájdem čas.) -
Doplnenie programu:
Medzi prednášajúcich organizátori zaraďujú aj pani Mgr. Hildegardu Pokreis zo štátneho archívu v Šali, ktorá prednesie príspevok o Liehovaroch v Galantskom a Dunajskostredskom okrese.
Všetci sú vítaní. -
Plagát podujatia:
Neopomeňte možnosť prehliadky vodárenskej veže, ktorú projektoval Emil Belluš, ako aj starého mestského pivovaru, prestavaného na sladovňu, tzv. Seslerku.
-
letela jedna vrana okolo druhej a druhá okolo poltretej :)
-
Tessék parancsolni Farkas-ütő úrember.
-
Mimochodom som zabudol, že pri tej fabrike na Dobrej Vode je pekný jednooblúkový kamenný most asi z druhej polky 19. stor., po ktorom prechádza hlavná cesta.
-
Prepáč mi Vĺčko, že takto oneskorene, ale lepšie neskôr ako vôbec. :)
Je to bývalá Pálffyovská chemická továreň, ktorá bola pobočkou ich hlavného podniku na Majdáne pri Smoleniciach, tzv. chemiky.
voľačo tu:
http://www.zskosariska.edu.sk/zeleznica/historia5.html
aj tu:
http://www.zskosariska.edu.sk/zeleznica/dobove4.html
a tu:
http://kotp.railnet.sk/?p=1121NO a čo sa týka Kartúnky v Šaštíne? Nuž to by bolo na dlho, neviem čo o nej vieš a čo by ťa najviac zaujímalo.
Samotný podnik – manufaktúru založil František Jozef Lotrinský v roku 1736, predpokladám, že samostatný areál jej budov (z ktorého zostala dne tá jedna trojkrídlová budova, zapíaná ako NKP) vznikol niekedy po tomto dátume, najpravdepodobnejšie sa mi zdá po roku 1739, keď Holíčsko-Šaštínske panstvo prešlo úplne do jeho rúk od Czoborovcov.
Nepamätám si z hlavy ostatné dátumy, tak len zhruba. Manufaktúra fungovala do prvej polovive 19 storočia, neskôr okolo polky tohto stor. bola prebudovaná na cukrovar. Ten fungoval do 90-tych rokov 19. stor. a väčšina jeho areálu bola postupne asanovaná. Zachovalá časť potom slúžila ako škola, za socializmu ako vojenský sklad a depozit vojenského archívu a na posledy archívu MV SR. V súčasnosti je v dlhodobom prenájme a investor tento objekt chce adaptovať na domov sociálnej starostlivosti.Nuž ak ničo viac, treba sa pýtať.