quidko
Forum Replies Created
-
pamiatkové orgány sa stali rovnocennou súčasťou orgánov podieľajúcich sa na formovaní rozvoja SR, tak územného, sídelného, hospodárskeho a pod., nie sú to už “všeobecné” útvary odborov kultúry, školstva, regionálneho rozvoja, vnútornej správy a pod., podľa toho, kam to funkcionári krajských a okresných úradov zaradili
ehm… nerozumiem???? čo kam funkcionári okresných a krajských úradov zaradili? stanoviská týkajúce sa pamiatok síce vydával nejaký útvar, ale vždy to bolo samostatné stanovisko, týkajúce sa len pamiatkovej ochrany (alebo skôr neochrany, podľa toho, ako sa úradnik rozhodol)
KPÚ vydávajú rozhodnutia a zaväzné stanoviská, ktorých dopad si môžu dosledovať, v prípade porušenia uplatniť sankcie a pod,, teda nie sú v polohe ústavou a krajských stredísk, ktorých odborné vyjadrenia si okresné (neskôr obvodné) alebo krajské úrady osvojili, alebo skôr neosvojili, pestoval sa alibizmus voči vlastníkovi (stavebníkovi), zodpovednosť si pamiatkári a referenti na úradoch prehadzovali medzi sebou, funkcionári OÚ/KÚ si osvojili rozhodnúť vo veci bez ohľadu na podmienky odborného vyhodnotenia veci, atď,
práve pri záväzných stanoviskách sú sankcie veľká NULA, napriek tomu, že tvoria 90% vydávaných materiálov, týkajúcich sa obnovy.
Prehadzovanie zodpovednosti pretrváva naďalej, len tituly sa zmenili (ale ľudia sú, verte – neverte, tí istí, čo je asi kameň úrazu)
a na záver, najprv hovoríte o praxi za minulého zákona a pri novom sa obhajujete, že hovoríme o zákone. Zákon sa overí praxou. isté premisy by mal dobrý tvorca zákona predvídať, najmä ak vidí predchádzajúcu prax, ale Slovensko je jeden veľký pokusný králik, že hej, napriek tomu, ak zákon v praxi nefunguje, je to len nedotiahnutá idea… -
pozície, ktoré im zákon 49/2002 Z.z. (vo forme špecializovanej štátnej správy) takpovediac priniesol “z neba”, no trestuhodne sa možnosti nevyužívajú.
Aby som vrátila diskusiu späť k téme: Môžme sa baviť o tejto vete?
Mohol by ste tie pozície/možnosti konkretizovať? -
Poslanci zamietli vrátenú novelu stavebného zákona
Bratislava. Parlament dnes neschválil spornú novelu stavebného zákona, ktorú poslancom vrátil prezident Ivan Gašparovič. Predlohu, podľa ktorej by investori mohli stavať aj podľa starých územných plánov obcí, podporilo len 18 poslancov. Na prelomenie prezidentovho veta však bola potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Novela, ktorú pripravili dvaja poslanci vládneho Smeru-SD, vyvolala kritiku opozície a samosprávy.
http://www.sme.sk/c/3933204/Poslanci-zamietli-vratenu-novelu-stavebneho-zakona.html
P.S.
oplatí sa čítať aj diskusiu k článku… -
– represia nie je najlepšia cesta
preto ju spomínam až ku koncu :wink: predtým hovorím o vytvorení hustejšej siete pracovísk, ktoré by mohli mať bližší kontakt s verejnosťou
niet prekážok ani dôvodov aby PÚ SR a jednotlivé KPÚ nemali odborné (metodické) grémiá (komisie, diskusné fóra) a odborne žili problematikou, ktorá je práve aktuálna (napr. územná ochrana, industriálna architektúra, historická zeleň a pod.), špecialisti iných KPÚ by mali vycestovať na prípadné dišputy aj na iné pracoviská… Prečo kolektívy KPÚ nežijú družne ako rodina? Nechcú, vedúci/riaditeľ sú despoti?! sú iné problémy? vari cudzí zvonku ich prídu vyriešiť ?
nie. ale ani napríklad taký vážny varovný signál, keď sa na jednom úrade vymenilo takmer celé osadenstvo v priebehu roka, pretože húfne ľudia (žiaľ odborne kvalitní prví a nedobrovoľne) dávali výpovede, nebol signálom pre ľudí, ktorí by sa tým mali zaoberať, že zrejme ryba smrdí od hlavy – a nič sa nestalo.
Vrátim sa späť k začiatku tejto citácie: niet prekážok ani dôvodov aby neboli. Žiaľ praktická skúsenosť je skôr taká, že niet dôvodov aby boli, ak to niekto nenariadi. Ak by táto systémovosť bola realizovaná už v organizačnej štruktúre, ktorú určuje zákon, bola by odbornosť každého pracoviska zaručená aj v prípade, že sa úradom mihnú aj “tiežodborníci”, ktorí by mohli napáchať škody.Zásady ochrany PR, PZ sotva môžu byť záväzné navonok, ak ich často nedodržuje ani KPÚ?! No v území môže byť záväzný iba jeden dokument, takým je platný územný plán. Nikto (ani vo svete) lepší spôsob regulovania rozvoja územia nevynašiel. Iný “spôsob” je iba živelnosť, chaos. Chaosom by bolo aj viac platných dokumentov! Preto sa “pamiatkové” ZÁSADY “zozáväzňujú” v platnom ÚP, v ňom (v komplexnom návrhu) si “vybojujú” (vypapuľujú) všetci zainteresovaní (dopraváci, energetici, vodohospodári atď, no aj PAMIATKARI) svoje pozície. Schválený ÚP je potom v príslušnom období “zákonom” pre územný rozvoj až do jeho najbližšej aktualizácie/zmeny, prípadne do schválenia nového ÚP. Viacero možností niet, len trpezlivé a najmä odborné presadzovanie zámerov na ochranu kultúrnych hodnôt daného územia (mesta, obce). Osvietený “richtár” a neúplatní poslanci sa tak stávajú pre obec/mesto požehnaním (opak môže byť až prekliatím, no stáva sa…)
So záverom súhlasím, až na poznámku “stáva sa”. Stáva sa totiž príliš často. A odvolávať sa na vypapuľovanie si všetkých zaniteresovaných je síce fajn, ale nie celkom reálne a pravdivé. Totiž, doprava, voda, siete… všetci majú zákony, vyhlášky, STN a vlastne komplexný súbor predpisov, ktorý jednoznačne hovorí o tom, čo a ako mesto MUSÍ akceptovať. Žiaľ, pri pamiatkovej ochrane je to samozrejme len o “verejnom záujme” ktorý je ohybný až to bolí, a vytrvalosti, tvrdohlavosti a sile pamiatkára. vedomie k pamiatkovým hodnotám, ako sám hovoríte, zakrpatelo a všemocná sila peňazí víťazí. Často až do úrovne, kde mesto schváli územný plán v rozpore so stanoviskami príslušného KPÚ a niet toho, kto by povedal, že je tým pádom neplatná. Rovnako, ako v prípade, že žiadna strana nechce ustúpiť so svojich požiadaviek, lebo pamiatkár si uvedomuje, že ďalšie ustúpenie by už bolo likvidačné, naopak to isté si uvedomuje aj mesto a preto tlačí, aby malo konečne od pamiatkárov pokoj “nafurt”, niet toho, kto by tento patový uzol rozsekol, a povedal ako ďalej… :|
-
Uz druhym citanim presla v parlamente novela pamiatkoveho zakona, co veru vyzera strasidelne. Pamiatkari a odborna verejnost ho odmietaju ako celok, mnohi obcania ci ctitelia kulturneho dedicstva taktiez. Ten navrh zakona odobera mnohe kompetencie pamiatkarov v pamiatkovych zonach, rezervaciach, dava pravomoci samosprave stanovit plany ochrany PR a PZ !! (politicka objednavka), navrhuje prevyhlasenie vsetkych pamiatok v stanovenej lehote v spravnom konani – co sa vie uz vopred, ze sa to neda realizovat a tak sa fond zaiste zuzi. Samosprava skratka veci teda riadne zjednodusi a na ukor fondu, vyzera to riadne likvidacne, vyzera to na kolaps.
V porovnani s u nas platnym zakonom, ktory prekonava svoje peripetie, avsak pri dobrej personalnej politike ci organizacii prace, sa da podla neho ochrana PF zabezpecovat.Všimla som si, že bratia Češi sa pominuli na rozume… Preberajú od nás všetky nápady, ktoré sa u nás neosvedčili (vrátane “zdravotníckej” a “pamiatkovej” reformy) Neviem, či je to nový druh vírusu “Politicus dementus” alebo čo.
Nemôžem si pomôcť, vždy keď počujem, alebo čítam niečo podobné, musím si spomenúť na pani hovorkyňu ministerstva dopravy, keď vypukla ťažká vzbura proti novému zákonu o doprave, predtým, ako bol schválený, kedy odborníci bili na poplach, že je likvidačný, nezmyslený, nelogikcý….
“No áno, ale je to celkom nová normy, chápete, ešte nebol overený v praxi…”
Takže experimentálne políčko pre špeciálny druh živočíchov, nazývaný politik, sa zväčšilo. Už to nebude len 5 milónov Slovákov… -
pridala by som pár konkrétnych nápadov, ktoré mi tak prišli na um, okrem vytvorenia hustejšej siete menších pracovísk:
1. Vytvoriť samostatný metodický orgán, ktorý by mal na starosti len sledovanie, usmerňovanie, analyzovanie… metodiky a vypracovávanie usmernení aj v konkrétnejšom dopade, nielen všeobecné metodikcé usmernenia, ktoré dnes psracúva PÚ SR. Sú potrebné, dôležité, a myslím, že často aj kvalitné, ale je problém ich navliecť na niektoré špecifické prípady (najmä ak vám šéfuje menej zdatný odborník).
2. Vytvoriť malé metodické jednotky aj v rámci úradov, s odborníkmi (možno práve s fyzickými osobami, ktoré majú oprávnenie na výskum), v nepárnom počte, aby sa pri sporných bodoch dalo hlasovať (podľa mňa stačia aj traja, ak sú dobrí), ktorí by mali rozhodujúce slovo vo veci postupu na pamiatke
3. Vytvoriť samostatný orgán, ktorý sa bude venovať vyhlasovaniu NKP v rámci Slovenska. Dnes sa tomu venuje jedno oddelenie PÚ SR, na ktorom podľa mojich informácií, sú na stavebné nehnuteľné pamiatky dvaja ľudia???? (ale nie je to zaručené, je však isté, že vyhlasovanie je v zúfalom stave a príliš pozadu za “investormi”)
4. Znovu otvoriť otázku ochrany objektov v PZ, MPR a pod, ktoré nie sú NKP a nájsť spôsob ako ich chrániť, aby nedochádzalo k húfnemu zániku chránených území, lebo už v nich nebude čo chrániť.
5. Zmeniť systém represie, vyššie pokuty, ostrejší postih, riešiť otázku postihov práve na objektoch v pamiatkových územiach, ktoré ak nie sú chránené rozhodnutím (a nie sú, novela práve na týchto objektoch rozhodnutia zrušila) nie je absolútne žiadna šanca postihu.
6. Presnejšie vytvoriť súčinnosť so stavebným zákonom: Zásady ochrany pamiatkového územia sú podkladom územného plánu. Ale nakoľko sú záväzné a čo sa stane mestu ak ich ignoruje, nerešpektuje, alebo upravuje do riešenej ÚPD po svojom, nie sú. To je mimochodom jeden z dôvodov zániku veľkej časti PZ v Nitre. Mesto bojkotuje zásady zo zásady – zrejme. -
napríklad povinnými pobytmi v teréne??? stanovené pravidelné obhliadky území?
a iný spôsob hierarchizácie? neskončiť na úrovni kraja, ale vysunúť pracoviská ešte viac?A najmä, áno príkaz, zákaz, ale aby ho stavebník tak nevnímal, šanca operatívneho konania… spisovanie zápisnice na mieste, namiesto toho aby sme čakali, kým si podá žiadosť, iný spôsob evidencie písomností…
-
No na papieri mali usmerňovať vývoj a trvale udržateľný rozvoj. Ak táto novela prejde, v podstate sa zlegalizuje stav, ktorý v mnohých mestách už dlho funguje.
-
Chvíľu som vás tipovala na právnika, ale nonšalancia s ktorou pohadzujete slová, jasne naznačuje, že nie…
Nie útecha, ale dôvera. Ak stavebník, vlastník, investor pristupuje k pamiatkárovi ako k tomu “hajzlovi”, čo mu bude zakazovať, prikazovať a ťahať z neho peniaze, tak just neurobí , čo treba. Ak má k pamiatkárovi dôveru, bude ochotný prijať nejaké obmedzenia svojich práv.A nie vzťahy, ale súčinnosť a nielen úradov iných profesií a zameraní, ale aj v rámci rezortu. nie je totiž vždy jasné, čo sa môže a čo nie. Stačí pohľad na susedné fórum, kde pracovník ministerstva nonšalantne oznámi, že pripomienka dotknutého orgánu k správnemu konaniu bola odložená, a bude sa riešiť, ak sa niekto odvolá. Ak by zákon jasne hovoril, že KPÚ je doktnutý orgán, a ako má príslušný orgán postupovať v prípade rozporu, a pripomienky, nemohlo by tamkémuto konaniu dôjsť. Ak to nehovorí zákon, mala by to hovoriť vykonávacia vyhláška. Nemôžem operovať iným zákonom, poznám len stavebné a pamiatkové konania, stavebný úrad vám tieto skutočnosti definuje, a chráni tým aj úrad aj stavebníka.
v súlade s objektívnymi princípmi je nádherne nič nehovoriaci výraz, rovnako ako verejný záujem.
A autorita zákona a orgánu? Na Slovensku? Ste ma rozosmiali… -
Milá “zuzana vydarena”,
nemá zmysel s vami diskutovať, pretože problémy a riešenia stále prehadzujete na iných, poukazujete na nedostatky v zákone, ale návrhy žiadne (možno stačí lepšie čítať zákon).
správne, možno by blo dobré pozornejšie čítať aj tie príspevky, a všimli by ste si pán/pani ksč že nejaké tie náznaky návrhov tam boli. Rýpať, vyrývať a urážať je ľahké. Čo tak začať komunikovať ako človek? a najprv sa predstavím? Vy moje meno aj ostatné info máte… -
1. Praktická ochrana pamiatok (“pamiatkového fondu”) je zákonom zverená do pôsobnosti KPÚ, takmer každý jeden paragraf zákona je o ich výkone – právomociach rozhodovaž o právach a povinnostiach FO, PO a o predmete verejného záujmu.
Správne, praktická ochrana pamiatok je zverená do pôsobnosti KPÚ. Nie každý ani takmer každý paragraf, bola som taká “sviňa”, že som si to dovolila spočítať, apočítala som aj len minimálnu zmienku o krajskom pam. úrade. Tých paragrafov je 20 z 47. Len k tej matematike.
Predmet verejného záujmu je vec rovnako s obľubou používaný výraz, ale nikde nie je jeho presná špecifikácia. Ak si vezmeme prvé paragrafy zákona, hovoriace o predmete úpravy a o vymedzení pojmov, odborník, ktorý sa problematikou zaoberá, vie presne o čom sa hovorí. Nechala som tieto paragrafy prečítať ľuďom z rôznych vrstiev a povolaní (moji kamaráti, kamaráti mojich bratov) a reakcia bola prekvapivo podobná. málokto vedel povedať, po ich prečítaní, čo jednotlivé pojmy v praxi zanamenajú. Podobne je to aj s ďalšími paragrafmi (občas aj zákonmi, ale to je iná parketa). Máme tendenciu nadávať na dedičstvo byrokratickej minulosti: švajčiari, nemci, rakúšania… majú rovnako divokú mániu úradníckej vrstvy, ktorá miluje potvrdenia, doklady a podobne. Napriek tomu, alebo možno preto tam aj bežný občan má dostatočné právne povedomie, aby podobným veciam rozumel. Nemyslím, že je v poriadku, ak zákonu, ktorým sa musíme riadiť všetci, rozumejú len odborníci, a ani oni sa nezhodnú na presnom význame. Často potom dochádza k problému, keď si nadriadený orgán veci vysvetľuje inak ako podriadený orgán.
Ja som si vedomá, že presné pravidlá vlastne neexistujú a že ochrana pamiatok sa vyvýja a a o metodike, rozsahu a spôsobe… sa vedú dlhé, ťažké polemiky medzi naslovovzatými odborníkmi, zatiaľ bez konečného výsledku. Ale praktické uplatnenie týchto zásad je potom akosi nemožné a “odborná” verejnosť sa pred očami tej obyčajnej devalvuje do polohy bláznov, vrtákov a iných záškodníkov, ktorí len sypú piesok do súkolia, lebo: “Veď sami nevedia čo chcú!”
Je jasné, že zákon všetko nevytrhne. Ale, stavebný zákon, hoci koncipovaný podstatne podrobnejšie a praktickejšie, má v súčasnosti 5 základných vykonávacích vyhlášok, a spústu odvolávok na normy a súvisiace predpisy. Koľko vykonávacích vyhlášok, týkajúcich sa reálnej praxe, nie nejakých ďalších byrokratických postupov má pamiatkový zákon 6 rokov po jeho schválení, keď je nám už všetkým jasné, že má medzery?Netvrdťe kapacitný nedostatok, práve Nitriansky samosprávny kraj má v území zriadené viaceré pracoviská pre “vidiecke” okresy. Aké je personálne, odborné, kvalitatívne a technické zázemie nie je predmetom pozornosti verejnosti; tá očakáva nie prízemné problémy a ich pertraktovanie, ale to, že po výčinoch kdeakých stavbárov, inžinierov a pod. ostanú v SR ešte nejaké – autentické – pamiatky a pamiatkovo-hodnotné územia.
Nikde som nespomínala Nitriansky “samosprávny” kraj, lebo ja viem, že samosprávny kraj je iba dotknutý orgán, keďže je “samosprávny” a ochrana pamiatok je ešte stále viacmenej v rukách štátu, takže Úrad nitiranskejho samosprávneho kraja nemá ani jedno vysunuté pracovisko, venujúce sa ochrane pamiatok. Nitriansky krajský pamiatkový úrad ich má dve, a nie je jediný, ktorý ich má, podľa mňa by ich malo byť ešte viac. Ak nebude pamiatkár blízko k ľuďom, ak nebude mať takmer osobný kontakt so stavebníkmi, príp. ich susedmi a podobne, sám nezmôže nič. (Pozitívny príklad sú práve Šahy, kde si už zaniknuté pracovisko vybudovalo takú dôveru obyvateľov, že sa dodnes darí, vcelku vhodne usmerňovať vývoj v ich pamiatkovej zóne) A touto problematikou sa zákon vôbec nezaoberá (ani žiadne vyhlášky nie).
Inak, verejnosť sa v podstate nazaujíma ani o pamiatky, nieto ešte o presonálne, kvalitatívne technické a iné zázemie na úradoch. To trápi práve odborníkov, ktorí vedia, že vďaka týmto problémom zanedlho bude o pamiatkach rozhodovať človek, ktorý o nich v podstate nič nevie.
Prinajmenšom jeden okruh problémov, ktorý diskutujúca uvoedla, nie je agendou KPÚ, ale signifikantne ukazuje, že to ich zaujíma, trápi a “hecuje” viac, ako samotná matéria ich pôsobnosti, zriadenia i opodstatnenia.
len na margo, nikde sa nezmieňujem, že sa chcem zaoberať len činnosťou KPÚ…
zákon predsa rieši aj iné orgány, a práve ich súčinnosťou sa zaoberá primálo, podľa mňa, a nedostatočne špecifikuje nielen kompetencie ale aj nadväznosť na činnosti iných úradov (teda aj iných profesií), súvislosť s inými zákonmi a ich aplikáciu v priebehu jednotlivých “konaní”… -
Rada by som doplnila aktuálnu správu – novelu stavebného zákona v časti územné plánovanie a jej dopad na ochranu pamiatkového fondu:
Ak v čase podania žiadosti o územné a stavebné rozhodnutie prebieha zmena územného plánu, stavebník, investor si bude môcť vybrať podľa akého územného plánu chce stavať. Neviem, ako to funguje inde, ale tu si musí stavebník zabezpečiť papiere o súlade s ÚPD priamo od mesta – teda obstarávateľa ÚPD. Ak toto vyjadrenie je kladné, nie je sa o čom baviť, ak je záporné, v podstate tiež nie, čiže z tohto pohľadu ja problém nevidím. Naopak, mesto si môže spracovať návrh, do ktorého , napríklad zahrnie plánovanú zmenu hraníc PZ, MPR, alebo, vyhlásenie pamätihodností obce, mesta… investor si môže zvoliť variantu, ktorá vyhovuje jemu…
Dôsledky sú myslím jasné.
Nech žijé všemocný diktát investora! Tuším sme len vymenili diktatúru. -
Milá Zuzana, nebolo by vhodné reagovať vzťahovačne. Vy ste 12.6.2008 napísali: “to je zaujímavé, že v tejto téme nie je jediný príspevok…”atď . Preto som spomenul diskusie o zákone predtým, no bez náznaku, že vy mladší nemáte právo komentovať ?!
Preto tam bol ten smajlík, brala som to s humorom… Ak som sa Vás tým dotkla, tak sa ospravedlňujem… :oops:Ak PÚ SR a KPÚ na potreby výskumu rezignovali, tak majú na to objektívne dôvody, alebo zlé riadenie. (Dúfam, že som sa vyjadril dosť zrozumiteľne ?!) :wink:
Ale určite! Skôr je problém, že ja som sa asi nevyjadrila dosť jasne.
Preto to skúsim upresniť.
Mám za sebou istú prax na pamiatkovom úrade, krajskom, teda v priamom kontakte, nie na ústredí v Bratislave, kde mám dojem podľa rozhovorov s ľuďmi odtiaľ, stále pretrváva idealizmus a veľmi benevolentný výklad zákona ako takého.Vezmime si reálnu situáciu v kraji: okolo 3000 NKP, tri PZ a 2 PR. Na úrade spolu 10 zamestnancov v štátnej službe, oprávnených vydávať rozhodnutia, vykonávať pamiatkové dohľady, spracúvať podklady pre nadriadený orgán, podávať podnety na vyhlásenie… Z toho dvaja sa venujú čisto archeológii. To je ďalšia zábavnosť pamiatkového zákona, ale o tom inokedy. tým nám zostane 8 ľudí.
“ksč” to má krásne vymyslené,
Mali by predsa rozhodovať s predvídavosťou a dostatočnou opatrnosťou voči pamiatke (podmienky, priebežný dohľad), nie voči ct. “vlastníkom” a komerčným právnikom, nie?
Na ohliadky pamiatok snáď chodia, a majú aj fotoaparáty, nie?
ale poďme spolu počítať:
Ak máte stíhať všetku úradníčinu, ktorú nový zákon, Váš nadriadený, nadriadený orgán, iné štátne a samosprávne orgány vyžadujú, zistíte, že rozhodne nemáte čas chodiť do terénu, čokoľvek vidieť, čomukoľvek sa priučiť. Vyjadrujete sa a poskytujete informácie ku každému územnému plánu, ktoré sa teraz vďaka stavebnému zákonu vyrojili ako huby po daždi, ku všetkým stavebným zásahom do objektov v PZ (aj keď tu si to PÚ SR zjednodušil na zásahy do fasády, podľa mňa je to strašná chyba, ale čo už), ku všetkým pamiatkam… Ak máte zhodnotiť situáciu, potrebujete tam ísť. Nie každá obec v kraji má šikovné HD spojenie, treba auto. Ak je na 10 ľudí jedno (+ nadriadený, predsa nebude chodiť pešo?), začína problém. Fototaparát??? Môžem sa zasmiať???? No občas sa nejaký aj podarí urvať… (Ono je to často aj tak jedno, keď nemáte auto, aby ste sa tam dostali, tak načo foťák, že hej??? Fotiť môže hádam tak z družice). A tak by som mohla pokračovať. Nezabudnime, že týchto 10 ľudí okrem toho spracúva aktualizáciu zoznamu pamiatkového fondu, rieši majetkoprávne a susedské spory v okolí stavieb, ktoré sú nejakým spôsobom pamiatkovo chránené, snaží sa chodiť na semináre, kolokviá a iné odborné vzdelávacie akcie, kde majú aspoň chvíľu šancu cítiť sa ako pamiatkári a niektorí občas skúšajú mať aj súkromný život.
A to som celkom odbočila od zákona, ktorý nám to neuľahčuje. Ja si uvedomujem, vždy keď ho čítam, že je vymyslený a myslený veľmi dobre, ale zlyháva v jednotlivostiach. Chýba súčinnosť organizácie, spolupráca… Archeológovia si svoju časť ošetrili lepšie, aj keď aj tam sú, najmä kapacitne, diery… -
Ahoj Pali!
No práve, že som bola presvedčená, že mesto je účastníkom konania, ale v inej diskusii ktosi zahlásil, že nie je, a podobne reagovali aj ľudia z útvaru kultúry mesta, až som zostala zarazená, že o čom sa hovorí. A k odsúhlaseným hraniciam na KPÚ Nitra, ehm, asi vieš, kto a ako odsúhlasoval. Ak nie, skús si zavolať najnovšieho kandidáta PhD. na úrade, tiež Ti porozpráva…
Stavebný úrad je dotknutý orgán št. správy v rozsahu svojej kompetencie stavebných povolení, územných rozhodnutí a pod. Žiaľ nemá kompetenciu sa ozvať, zmenu hraníc berie na vedomie a podľa toho prispôsobuje podmienky a požiadavky ku svojim konaniam. Len tak medzi nami, len raz som si ako pracovníčka stavebného úradu dovolila povedať projektantovi, že mu túto stavbu v pam. zóne nepovolím, pretože nespĺňa v tom čase ešte platnú požiadavku stav. zákona o posúdení architektonického vzhľadu v prostredí (dnes ju už odnovelizovali, lebo čo si má čo úradník také dovoľovať!?!) a mal si vidieť, čo bolo… dokonca ma navštívili páni z komory architektov… Ešte že v nej nie som… Ale takto asi ani nikdy nebudem:-D
Inak, KPÚ je dotknutý orgán, nie? ak dal pripomienky, nemôžete to predsa len tak odložiť?!? Nejaké správne konanie a tak, si počul, nie? O takom? ehm? Minimálne treba zvolať rokovanie, že to predtým bolo schválene na KPÚ a teraz dávajú pripomienky a že prečo, a možno príde odpoveď že na základe nových zásad a aich analýz pôvodného pamiatkového územia…ehm… a nehovor mi bývalá… :-)
vieš rovnako dobre ako ja, že to je diagnóza. človek neprestane byť pamiatkárom, ak odíde z úradu… Skôr naopak. Možno, a v nitrianskom kraji nie som sama, kto to tak vidí a cíti, to odídenie z úradu je jediný spôsob ako ním zostať… :-)P.S.: Nechceš sa zaregistrovať, človek by ti mohol občas poslať aj nejakú súkromnú poštu :-)
-
tento úžasný vtip poznám, myslím, že je veľmi trefný, a jeho podstata spočíva hlavne vo výklade tohto zákona úradníkmi.
vety: stavebný úrad zabezpečí, preverí, posúdi, sa dajú interpretovať naozaj viacerými spôsobmi. Mám za sebou nejaké tie prednášky o fungovaní podobných organizácií v zahraničí, kde tieto vety pochopili tak, že sa zvolá rokovanie, na ktorom sa všetci zaniteresovaní raz a navždy vyjadria a je. Aby to bolo efektívne, zvolá sa rokovanie naraz o viacerých stavbách, keď už sú tak pospolu, nech sa to vyrieši všetko naraz. Náš úradník vám povie, podajte si žiadosť a doneste vyjadrenia od toho, toho, toho, a každý má čas tridsať dní, prípadne viac. Pred zrušením Okresných úradov a delimitáciou a prenesením výkonu na mestské úrady a špecializované úrady št. správy, sa slovenský model podobal tomu zahraničnému aspoň v tom, že človek našiel všetkých úradníkov približne pod jednou strechou.
Dnes sme delimitovaní a chudák budúci stavebník, ak chce stavať podľa predpisov, aby si kúpil GPS. Vyjadrenie hasičov zoženie na jednom sídlisku, policajti sú na druhom, životné prostredie je v nákupno-obchodnej štvrti pri výpadovke, hygiena v centre, technická inšpekcia tiež v centre ale na opačnom konci, kataster, siete… a to nehovorím o zábave, ak náhodou nie sú objekty úradov majetkovo vysporiadané. To máte úrad každého pol roka niekde inde. Taký vodohospodársky podnik sme do minulého mesiaca kontaktovali do Piešťan. Od mája mu píšeme do Štiavnice… Elektrárne boli toť na hlavnej triede, ale už im musíme písať do Bratislavy. Plynári majú kontakt každého polroka v inej úradovni. Najprv jedno sídlisko, potom druhé sídlisko, teraz sú v centre… Domáci má čo robiť…A potom sa čudujme, že si každý stavia a až potom vybavuje… Bol by blázon robiť to inak.