Forum Replies Created

Page 13 of 24
  • rado-z-mt

    Member
    8. decembra 2010 at 20:03 in reply to: Hrad Blatnica

    Jedna pozitívna info od Yvet pre potešenie fanúšikov Blatnického pokladu : “Jedna úplne čerstvá informácia pre priaznivcov Blatnice – dnešným dňom je naše združenie opäť zaregistrované do centrálneho notárskeho registra príjímateľov 2% z daní za rok 2010, pod pekným číslom NCRpo 5855. Predpokladám, že mechaniznus darovania 2% je stálym návštevníkom tohto fóra už známy, pre “prvodarcov” odporučujem stránku http://www.rozhodni.sk. Predpokladám,, že do konca roka, bude i na našej stránke http://www.hradblatnica.sk odkaz venovaný darovaniu 2% aj s možnosťou priameho stiahnutia tlačív- ked to bude-dám vedieť.”

    Zatiaľ v skratke do dôležité:
    názov : Diadém-združenie záchrany hradu Blatnica
    sídlo : Charkovská 7/8 036 08 Martin 8
    právna forma: občianske združenie
    IČO : 42055105

  • rado-z-mt

    Member
    8. decembra 2010 at 15:40 in reply to: Vlastné zdroje energie

    Ahoj Martin. Aj si si to pozrel? Bolo to v súvyslosti s nejakou súťažou a hodnotilo sa viac kategórií – ale na začiatku sa o tom hovorí. Nakoniec sa ten pán rozhodol, že to ide zmodernizovať, ale už nebude predávať do verejnej siete, lebo Češi znížili vykupovacie ceny a už sa to ekonomicky neoplatí, lebo zároveň s tým zdražel zemný plyn. Ten poháňal agregát. Neviem v tomto smere, ako je to u nás, či by bola podobná prevádzka ekonomicky rentabilná.
    Tento rok som ešte ako-tak bojoval po hradoch, ale moja polovička by aj iné rada videla, takže dúfam že najbližšie leto s drobcom sa vybereme na výlet aj na Oblazy. Zatiaľ videla len foto a bola nadšená prírodou a malebnosťou tohoto kraja. Zdarec – palec :lol:

  • rado-z-mt

    Member
    7. decembra 2010 at 20:43 in reply to: Vlastné zdroje energie

    Dnes som pozeral ďalšie vydanie mojej obľúbenej relácie na ČT 1 Chalupa je hra a to ma inšpirovalo po takmer dvoch rokoch oprášiť túto tému. Prvý príspevok bol o “Trombeho stene”. Má s tým niekto tu na Slovensku skúsenosti? Používa to niekto na svojom dome či chalupe? Druhá reportáž je o šikovnom chlapíkovy, čo si spravil domácu elektráreň s motora auta, a ak som dobre zahliadol, tak to bol motor zo škodovky Favorit. Len on ho prerobil na zemný plyn. V treťom je to o manželoch, čo si postavili domec z dreva a hliny. Pripájam linky : http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/410236100111030-chalupa-je-hra/
    Stojí to za pozretie tých 20 minút :lol: :lol:

  • rado-z-mt

    Member
    28. novembra 2010 at 8:33 in reply to: Archeológia v Turci

    Joanna, ak vieš o tomto výskume niečo viacej, alebo vieš, kde by sa dali nejaké materály o ňom a jeho výsledkoch zohnať, tak to daj sem do fóra. Ja ako rodený Priekopčan som na to hodne zvedavý :wink:, ale isto sa nájdu aj ďalší zvedavci. Na stránkach mesta som nič nenašiel, pritom Turiec je z historického hľadiska veľmi bohatá lokalita. Škoda že sa mesto tak málo prezentuje týmto smerom. Sem-tam je dakde spomenuté nejaké to múzeum, skanzen a to je všetko….. :? :cry:

  • rado-z-mt

    Member
    22. novembra 2010 at 21:11 in reply to: kamenne zaklady

    Baca, ak zvažuješ, že by si ma pozval na tvoju stavbu dačo pomurovať, tak kludne, nehanbi sa :lol: . Jednu takúto ponuku som už pred dvoma týždňami dostal :lol: :lol: .
    K tomu kameňu. Nie som žiaden odborník, len laik a všetko čo viem, som sa naučil “svojpomocne”. Poviem úprimne, že zo začiatku to bolo pekné trápenie. Doslova som sa maznal s každým kameňom a špekuloval, ako a kam ho položiť a pod…Potom ma kamoš Zdenko ( bolo to na Fiľakovskom hrade ) naučil používať kamenárske kladivo a to mi hodne pomohlo. Keď bol kameň ako-tak dobrý, len dačo na ňom zavadzalo, učil som sa to osekávať. Mnoho šutrov som zničil…ale čím viac som skúšal, tým boli výsledky lepšie. Samozrejme i teraz sa stane, že sa nepodarí, ale je to zriedkavo.
    V tejto téme je krásna fotka, ktorú na opis použijemhttp://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=58269#58269
    – mán na mysli tú druhú, kde je pekne vidno kus riadkovaného muriva. Ukážkový príklad starých majstrov. Samozrejme pieskovec je celkovo na opracovanie veľmi vhodný a poddajný materiál :wink: a pohodlne sa s ním muruje.
    Ideálne je klásť kamene do riadkov tak, aby sa čo najpravidelnejšie striedal “behúň” s “väzákom”. Behúň je kameň skôr po dĺžke muriva, väzák zase viaže murivo smerom do jadra. Nemusia byť nutne všetky kamene vedľa seba rovnako vysoké, ale zase tiež nieje dobré striedať ich tak, že bude vedľa seba 5 kameňov a každý inej výšky. Ako by som to…skrátka treba “premýšľať” aj o riadok-dva dopredu. Aby som jeden riadok nespravil tak, že keď naň pôjde ďalší, tak si budem hlavu lámať, ako ho uložiť. Čiže dám kameň, vedľa neho ďalší, ale už v tomto momente sledujem aj to, ako sa mi na ne v ďalšom riadku bude ukladať ďalší kameň…Na hrade sledujem aj to, akým štýlom je stavané pôvodné murivo. Akej veľkosti sú kamene, či je murivo klinované zriedkavo, alebo až veľmi husto, či je pravidelné riadkovanie, alebo či z času na čas riadok “rozbije” nejaký zásadne väčší kameň zasahujúci aj cez dva-tri riadky a pod. To sa jedná samozrejme o pohľadové murivo. V tomto prípade, keď chce Apple dorobiť murivo, ktoré bude vlastne ukryté v zemi, je to jedno. Podstatná je väzba muriva – v nej je jeho pevnosť !
    Ako na fotke vidno, medzera medzi kameňmi je v nasledujúcom riadku preložená druhým kameňom – to je tá väzba. Dôležité je aby škáry, ale aj ložné pojivo boli minimálne. Pojivo je najslabší článok. Ak je medzi kameňmi veľká medzera, vypĺňam ju klinmi – rôznymi plochými, klinovitými kamienkami, ktoré ale do muriva nabíjam. Ciže vopred vybraný klin si skúsim, ako ľahko, resp. ťažko mi do škáry ide. Ak moc ľahko, vyberiem väčší. A naopak. Musí ísť natesno, aby do muriva vniesol pnutie, ale zase nie tak, že ho pri zatĺkaní rozdrvím, alebo pohnem lícovími kameňmi, prípadne ich inak poškodím. Stalo sa mi, že som tak nasilu rval klin medzi kamene, že jeden z nich sa mi zlomil, alebo praskol… :?
    Ak mám kameň, ktorý je podstatne väčší ako ostatné a na výšku zasahuje aj cez ďalší jeden až dva riadky, ale tam kde ho chcem dať má pekné lôžko a sedí, použijem ho. V nasledujúcich riadkoch to dorovnám, ako je to pekne vidno aj na tej fotke cca v strede na ľavej strane.
    Neviem, čo by som ešte viac dodal, treba to skúsiť a mať trpezlivosť. Ak som na dačo pozabudol, tak napíš – doplním. Zatiaľ zdarec-palec :P

  • rado-z-mt

    Member
    22. novembra 2010 at 20:16 in reply to: voda v klenbovej pivnici

    Ako som včera písal v téme “základy z kameňa”, ja sám si chcem stavať dom, kde budú pivnice z kameňa na vápennej malte, alebo na hline. Ale o pieskovci vôbec neuvažujem ako stavebnom kameni. Práve pre jeho vysokú nasiakavosť a vzlínavosť vlhkosti. Samozrejme v tomto prípade je chalupa už na tom postavená a to sa zmeniť nedá…Pokiaľ v predošlých rokoch s tou vlhkosťou problém nebol, je dosť možné, že to tentokrát ozaj spôsobili májové výdatné dažde. S tým oknom – možno sa zadrháva nie preto, že by poklesly základy chalupy, ale ak sú okná už staršie, tak natiahli zo vzduchu viac vlhkosti a napučali troška. Ak je to tak, po čase sa zas preschnú a budú O.K. Potom by som ich ale dačím ošetril, aby možno dakde v spojoch nedošlo k zahnívaniu dreva a pod.
    Neviem, ako riešiť to vlhko. Možno odkopať určitú najnacucnutejšiu vrstvu podlahy a spraviť novú hlinenú dlážku s prímesou vápna, ktoré bude časť vlhkosti pohlcovať. Pod to ešte dať nejakú drenáž – jemnejší štrk s pieskom trebárs…Neviem, možno má dakto iné skúsenosti a pozná lepšie možnosti riešenia. Držím palce :wink:

  • rado-z-mt

    Member
    21. novembra 2010 at 20:40 in reply to: kamenne zaklady

    Ak môžem, tak ja osobne by som kládol kamene do vápennej malty jemne nadstavenej cementom, pri kvalitnom pálenom vápne a kvalitnom piesku by som volil tzv. horúcu maltu deň-dva odležanú. Ako Palo písal a aj moje “skromné” 10ročné skúsenosti s murovaním na hradoch potvrdzujú, podstata súdržnosti a pevnosti muriva z kameňa nespočíva v kvalite malty (môže byť aj ílovitejšia hlina), ale v kvalite kladenia kameňa a jeho vzájomného viazania. Viazať jednak riadky vzájomne medzi sebou a striedať v riadku “behúne” s “väzákmi”. Hradári asi vedia, čo myslím. Ja osobne rovnako ako Baca tiež plánujem stavať prevažne svojpomocne dom. Pivnice chcem z kameňa s valenými klenbami a stavať budem buď na hlinu, alebo vápennú maltu. A určite to nedám robiť stavebnej firme, čo do toho napere cement alebo lepidlá :roll: ! Takže Apple, držím palec (ak je to ešte aktuálne) a hlavne – kvalitný kameň a kvalitne ho ukladať, nenáhliť sa :wink: .

  • rado-z-mt

    Member
    21. novembra 2010 at 9:46 in reply to: Rekultivácia Pieskov pri Španej Doline

    Zrovna som premýšľal, kde sme s priateľkou ešte neboli na výlere – a hľa! Aký skvelý tip! Na kope sračiek sme ešte neboli :? :!: Len pár týždňov dozadu sme uvažovali nahlas, že by sme sa možno jedného dňa presťahovali na Moravu…a asi o tom budeme uvažovať ešte viacej. Nechcem to zakončiť vetou, že “toto sa môže stať len na Slovensku”. Prišlo mi na um text našej hymny : …”to Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo…” a ešte aj tvrdo spí. Pár podnikavcov to aj pekne využíva, kým sa prebereme…

  • rado-z-mt

    Member
    19. novembra 2010 at 22:54 in reply to: Krupina

    No…a ja som si doteraz myslel, že jediné skalné obydlia na našom malom Slovenskom území sú len v Brhlovciach 8O :lol: :wink: . Každopádne zaujímavé miestečko a istotne to popri túlaniu sa po hradoch okolo Krupiny stojí za to tiež navštíviť. Ozaj, vie niekto presnú lokalizáciu? V príspevku sa to nespomína. Ako ďaleko od mesta to je a kde presne? Ďakujem

  • rado-z-mt

    Member
    18. novembra 2010 at 20:31 in reply to: Topoľčiansky hrad

    Neviem Lubo čo ti tak vadí, nikoho nenapádam ani neurážam a normálne s Petikem diskutujeme. Snažil som sa hol len povzbudiť aby pokračoval v tom, čo začal, nič viac. A mám ústa, nie hubu, nikomu sa nedoprosujem. Samozrejme že nebudem nič organizovať, len som k téme vyjadril svoje názory – ako ostatní…

  • rado-z-mt

    Member
    17. novembra 2010 at 16:40 in reply to: Topoľčiansky hrad

    Miesto toho siahodlhého vypisovania sem si už dávno mohol dať na papier nejakú výzvu, prípadne petíciu. Neberiem do úvahy to, že jeden hlas nič nezmôže. PROSTE ZAČNI !!! Ja ti garantujem, že rovnako ako ty, pripoja podpis aj ostatní, resp. mnoho ľudí aj tu z Obnovy. Nerieš, či formulácia bude tá najsprávnejšia, či sa vyjadríš dosť “fundovane”, proste začni. Najprv kopa rečí a potom, keď pár ľudí tvoja iniciatíva poteší a nadchne, tak cúvnuť, že si ten, alebo onen, alebo niesi a nehať to tak, “lebo tvoj hlas laika nik aj tak počúvať nebude…”, to je strašný amatérizmus. Najhoršie, čo sa môže stať je to, že sa nestane nič. Je iste lepšie sa o niečo pokúsiť a možno neúspešne, ako neurobiť nič a potom ľutovať, že “mohol som, ale nekonal som”. Skrátka začni. Daj pár viet, výzvu na papier, môže to súkromnou mail poštou kolovať, pripomienkovať to a spoločnými silami z toho môže dačo byť. Keď si s touto myšlienkou začal – pokračuj a dokonči ju – please !!!

  • rado-z-mt

    Member
    17. novembra 2010 at 14:11 in reply to: Hrad Blatnica

    Škoda, pokúšal som sa sem dať práve jeden z tých pôdorysov, ale nejde mi to…Na ňom je pekne vidno, kde sa obe kaverny nachádzajú a znázorňuje aj ten spomínaný neznámy objekt. Možno nabudúce…

  • rado-z-mt

    Member
    17. novembra 2010 at 14:08 in reply to: Hrad Blatnica


    Peter, kaverna, ku ktorej som písal, že vznikla pravdepodobne aj tým, že sa rozpadá skalné podložie, je na tej istej stene paláca, len asi o dva metre vedľa. Nieje ju na fotkách vidno, lebo je za tým múrom na ľavo od mega-kaverny. Tvoja lokalizácia je chybná podľa ideovej rekonštrukcie, ktorú uvádzaš. Podložie tejto veľkej kaverny je v poriadku a kompaktné. To, že sa kaverna nachádza v interiéry iného objektu, ktorého presný význam zatiaľ nieje známy vieme iste. Dokonca som videl v poslednej dobe niekoľko pôdorysov a každý z nich v tomto mieste bol iný…

  • rado-z-mt

    Member
    16. novembra 2010 at 19:35 in reply to: Archeológia v Turci

    Síce toto nebude priamo o archeológií v Turci, ale tak troška spojitosť tu bude :lol: . Dnes som zachytil v správach na Slovenskom rozhlase info o predbežných úspechoch pri výskumoch na stavbe dialnice D1, ktorá bude (aspoň tu v Martine a Vrútkach v to pevne dúfame) viesť aj cez Turiec.
    Počas prípravných prác na stavbe D1 pri mestskej časti Žiliny – Bytčica objavili pohrebisko z doby bronzovej o rozlohe 1 hektár. Zmapovali doteraz na ňom okolo 700 hrobov a 15 kamenných mohýl, no lokalita ešte zďaleka nieje celkom preskúmaná. Už teraz je to však najväčšie pohrebisko z tejto doby, ktoré bolo na Slovensku doteraz nájdené!
    Osídlenia z doby laténskej objavili aj pri neďalekej obci Ovčiarsko a Bitarová. Pri týchto dedinách našli aj niekoľko žiarových hrobov…
    Už sa teším, čo výskum odhalí pri stavbe okolo Vrútok, Sučian, Turian, Krpelian a Šútova :wink: . I keď moje ucho už zachytilo, že pán Bednár zo SAV-ky počas prípravných prác pri Krpeľanoch a Šútove dačo našiel… :wink:

  • rado-z-mt

    Member
    16. novembra 2010 at 18:35 in reply to: Hrad Blatnica

    Ahoj Peter. Už si nespomínam, či som kavernu bližšie popisoval, keď sa začínala murovať, ale to je jedno… :lol: . Situácia bola asi taká, že kaverna bola prakticky priebežná cez celú hrúbku múru – cca 3 metre. Na fotkách z 28.9. od Yvet vidno v kaverne drevený trám, pri ktorom stojím. Tento trám je pôvodný a je do kaverny prepadnutý z interiéru. Nehali sme ho tam, pretože zároveň držal sutinu z vnútorného závalu ( ktorý by sa mal na jar pomocou archeo výskumu postupne odstraňovať…) a bola obava, že po jeho vybratí by sa mohol zával nekontrolovateľne vysypať. Navyše po obhliadke muriva vovnútry nebolo celkom jednoznačné, či práve v mieste prepadu trámu sa nenachádzala nejaká nika, alebo výklenok v murive z interiéru paláca. Ani metodik si nebol istý, kus muriva v kaverne sa tváril ako roh, alebo líc muriva. Preto po dohode z metodikom som obmuroval trám a nehal kolo neho dutinu a celá situácia sa definitívne vyrieši, keď sa jedného dňa suť v interiéry odstráni a zistí sa, ako to tam bolo. Čiže kaverna sa domuruje ešte z interiéru. Predpokladám, že táto kaverna vznikla tak, že z interiéru, v mieste prepadu toho trámu do múru zatekala voda. Murovať som začínal cca 1,7 metra v jadre od vonkajšieho líca, čo staticky palác zabezpečí – nateraz.
    Druhá vec je, že spodok kaverny nieje lícovaný. Toto vzniklo opäť po dohode s metodikom, aby líce zamurovanej kaverny “kopírovalo” pôvodné murivo napravo od nej. Kaverna sa vlastne nachádza v ineriéry nejakého doposiaľ nepreskúmaného objektu a nieje celkom jasné, ako to tam vypadalo. Aj preto ostalo toto murivo naspodku kaverny nelícované.
    V skratke asi toľko :lol: :lol: :lol:

Page 13 of 24