[rado-z-mt]

Som rád Petike, že si ani po rokoch nesklamal a obratnou argumentáciou “prečo sa to nedá” si si udržal svoj imidž kecálka, čo je šikovný akorát prácou pri klávesnici. Poznám babenu z Košíc, ktorá celé roky chodí pracovať na Uhrovec. Ľudia z Prievidze, Blavy, Záhoria, Prahy, Zlína zase na Lietavu. A predstav si, že názory človeka, ktorý je dobrovoľník a je zo Zlína sú a boli u slovenských pamiatkárov rešpektované a uznané. Ja ako Martinčan idem v lete na Šariš a Hanigovce, na Šariši som už niekoľko dní bol pred dvoma rokmi, keď začínali…
Väčšina tých, čo sa zídu na Brekove pocestuje aj na konferenciu do Bratislavy a tam príde i minister Krajcer, aby si ich vypočul. Bude počúvať tých “obyčajných dobrovoľníkov, ktorích nikto nerešpektuje a nič neznamenajú…”

[rado-z-mt]

O Revišti som to myslel tak, že nie potencionálny záujemca(ovia) by mali rozhodnúť o tom, či stojí za to niečo začínať, ale práve nech to posúdia odborníci na to určený. Súhlasím, že si každý hrad, aj ten takmer zaniknutý zaslúži pozornosť, len ak je napr. staticky ohrozený tak, že deštrukcia je prakticky neodvrátiteľná, alebo finančne enormne náročná, tak potom prípadné zdroje je lepšie presmerovať skôr do výskumov, meraní a mapovania lokality.
Blatnica je na tom veľmi zle na mnohých miestach. Preto ja archeológiu robiť nebudem. Využil som kontakt, zo strany archeológa je záujem, ale výskum prebehne, len ak sa podarí zohnať peniaze. Ak nie, výskum nebude. Je naplánovaný do takej časti hradu, ktorej staticky odstránenie sute pomôže viac, ako stavebné zásahy. Ale to by bolo na dlhšie a nechcem to tu rozpisovať. Blatnica tu na Obnove má svoje fórum, píšem detaily doňho.
Ako som na inom fóre čítal, hrad patrí mestu a pozemky Lesom SR – a myslím že skúseností s jednaním s Lesmi majú už viacerí a je to na dlhé lakte a trate…bohužial :?

[rado-z-mt]

Možno skôr, ako sa hrnúť do zakladania združenia a plán ovania akýchkoľvek zásahov, by som tam dotiahol minimálne seriózneho statika znalého problematiky ( Zavacký, Kohút…), pamiatkára, prípadne kunsthistorika. A nechal by som priestor im na vyjadrenie (hlavne statikovy), či hrad “to už nemá za sebou”, či nieje kroticky blízko pri polčase rozpadu, prípadne už za ním…Pokiaľ by sa títo páni zhodli na tom, že záchrana hradu by bola kôli jeho stavu enormne finančne náročná, prípadne jeho stav deštrukcie už nezvrátiteľný, bolo by lepšie nechať hrad “dožiť”. Potom by bol skôr vhodný archeo a pamiatkový výskum, zameranie, zdokumentovanie, stavebno-historický výskum. Koniec-koncov, hrad má možno majiteľa, ktorému súčasný stav vyhovuje… :?

[rado-z-mt]

Celé roky si bol na internetových diskusiách výrečný a vedel si doširoka argumentovať, tak teraz Petike to môžeš skutočne plodne využiť spôsobom, ako Benignus popísal vyššie. Už ma napadla len jedna ešte jednoduchšia možnosť – o pár dní je zasadanie “Zachráňme hrady” v Brekove, kde sa môžeš objaviť aj ty s písomným návrhom listu a prekonzultovať to s ostanými – ak chceš mať istotu. A možno sa pod to podpíšu viacerí a získa to viac na sile, ako keby to poslal jeden človiečik sám za seba. Čo ty na to? Tuším aj bývaš dakde na východze…že?

[rado-z-mt]

Túto sobotu ako som dávnejšie avizoval, som navštívil hrad spolu s archeológom a omrkali sme spoločne miesto plánovaného výskumu v paláci na budúci rok. Po príchode na hrad sme tam na lešení objavili Yvet – poctivo makajúcu samú na lešení :!: :!: . Odvahu má táto baba :wink: :!: Predbežný termín je apríl – máj 2011, aby sa prípadne odkryté kaverny stihli konzervovať spolu s omietkami. Dáko sa mi nedarilo hodiť sem včera tieto fotky, tak som poprosil samotného archeológa Jana, aby ich sem dal :lol: . Na nich vidno miesto predpokladaného kopania, celková plocha činí 27m2, na hĺbku sa pôjde cca 2, možno až 3 metre! Prípravné práce začneme hneď na jar, ako počasie dovolí. Megakaverna, ktorú mnohí používajú ako vstup do paláca bude zahradená, pretože priestor bude slúžiť ako dočasný sklad kamenia a piesku, ktoré získame počas kopania. No plniť to začneme už počas prípravných prác kamením z povrchového zberu. Nateraz asi toľko. Už len môj osobný postreh : Veľká Fatra je na jeseň úúúžasná, tie farby stromov, lístia a Tlstej v jesennom slnku…raj pre fotografovanie a dušu i oko… :thumbleft: :lol:

[rado-z-mt]

Eštenem….zabudol som uviesť, že zdroj fotografií ako aj článok sú z blogu Sme-čka :lol:
Inak niektoré hroby sú opäť udržiavané, aj keď sú bez náhrobkov a akýchkoľvek informácii. Miestna mládež celý kopec pekne zasvinila PET fľašami a obalmi z chipsov, plechovkami z piva a pod. Je to škoda, mohlo by z toho byť pekné oddychové miesto…

[rado-z-mt]

Pre ilustráciu pridávam foto z výskumu, ako je to v príspevku opisované, keď už razili štolu horizontálne. Stopa po šachte je dodnes jasne viditeľná… 8O


Druhé foto je z lúky pred Billou, kde bude stáť Mc Donald. Dnes však už tento pohľad nieje možný, pretože priamo na tejto lúke vedľa panelákov stojí Kaufland… :|

[rado-z-mt]

Keďže som v nedeľu navštívil Hrádok aj s archeológom, ktorého tam ťahala zvedavosť, troška som popátral po nejakých info o výskume, ktorý tu prebiehal pred 80 rokmi. Toto je asi najobsiahlejšie, čo som našiel…

“ATTILOV HROB”

Rizikový kapitál má svoju históriu aj u nás. Martinské Košúty sú sídlisko, akých sú na Slovensku desiatky. Okolo počmáraných panelákov sa točia mamičky s kočíkmi a snažia sa prejsť do Billy na druhej strane rušnej výpadovky bez toho, aby ich prešiel poľský kamión. Avšak vzadu za sídliskom sa nad potokom s biblickým menom Jordán týči zvláštny kopec. Každému udrie do očí. Má len 18 metrov na výšku, ale 200 metrov na dĺžku. Jeho pravidelný tvar pripomínajúci bábovku, strmé svahy, starý cintorín a badateľné zvyšky valov na plochom temene kopca priam núkajú záver, že nejde len o prírodný útvar. Geológovia síce tvrdia, že kopec Hrádok vznikol prirodzenou cestou, eróznou činnosťou fatranských potokov, ale archeológovia im oponujú, že toto strategické miesto ľudia využívali už pred dva a pol tisícročím ako hradisko. Vlastivedný sprievodca sucho konštatuje prítomnosť hradiska a pohrebiska z doby halštatskej a laténskej. Starý cintorín je teda pokračovaním pohanského miesta mŕtvych. Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že Hrádok má oveľa záhadnejšiu minulosť. Má v ňom byť pochovaný strašný kráľ Hunov. A podľa neho Hrádku v Martine nikto nepovie inak ako “Attilov hrob”.
V polovici piateho storočia takmer nastal koniec sveta. Hunské hordy plienia posledné zvyšky Západorímskej ríše. Barbar Attila si žiada za ženu cisárovu sestru a ako veno celú Galiu. Rímska ríša napne všetky sily a v poslednom kŕči Attilu odrazí v desivo krvavej bitke na Katalaunských poliach v roku 451. Attila sa nepokladá za porazeného. Má ešte stále obrovskú armádu a nesmierne poklady nakradnuté po celej Európe. Po krátkom oddychu vyrabuje severné Taliansko a zavedie svojich mužov do hlavného tábora kdesi v Karpatskej kotline. Tu sa pripravuje na posledný smrtiaci úder Rímskej ríši. Namiesto toho však smrť dostihla jeho. Či ho už na svadobnom lôžku prepichla dýkou burgundská princezná Ildiko alebo mu od nemierneho pitia praskla cieva v mozgu, faktom je, že 15. marca 453 je “Bič Boží” mŕtvy.
Huni vystrojili svojmu kráľovi pohreb, ako sa patrí. Jeho telo uložili do zlatej, striebornej a železnej rakvy. Potom na hrobovú jamu priviedli tok rieky, aby nik nerušil spánok hrozného vládcu. Spolu s ním boli do hrobu uložené nesmierne poklady a desiatky obetovaných zajatcov. Pohrebný obrad sa konal kdesi v Karpatskej kotline, vraj na sútoku troch riek. Kde presne, nevedno. Väčšina bádateľov hľadala toto miesto vo východnom Maďarsku, pri sútoku Dunaja a Tisy. Pred 70 rokmi sa však všetko zvrtlo. Český inžinier František Štepán vyhlásil, že tie tri rieky sú Váh, Turiec a potok Jordán. Attilov hrob nie je v Maďarsku, ale pod kopcom Hrádok v Martine. Štepán vyhlásil, že o lokalite niet pochýb. Ako Attilov hrob Hrádok označil Pražský špiritistický spolok, ktorý vyvolal ducha samotného Attilu. Sám Štepán bol zručný prútikár a chcel využiť túto prieskumnú metódu pri presnej lokalizácii pokladu.
Štepán nelenil. Najal si spomedzi miestnych ľudí partiu kopáčov a 25. júla 1935 sa za obrovského záujmu tlače začal kolmý výkop. Attilovi sa však archeologické podujatie inžiniera Štepána moc nepozdávalo. V hĺbke šiestich metrov výkop zaliala voda a kopáči v obave o svoj život odmietli pokračovať ďalej. Štepán sa na Hrádok vrátil až o rok. Výkop dal zabezpečiť betónovou výstužou. Prvé nálezy na seba nenechali dlho čakať. Najprv morské lastúry, aké sa vraj dávali mŕtvym do hrobu a tiež tajomné obetné kamene. A potom bomba – kopáči narazili na okraj železnej truhly! Mala veľké rozmery 2,5 x 1,8 metra a dávala tušiť, že v nej leží čosi veľkolepé. Noviny šaleli. Teraz to vyjde! Ale nevyšlo, aj tentoraz zapracoval nespokojný Attila a výkop sa znovu zalial vodou. Ani Štepán však nebol z mäkkého cesta. Keď to nejde zhora, pôjde to zboku. V júli 1936 začali Štepánovi kopáči hĺbiť do Hrádku horizontálny tunel. Všetko bolo dôkladne organizované. Na vyvážanie zeminy sa použili vozíky na koľajniciach, tunel mal betónovú výstuž. Koncom júla mal tunel dĺžku 43 metrov a Štepánov prútik ukazoval prítomnosť zlata. K rakve chýbalo len 6 metrov! Každú chvíľu sa očakával nález historického významu. Vtom však Štepán urobil čosi nezvyčajné. Dal rozobrať koľajnice a výkop ukončil. Neochotne priznal, že nenašiel nič. Zdalo sa, že historka s pokladom je pri konci. Štepán na zemné práce minul 70-tisíc vtedajších korún, čo bola za prvej republiky veľká suma. Plat kvalifikovaného robotníka bol len 1500 Kčs. Nečudo, že sa na Štepána mnohí hnevali a stal sa aj terčom posmechu. Vtedy však znovu zasiahol intelektuálny think-tank celého projektu – Pražský špiritistický spolok. To, čo ukazoval Štepánov prútik, bola malá prímes zlatej rudy v hornine. Attilova železná rakva, popísaná tajomným hunským písmom a naplnená zlatým pokladom pod Hrádkom je, ale Štepán sa pri kopaní trochu odchýlil.
Štepán po chvíli váhania obnovil kopanie. Podarilo sa mu získať aj podporu miestnych gazdov, ktorí mali v okolí pozemky. Vyzbierali peniaze na projekt Štepánovho výskumu a vytvorili tak prvý slovenský fond rizikového kapitálu. Nevedno na akom základe, ale vypočítali si, že na každého z nich pripadne pri delení pokladu zlata v hodnote 80-tisíc Kčs.
Povzbudený Štepán sa pustil znovu do kopania. Začiatkom augusta už bol od železnej rakvy vzdialený len 40 centimetrov. Gazdovia si šúchali ruky. Zbohom drina na poli! Noviny znovu šaleli. Attila konečne vydá svoje tajomstvo! Prútik znovu raz zvíťazil nad vedou! Turiec sa stane klenotnicou Európy! Attilu to vtedy zrejme definitívne prestalo baviť. Znenazdajky sa do tunela navalila najprv voda, a potom povolila aj betónová výstuž. Tristo metrákov betónu definitívne uzavrelo cestu k zlatej, striebornej i železnej rakve.
Koniec príbehu bol tak trochu smutný. Gazdovia sa vrátili na polia a po práci sa pri popíjaní v krčme snažili nepočúvať otázky o hunských rakvách. Kopec Hrádok znovu zarástol a slúžil aj naďalej ako cintorín pre obec Priekopa. Noviny si našli iné témy. A inžinier Štepán? Ten zmenil bydlisko. Presťahoval sa do pražských Bohníc, na psychiatrickú kliniku. Tam dlho hĺbal o tom, kde len tá Attilova rakva môže byť. A veruže na to aj prišiel. Attilova rakva nikde nie je a byť nemôže, pretože on sám, inžinier František Štepán je Attila a do hrobu sa veru nechystá. Personálu kliniky prísne nakázal, aby ho nik nerušil. Keby aj prišiel samotný rímsky cisár Marcián, nemá na neho čas, musí riešiť štátnické záležitosti hunskej ríše.
Vráťme sa však k Attilovi. Môže jeho hrob skutočne ležať pod Hrádkom v martinských Košútoch? Nemal Štepán len smolu s tou spodnou vodou? Ak sa pozrieme na romantickú záležitosť Attilovho hrobu škaredým pohľadom makroekonomickej analýzy, zistíme, že Attilove poklady asi v Martine nenájdeme. Huni boli typickými kočovníkmi. Ich ekonomika spočívala na státisícových stádach koňov a dobytka. Mäso a mlieko tvorili základ obživy, luxusnejší tovar sa zadovážil lúpežou a drancovaním u okolitých národov. Tento typ ekonomiky si v malej turčianskej kotline len ťažko predstaviť. Šíre pláne maďarskej pusty sú pre Nomádov oveľa vhodnejšie. Ak Attilov hrob ešte stále niekde existuje, asi ho naozaj treba hľadať v okolí Tisy. Poklad teda dostanú Maďari a nám neostane nič iné ako práca.

[rado-z-mt]

:!: AHA :!: Tuším sa nám tu objavil pán Rasťo z Vyšehradného – držiteľ ocenenia Europa Nostra, že :?:

[rado-z-mt]

To vypadá, že na okolo je to bližšie, nie? Na Petikeho som si zvykol z hrady.sk, že najprv vyburcuje k aktivite koho môže a potom sa nájde nejaký “seriózny” dôvod, prečo on nemôže a fajka zhasla….”Chlapíci, toto a tot treba, dakto by to mal sa do toho pustiť, ale ja neviem ako, tak ma vynehajte”. O pár týždňov je predsa konferencia v Blave priamo z tými najkompetentnejšími z inštitúcií, budú tam aj mnohí zástupcovia z občianských iniciatív aj z profi mteriálmi – stačí to dať pod nos ministrovi! Bude tam zástupca z Katarínky, o ktorom je známe, že je na takéto akcie na 120% pripravený, bude tam aj Lietava, Uhrovec a ostatní. A bude k témam aj diskusia. Takže ako Jozef vraví, zbytočné je sťažovať sa dakde v Nórsku. O tom, ako sa TO realizujú a realizovať budú sa predsa rozhoduje tu doma.

[rado-z-mt]

Ja osobne si myslím, že by sa dal postaviť sporák aj čisto z hliny, otázka by bola, ako upraviť ohnisko tak, aby bolo odolnejšie voči žiaru a nemuselo sa reparovať pričasto. Na druhej strane – ak je k dispozícií šamot a kachle, nevidím dôvod na “trápenie sa” čiste z hlinou. Pri troške trpezlivosti sa dajú zohnať aj staré kachlové pece v dobrom stave, skôr je to horšie ešte dnes zohnať slušného majstra, čo ich aj odborne a kvalitne postaví…

[rado-z-mt]

Otázka je, či vôbec existuje nejaká moderná civilizovaná krajina, ktorá by takto ideálne ako RobertM popisuje fungovala…? Pokiaľ budú úradníci odmeňovaní za to, že munú do centu pridelené dotácie a rozpočty a pokiaľ budú to, čo sa pestuje, chová, vyrába a predáva riadiť lobisti, tak sa sotva dačo zmení. Ak je už len taká drobnôstka zakázaná, ako pestovanie Stevie, použiteľnej miesto cukru – pretože cukrovarské lobby si to vydupalo, tak moc nádejí nedávam stopnutiu priemyslených hnojív…napríklad…
Druhá strana mince je, že ľudia si myslia, že ak jednotlivec začne niečo sám od seba meniť, tak to význam nemá, lebo ostatní to nespravia. Vo vzdelávaní a osvete, že to tak nieje a jednotlivec má silu svojim postojom pôsobiť na okolie, vidím priestor. Ešte pred dvoma-troma rokmi som si sám myslel, že stavať ekologické bývanie je drahé, nedostupné, nik mi nepomôže, lebo to nikto nevie a pod….A aj tu na Obnove zisťujem, že opak je pravdou a ekologické bývanie má mnoho priaznivcov! Za čo vďaka, lebo ma to povzbudzuje pokračovať :wink: .
Myslím si, že je to otázka času, kedy sa o tom, že sa treba vrátiť späť k stovkám rokov overeným princípom starostlivosti o pôdu a život okolo seba začne verejne natoľko hovoriť, že nebude možné tento hlas umlčať. Možno táto diskusia je tým dnom, od ktorého sa začína… :thumbleft:

[rado-z-mt]

Nuž Palo, presne pri čítaní tohto článočku som sa aj ja pri tomto istom – v podstate nezmysle – pozastavil :roll: . Preto som uviedol zdroj, celý článoček som opísal z miestneho Turčianskeho plátku… :wink: :lol:

[rado-z-mt]

Vďaka za prsnú a rýchlu odpoveď – tuším som ti s tým kladivom pripomenul tvojho starého otca :lol: :wink: . A ani nevieš, no padol si mi do rany svojim priznaním o vzdelaní. Aktuálne totižto zháňam kováča, ktorý by mi bol schopný ukovať kamenárske nástroje. Ozvala sa mi jedna firma, no sú až z Nitry, čo je dosť odruky, keďže som z Martina…Ak by si mal záujem (a ak sa tým živíš) sa na to podujať, ozvi sa mi aj telefonicky na 0905 930 741. Díky

[rado-z-mt]

Ja ti síce neviem poradiť ako na to, len sa chcem opýtať, na čo to bolo? Vypadá to pekne, podobá sa na kladivo, aj keď mi je jasné, že kladivo to nieje :lol: .Takže na čo sa tento zaujímavý nástroj používa, alebo používal :?: Ďakujem :wink: