rado-z-mt
Forum Replies Created
-
rado-z-mt
Member15. októbra 2010 at 21:29 in reply to: Konferencia Hrady 2010-Výskum a obnova hradnej architektúrydnes sme mali v robote poradu a….šéfka jednoznačne rozhodla, že do konca kalendárneho roka ma už neuvoľní ani na jeden deň. Inak…ako som aj tu čítal a premýšľal nad tým – je fakt, že 20min. na prezentáciu je dosť oklieštené. Takže aj keď by som sa rád zúčastnil, asi to nebude pre mňa nebude stáť za to. To sa pokúsim zorganizovať dačo na nejakom hrade a pozvať tam Michala Hrčku, alebo Šimkovica a pobesedujeme pri nejakom dobrom víne :lol: :lol: :lol:
-
rado-z-mt
Member12. októbra 2010 at 20:11 in reply to: Konferencia Hrady 2010-Výskum a obnova hradnej architektúryZaujímavé podujatie, kopec skvelých prednášajúcich a ešte viacej zaujímavých tém! Chcem sa ťa Benignus opýtať, keďže som si povšimol, že budeš jedným s prednášajúcich, že či je akcia voľne prístupná, alebo sa treba vopred nahlásiť a zajednať. Ak si vybavým voľno v práci, aspoň na dva dni by som sa rád šiel pozrieť. A myslím že aj Yvet z Blatnice by som ukecal – keďže aj o nej bude besedované :lol: . A samozrejme Lietava :!: :wink:
-
Ďakujem pekne Eliss, môžem si stavať, čo len chcem a čo sa mi páči – pokiaľ sa s tým moja drahá polovička stotožní tiež :lol: – asi to poznáte, že? Mám len jednu podotázočku : z akého dôvodu je dôležité, aby zemina na tehly v zime premrzla? Čo som videl už na vyššie spomínanom videu, ako staval Jarda Dušek, tak stavali priamo z čerstvo nakopanej zeminy. Ale nerobili z nej tehly – to je fakt. Použili inú technológiu a techniku stavby.
-
Už je to min. 2 alebo 3 roky, čo som prezeral web jednej moravskej firmy (názov teraz nieje podstatný), ktorá sa komerčne zaoberá stavbami hlinených domov prakticky na kľúč, plus k tomu predávajú aj tehly a omietkové zmesy a malty. Samozrejme všetko hlinené. Buď vám predajú hotové tehly, alebo v 50kg vreciach len zmes a tehly si spravíte doma sami.
Myslím že pán Eliss je človek, ktorý má radosť z toho, že si sám vyrobil lis, robí si tehly a skúša a testuje. Ale nie pre peniaze, ale pre vlastné potešenie. Ja si chcem pri stavbe domu vyskúšať aj výrobu tehál z hliny so všetkým, čo k tomu patrí, aj nabíjaninu, aj murovanie klenieb z kameňa atď. Proste zo zvedavosti, kôli skúsenostiam, pre potešenie :wink: . -
Ďalší úspešný víkend za nami :!: Nieje to preklep, makalo sa sobotu, nedelu a aj dnes. Víkend sme odkrútili bez Yvet, komandovala to dcéra Veronika (ale občas som jej našpkával :lol: ). Z megakaverny ostáva už len “kúsok” o objeme možno 2 až 3 kubíky, ale tento rok sa tam už pokračovať s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Udreli nám 4 dni po sebe prízemné mrazíky a to je jasný signál pre túto sezónu miešačku nehať odpočívať. A myslím že aj ľudia už toho majú dosť (včetne mňa). No na hrade sa ešte Yvet chystá pracovať – spratať to, čo na hrad nepatrí, ako kýble, smeti, lopaty, hrable a pod. Keďže sa na kaverne pohlo omnoho viac, ako som ešte min. víkend sám predpokladal, tak treba zásadne prestavať lešenie a tým ho aj zazimovať. Takže na jar bude všetko pripravené.
Na záver novinka – predbežne posledný októbrový víkend sa na hrad dostaví statik a archeológ a spoločne predebatíme možnosť archeologického výskumu paláca :) :wink: -
rado-z-mt
Member11. októbra 2010 at 20:54 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?Ja tiež považujem techniku murovania jadra formou “nasypaný štrk a drobné kamenie zmiešané s vápnom a zaliaté vodou” za blbosť. Podobnú blbosť som počul aj o spôsobe stavania muriva ako takého do šalungu, do ktorého boli nahádzané kamene presypané vápnom s pieskom a zaliate vodou. A v tom šalingu sa to vyhasilo, čím sa to “spieklo” dokopy… :lol: . Toto aspoň Sváťo zo Sklabine pred desiatimi rokmi vykladal turistom, že sa to tak robilo…a daktorí tomu veria aj dnes. Chlapíci na Oponickom hrade to robia podobnr, že ukladajú kamene do šalungu, ale prelievajú maltou a po dni-dvoch zavädnutia posunú debnenie vyššie a pokračujú. Vraj takto vytiahnu aj 1 až 1,5 metra za deň. No po odbednení to na murive je vidieť, podobne ako je vidno odtlačky debnení spod klenieb a záklenkov. V podstate to robia kôli urýchleniu prác a myslím že aj pohodlnosti…No posledné dva roky som o nich nepočul – možno Vĺčik – Tĺčik :wink: .
To jadro na fotke vypadá skôr tak (alebo ja by som to tak robil), že proste zároveň pri miešaní malty do nej sypali aj takéto menšie kamene a úlomky (možno “odpad” po opracovávaní kameňa) a jadro vylievali takouto maltou. Naliali vrstvu, ktorú možno udusali a zhutnili nejakým dreveným kolom a pokračovali ďalšou vrstvou atď. Ja som dnes muroval jadro múru asi 1,2 metra za lícom, a keď sa mi vytvorila priehlbina medzi väčšími kameňmy, tak som dal zo dve kelne malty, vysypal do toho pol vedra drobáskov, ubil kladivom, na to zas kelňa malty a prekryl som to zas väčším šutrom. A dvaja sme vyhádzali 2 kubíky za deň… -
S Hereticom hovoríme o potrebe dokončiť 5. a 6. bránu a chceli sme to aj robiť, no vždy bolo treba chytro ísť na iné objekty a zásahy, lebo projekty boli rozbehnuté a bolo treba na nich robiť. Alebo nebolo použitelné lešenie, lebo ho bolo treba inde…Ja už sa do toho púšťať nebudem, snažil som sa o to dosť dlho. Na jar si chcem dokončiť prácu na Blatnici, aby tam neostali po mne nedokončené veci :?
-
rado-z-mt
Member8. októbra 2010 at 19:14 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?Veru Benignus, s tou nopovkou som to videl podobne, pekne si to popísal. Nemôžem si pomôcť, ale nopovka mi skrátka nesedí na hradoch, aj keď zrejme budú situácie, kedy sa inak dať nebude. Ale keď to vidím, jak čúha z parapetou okien na Peréničke a 1.bráne na Lietave… :? :| – nepáči sa mi to – no čo iné. Ak budem mať možnosť, tak by som to čo najviacej poorezával tesne popri kraji trávy, aby to trčalo minimálne.
-
Ale Jozefe…prečítaj pomaly a ešte raz a pochopíš. Ja som nemal žiadne výtky k 1.bráne, myslel som to všeobecne do budúcna. Pretorian je tu nový a pochopil to jasne a výstižne. Zameriavať sa na KVALITU zásahov viac, ako na jej kvantitu. Nielen na Lietave samozrejme, ale všade na hradoch a ostatných pamiatkach, kde sa robí. Vígľaš a Topoľčany detto. Čo sa týka 5.brány a aj 6.tej – podľa mňa by bolo vhodné konečne to dorobiť ako sa patrí. No či sa tak Správna rada dohodne, to ja netuším…
-
Jožko, Chobi – priatelia, neberto to ako rýpaníčko, viem že túto sezónu som sa na hrade moc neblysol, ale už v inej diskusii tu na Obnove som to spomínal…Všeobecne sa to týka hradov a pamiatok, nielen Lietavy a je to môj súkromný názor vychádzajúci z pozorovania za posledné dva roky. Mali by sme sa do budúcnosti začať zameriavať viac na kvalitu, ako na kvantitu vykonaných zásahov. Ja viem Chobi, že toto sa ti asi ťažšie číta :wink: . No všimnime si niektoré zásahy, ktoré majú už 4-5 rokov (5.brána a jej líce) – zlá kvalita piesku, zlá kvalita vápna, izolácia klenby nedokončená, celkovo zásah neukončený atď. A teraz už nieje toho a ani času, kto a kedy by sa tam vrátil dať to naporiadok. Ja viem, boli to začiatky, skúšali sme a učili sa, ako vôbec maltu namiešať :roll: . Ale zoberme si, koľko času bude treba na opätovné stavanie lešenia a škárovanie toho muriva. Preto by som dnes si dal viacej záležať na kvalite práce, ako len rýchlo “valiť tie kubíky” na úkor remeselnej kvality.
-
Po víkendovej murovačke, kde nám hlavne v nedeľu pomohol super dríč Maťo, pôvodom zo Žiliny, teraz žijúci v Martine. Vláčil tie balvany ako mašina, skoro sme ho prehovárali, aby si oddýchol a najedol sa :lol: :wink: :!: Každopádne : v sobotu som mal tú česť zoznámiť sa a pracovať na diere-dierovatej s otcom Yvet. Milý pánko na dôchodku, veselý, pracovitý, dokonca mi dovolil upozorňovať ho na maličké nedostatky pri práci :P . Počas soboty sme vymurovali kompletné líce v torze na celú šírku kaverny a do výšky asi jedného metra. Zároveň sme medzi kameňmy nenápadko vyrobili odvetrávacie a drenážne škáry tak, že ich ani nieje vidieť, takže nenarúšajú celkový vzhľad muriva. V nedelu som už muroval sám (škoda, s pánom Kľuchom bolo veselšie a aj roboty šla rýchlejšie :( ). Na torze som začal s riadkovaným murivom, čo už nešlo tak rýchlo, ale mal som fajných pomocníkov – zásobovačov. No najprv bolo potrebné postaviť malé lešeníčko. Yvet zavesí fotky čoskoro, len čo sa vráti s Macedónska, kde hneď v pondelok cestovala. Min. jeden deň s najbližšieho víkendu sa znova pokračuje, no diera tento rok najsampravdepodobnejšie nezmyzne…Vysoký dátum na murovanie :( :?
-
rado-z-mt
Member6. októbra 2010 at 18:45 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?Servus Benignus – chlape, dávno sme sa nevideli, nevidieť ťa na fdotkách, už by som ťa ani nespoznal :lol: :lol: :lol: Pekné výsledky máte so zatrávňovaním (budem používať tento jednoduchší názov), aj ja podporujem tento spôsob. Je to lacné, estetické, ekologické a vlastne ani nieje čo pokaziť. A ako vidno – funguje to. Ja dokonca uvažujem o vyskúšaní tohto : semená tráv zamiešať do ílu a ten potom naniesť na koruny. Sesternica – záhradníčka mi k tomu povedala asi toľko, že z toho ílu by vzyšla tráva tak asi po dvoch až troch rokoch, čo asi nieje najideálnejšie. Ale možno na nejakom úseku by to stálo za skúšku.
Chcem sa spýtať: máte nejako podrobnejšie zmapované, že kedy ste ktorý úsek zatrávňovali a ako sa po daných rokoch správa murivo a malta podtým? Či sa nejako zmenila štruktúra a kvalita k lepšiemu, alebo k horšiemu a pod. A ešte jedna otázka : dávali ste ten vegetačný kryt na korunky hneď po skončení práce, kým bolo murivo ešte čerstvé, alebo ste nechali maltu pár dní zavädnúť a zaschnúť? -
Njanovšie info o kaštieliku v Slovenskom Pravne, ktorý vidíte na fotkách od Strombus-a72 : v piatok 1.10. som sa v Mošovciach stretol na jarmoku s bývalým spolužiakom, ktorý pracuje v jednej firme kúsok od tohto kaštiela. A ten mi spomínal, že v uvedenom objekte dochádza dosť často k policajným raziám za asistencie špeciálnych jednotiek. Povráva sa, že majiteľ je “podnikateľ”. Takže asi bude lepšie sa moc nevypytovať a radšej ísť hodne obďaleč… :?
-
Kde tam strčíme miešačku??? No stačí pozornejšie čítať a dozvoeš sa, že používame ako zdroj takú obyčajnú vec akou je centrála na benzín :lol: , čo aj jeden chlap v rukách odnesie…Neviem, či si niekedy pracoval na ruine hradu, ale je to práca na 20-30 rokov, takže taká dreveno-hlinená búdka sa istotne oplatí postaviť – práve preto, že je to na úpätí Veľkej Fatry a plecháč by tam v lese pekne špatil. Domček na náradie z dreva rozmerov 2×3 metre sa dá zlikvidovať za deň…
No a posledná vec – by si sa čudoval, čo niketoré hovadá dokážu ukradnúť…5 lešenárskych trubiek 3m dlhých, kolík s krúžkami na hranie pre deti, info tabula prežila bez ujmy pár dní…A to je najbližšia dedina pol hodiny pešo! Ide len o to, mať kde od víkendu do víkendu nehať pár plastových kýblov, hrdzavý fúrik, dve lopaty a krompáč, zopár gumených kladív a kelní…A predpokladám, že ľudia navštevujúci toto fórum niesú tak vymazaní, aby teraz utekali na Blatnicu ukradnúť kelňu s kýblom :? -
No to ja netuším, ako som písal, ohladom vápna a obzvlášť maloviek či omietok sa treba obrátiť na Pala alebo ešte lepšie Harpa.