[rado-z-mt]

Troška si uhol Jozef, téma je o materiáloch používaných na hrade. )Tvoj príspevok by sa hodilo presunúť k Lietave samotnej…Asi pred týždňom – dvoma som písal, že skôr by sme mali ísť cestou kvality, ako kvantity. A za tým si budem stáť, aj pokiaľ budem jediný tohto názoru. Ono je to z odstupom už len 5 rokov vidno aj na Lietave, že stále sa išlo na nové a nové zásahy a rozrobené sa riadne nedokončili. Viď 5.brána a jej izolácia klenby. Presakuje naďalej, zatrávnenie bolo zničené a neopravené, zarastené je to burinou a možno už aj krovinami atď….A mám pocit, že ani nieje vôľa dať pár dní na to, aby sa to spravilo, ako treba. Aj tá nopovka sa dá položiť tak, aby nerušila oko, no to chce zase čas a “pohrať sa” s tým, ako len rýchlo hodiť na miesto a šup-šup na lešenie pri inom objekte. Ak sa dakto pustí do nápravy po 3-4 rokoch, tak ten čas, čo si to vyžadovalo vtedy plus čas na nápravu bude isto viac, ako keby sa to spravilo RAZ a PORIADNE. Keby mala Yvet z Blatnice čas k to mu pár slov, myslím že by potvrdila, že toto jej omielam dookola, aby si dala fakt záležať na detailoch a robila veci precízne. Ono sa to vráti a oplatí viac, ako chytro chytro “valiť kubíky” a potom špekulovať, kto to pôjde o tri roky prešpárovať a pod. Prečo by nemohla po nás ostať po skončení zásahu aj kvalitná aj estetická práca? Myslím, že aj ten estetický dojem dvýha hodnotu práce a jej význam, alebo nie? :roll:

[rado-z-mt]

Waw!!! :thumbright: Vzhľadom na Váš vek budem používať oslovenie pán Eliss :wink: . Ešte pred dvoma rokmi som bol prakticky rozhodnutý postaviť celý dom z nepálenej tehly, no do toho prišla žienka a troška som musel urobiť kompromis. Takže teraz je plán trámový drevený dom ako vonkajšia konštrukcia a vnútorné priečky plus akumulačná stena v strede domu z tehly – nepálenej samozrejme :lol: . Ste pre mňa silnou inšpiráciou a ako vidím aj tu, ľudia sa vracajú k tradičnému staviteľstvu čoraz častejšie. Dúfam, že keď začneme stavbu, že prijmete pozvanie a prídete kunúť :wink: .
Mám aj dotaz na Vás. Po vylisovaní tehál ste ich predpokladám sušili. Na priamom slnku, alebo v tieni? Vlhčili ste ich, ak schli moc rýchlo? Nepraskali pri sušení? Ďakujem za Vaše postrehy.

[rado-z-mt]

Servis Harp, ja som sa zatial na inom hrade s geotextíliou nestretol, ak ak áno, tak som si ju nevšimol :lol: . Ak ťy môžem poprosiť, daj sem dáke foto ak máš, že ako to po rokoch “svieti”. Budeme to na Lietave iste pozorne sledovať viacerí, ako sa to správa (murivo pod ňou), či dakde neprečuhuje a pod. Z čoho ja osobne niesom moc nadšený, je nopová fólia, ktorú sme použili na 5.bráne aj na okne nad Peréničkou a na parapetoch okien 1.brány. Okraje pretŕčajú ponad zatrávnenie a cez okraje kameňov…no proste je to vidno a ruší to dojem. Aj som to chcel poorezávať po okraji trávy, ale Lubo že néé, že to netreba… :? Ak by sa to dalo nahradiť niečim menej “krikľavým”, tak by som to rád odskúšal. Čakám na vaše tipy priatelia :lol: :lol: :lol: :hello2:

[rado-z-mt]

PeterG, keby tie peniaze ,mala Lietava, tak je archeologicky zmapovaná, stavebno-historicky a pamiatkovo vyskúmaná, celá 400stranová plnofarebná kniha o tom vydaná a v paláci by si si istotne – NEPOSPAL. Musel by ti stačiť stan na dvore, alebo karimatka na drevenej dlážke vo veži – toť najvyšší komfort u nás :lol:
Díky Palo, tvoje vyjadrenie bolo jednoduché, výstižné a pochopiteľné aj pre totál laika…myslím si :wink:

[rado-z-mt]

Napadol ma ešte jeden uhol pohľadu na problematiku. Keď si to tak preberem v spomienkach, že čo sa často turisti vypytujú a čo ich zaujíma, tak najčastejšie je to toto : 1.) čo používame do malty, 2.) z čoho staváme, 3.) prečo to vlastne robíme atď. Drtivá väčšina ani nepozná rozdiel medzi konzerváciou a rekonštrukciou. Roky nám na Lietavu chodia ľudia, čo boli aj na Strečne, či Trenčíne. Rozprávajú, ako je to tam super a že či aj my ideme tou cestou. V podtate áno, radi by sme do podobného stavu zakonzervovali hrad, ale inou technológiou. A to spôsobuje ten rozdiel. Samozrejme nie s každým je na to čas, nie každý to pochopí a nie každý to chce pochopiť. ALE ! Kto ten záujem má, vysvetlíme mu, že tak, dôvod, prečo robíme tak, ako robíme, je aby sa zachovali detaily, ktoré majú istú výpovednú hodnotu toho hradu. Že nieje jediným cieľom len zakonzervovať hrad, ale ochrániť ho tak, aby aj potom mal čo povedať práve tým, že sa zachovajú detaily. A čudujme sa svete, tí, čo toto pochopili, tak sami bez našepkania veľakrát povedia, že napr. na Strečne si toto nevšimli. My vieme prečo, pretože je to buď pod cementom, ktorý raz keď pôjde dole, tak strhne zo sebou práve to, čo malo byť chránené…A keď takto rok po roku, od človeka k človeku sa nám darí otvárať oči a učiť toto pochopiť ( ja sám som sa to musel a ešte stále učím ), tak po dlhých rokoch príde Topoľčiansky hrad…Jedného dňa (a to bude čoskoro) to bude verejne prezentované (a my dobrovoľníci sme takmer bez šance osloviť masy, keď žijeme z ruky do huby :( ) ako bohovský úspech. Už nie Strečno, už z Topoľčian budú ľudia nadšení a začnú ho používať ako príklad…a môžme začať znova vysvetľovať, znova ukazovať atď… :? Kritický zlom môže nastať, keď takýto štýl práce, ako vidno na TO začne byť pre masy prezentovaný, ako “vzor”. Stále bude väčšina nadšená, že “ale veď sa podarilo ďalší hrad zachrániť, veď to predsa chcete aj vy”. A už ostanú takmer bez šance poznať tie detaily, čo hrad robili jedinečným, pretože budú preč…Napr. foto od Jozefa z 9.6. tohto roka…krásna ukážka zaniknutého detailu, ktorý je vysoko výpovedný. Čo myslíš Stratus, napadne dakedy nejakého laika, že tam bolo kamenné ostenie, alebo preklad? Pochybujem!! Nebude mať šainu, nebude si to vedieť predstaviť!!! Samozrejme, nieje čas srať sa s takým detailom, proste je tam otvor pre vstup a basta, každý vie, že tam boli dvere! – to je zmýšľanie roboša, ktorý zajtra musí makať na ďalšom otvore, alebo múre :evil: Tiež sme to tak mohli urobiť na Perényho bráne, resp. na okne nad ňou. Ale poviem, že za dve veci som vďačný: 1.) skúsenosť s murovaním okna do torza a 2.) splynulo to s okolitým murivom a väčšina ani nepoznala, že tam bol zásah a vedia identifikovať, že tam dačo bolo, čo už odpadlo (ostenie). Ak na TO budú aj naďalej takto likvidované detaily (čoho sa reálne obávam), tak práve v tom vidím nenahraditeľnú stratu hodnoty hradu ako pamiatky. Lebo čo potom bude dokladovať? Že tuto na kopci stával hrad :?:

[rado-z-mt]

Ahoj Palo a vštci ostatní zvedavci :lol: . Kúria na prvej fotke od Strombusa je hňeď pri hlavnej ceste na ľavo v smere Martin – Prievidza. O kúsok ďalej opäť naľavo je druhá kúria, tuším toho času na predaj, polka objektu čiastočne zrenovovaná. No a ten popis od teba sedí k tretiemu objektu, ktorý je cca v strede obce, kde treba odbočiť z hlavnej cesty znova doľava, popri potoku a kolo kostola (nápadne žltého), smerom na východ k družstvu. To družstvo ak si dobre spomínam je vlastne v susedstve tohto kaštieľa. Niekedy v októbri alebo novembri sa sem chystám aj so Šňúrečkom (Heretic) na výlet, no našim cieľom bude kopček nad cintorínom, čo by malo byť miesto, kde kedysi stával hrad…Podľa maďarských stránok som to tak identifikoval, tak to pôjdeme preveriť, pofotiť a zavesiť na Obnovu :lol: . Výlet bude pokračovať na Vyšehrad, kde budeme pátrať po rovnomennom hrade… :wink:

[rado-z-mt]

No už keď sa takto antiK priznal, aj ja sa priznám Stratus. Síce nie tak dlho, ale od r. 2000 sa venujem práci na torzálnej architektúre, z toho 7 rokov na Lietave. Vykonávam hlavne stavebné zásahy a “troška” sa toho asi na mňa už nalepilo. Inak by som asi nepol pozývaný murovať na : Fiľaovo, Uhrovec, Blatnicu, Lednicu, Šariš, Oponice. A na budúci rok sa už teším a verím že si nájdem ten čas aspoň na týždeň na Nový Hrad pri Hanigovciach, kde by som rád pomohol BibraX-ovi a spol. , ktorý tuším teraz maská na archeológii na Tematíne, však? To, že TO hrad “troška” zaváňa tým, čo sa tam deje a ako sa to všetko realizuje už asi aj slepí videl a hluchý počul. Spomínam si, keď vlani na koncoročnom stretku “Zachráňme hrady” prezentoval Topoľčiansky hrad jeden pán, resp. archeológiu na tomto hrade, tak polka ľudí pospala a druhá polka tomu ani nerozumela – čo to tak skomplikoval. A prezentované boli také detaili, že im rozumel asi len on sám…Najobsiahlejšia prezentácia najmenej povedala – to bol môj dojem. Nechcem však špekulovať, či to robil zámerne :?

[rado-z-mt]

Pritelia, naša Yvet je veľmo to vyťažená žienka a takmer denne maká na hrade, no večer je po príchode domov tak unavená, že už ani fotečky nevládze zavesiť na stránku :lol: . Tak aspoň ja dám pár slov k tomu, čo sa podarilo za posledné dni. Yvet pracuje na nároží veže pri paláci, kde treba osadiť ešte prah a dokončiť to. Ako vidno na fotkách hore, celkom jej to ide, že? Tento víkend sme robili na mega kaverne na južnom vonkajšom plášti paláca, kde diera pekne mizne, ale pár kubíkov (asi 10) tam ešte ostáva zaplácať :lol: . No už sme pracovali aj na nejakých detailoch, tak aby po dokončení laické oko nepoznalo zásah :lol: :lol: :lol: . Yvet včera murovala o kúsok vedľa na dokončení inej kaverničky, kde ale o rok bude treba v základoch asi popracovať, lebo mám podozrenie, že výpadok líca muriva nastal aj v dôsledku rozpadávania sa samotného skalného podložia. To je vkocke asi všetko, posnažím sa ukecať Yvet, aby sem dala aspoň zopár ilustračných foto :wink:

[rado-z-mt]

Ach anitK a všetci podobne cítiaci…Po skončení “záchrany” Topoľčianskeho hradu mám silný pocit, že tento objekt nám už nebude mať čo povedať zo svojej histórie, lebo už nebude mať čím… :cry: Aj ja som bol tak naivný, že som si myslel, že časy Strečna, Likavy a Trenčína sú už za nami. No keby sme tu začali preberať kaštiele a kúrie, čo boli “citlivo” poprerábané na hotely a penzióny…viacerí by asi boli blízko infarktových stavov. Súhlasím s Karlosom a MS (bez ohladu na to, že sa aj osobne poznáme ), že kombinácia krátkeho času a veľkého objemu peňazí môže byť pre hrad, či inú NKP z pamiatkového hľadiska smrteľnou ranou. A myslím, že o Topoľčanoch toto raz bude aj odborníkmy verejne vyrieknuté. A presvedčený som ešte o jednej veci – bohužiaľ! Že toto sa bude opakovať :? :? :|

[rado-z-mt]

Konečne dolný hrad začína znova po dvoch rokoch vypadať tak, ako sa na Lietavu patrí a ten výkop, čo to špatil zaniká…Ešte to popri múre peknou trávičkou vysiať bude to tip-top. Jozef neboj sa, však ono sa zase rozkope časom dáka iná časť hradu…. :lol:

[rado-z-mt]

Aj sto rokov po spojení Ballantine’s Finest s neprehliadnuteľnou hranatou fľašou, príbeh invencie, skúseností, osobitého majstrovstva a výnimočných nápadov inšpiruje ľudí po celom svete. Je príbehom všetkých, ktorí veria vo svoju vnútornú silu, kreativitu a neboja sa napĺňať svoje sny. Ballantine´s Finest je pre tých, ktorí odhalili podmanivú chuť tejto originálnej whisky – milovníkov kvality, trendového šarmu a magnetizujúcej charizmy…

Podľa tohoto posledného odstavca mi vychádza, že vlastne tento nápoj je presne pre ľudí ako ty – Uskalienka :lol: :lol: :lol:

[rado-z-mt]

Troška som odbočil, takže nazad k téme. Na hradoch používame rôznym spôsobom pripravené malty, kameň samozrejme, drevo…a čo ešte? Tento rok na Lietave Lubo skúsil použiť vodné sklo pri povrchovej úprave korunky muriva, na to geotextíliu a zatrávnenie. Do akej miery je možné a vhodné použiť súčasné moderné materiály a chémiu? Pokiaľ ju použiť, v akých prípadoch, v akom množstve a priznávať to?

[rado-z-mt]

Nazdar Vĺčik, tvoja rýchla reakcia ma prekvapila :lol: . Nad borovicou som neuvažoval, no ak sa dnes Yvet a jej otcovi darilo, tak asi z dubu už dačo vystrúhali…Dnes sa mi sníval zvláštny sen…že si robil meračku Blatnice a Yvet ju túžobne očakáva :? Lebo hrad potrebuje veľmi zásadné zásahy a bez niektorých podkladov sa budú ťažko realizovať…

[rado-z-mt]

Servis Bacil, nemyslel som to tak, že používanie haseného vápna bude riešiť emisný problém…. :lol: Myslel som to tak, že toľko COčka, čo sa pri pálení z horenia zdroja energie uvoľní do atmosféry, toľko zase vápno do seba pri karbonizácií naviaže. Samozrejme, že pálenie trvá podstatne kratšie, ako karbonizácia, ale po vyzretí je to cca 1:1.
Možno ešte drevo by sme mohli prebrať. Napr. teraz bude Yvet na Blatnici zachraňovať odtlačok v malte po prahu vstupu. Prah bol pôvodne zamurovaný v líci múru cca 30 cm hlboko. Sú k dispozícií dve možnosti. Buď okresať kus dreva, vložiť ho na pôvodné miesto, obmurovať a potom vytiahnuť. V múre ostane diera po prahu. Alebo druhá možnosť je nehať ho tam. Otázka – aké drevo by bolo najvhodnejšie pri druhej možnosti? Buk? Agát? Ošetrené drevo, alebo len vysušené a surové? Bude to na mieste, kde je pohyb turistov, takže ak tam drevo ostane, bude často ošlapávané. Ja by som tam asi dal kus dubového dreva, napusteného moridlom proti drevokazným hubám a zahnívaniu. Ak sa raz aj tak to drevo unavý, tak pôjde von a ostane tam diera….Miesto osadenia je navyše blízko rohu, takže ak tam prah ostane, nebude oslabené miesto pod nárožím. Ale to je už zase na inú tému. :lol:

[rado-z-mt]

Waw, tvoje znalosti chémie naznačujú ešte jednu zaujímavú vec :) . A síce, že malta z páleného vápna je čisto ekologická záležitosť. Ako mi onehdá kedysi vysvetľoval Harp, tak toľko COčka, čo sa pri pálení uvoľní do ovzdušia, tak malta pri zretí opäť do seba naviaže, takže vytvorí v atmosfére COčkovú rovnováhu :lol: .To je super, že? K tej pevnosti malty asi toľko – z môjho pozorovania. Sporadicky sa mi podarí dostať sa po lešeniach až ku korunám múrov a tam je to vidno. Je mnoho prípadov, kedy je aj meter muriva pod korunou vymletý a vyplavený od malty a murivo stojí. Vtedy je pekne vidno, ako sú kamene medzi sebou v líci pekne viazané. A to je základ! Tak ako je klenba alebo záklenok samonosná konštrukcia, tak aj murivo ako také by malo byť a v stredoveku aj bolo tak stavané – že gro tvorila väzba medzi kameňmi. Perfektné viazanie po líci muriva ako aj jeho súčasné preväzovanie do jadra tzv.väzákmi je kľúčová vec. Malta bola a tak by mala byť aj dnes používanaá – ako pojivo, v minimálnej vrstve. Aby slúžila ako nosič tlaku z horného kameňa na spodný. Pokiaľ poctivo viažem lícne murivo, stalo sa mi, že som za deň “vytiahol” aj meter múru na výšku a žiaden problém, že by mi vytláčalo spodné kamene som nemal…Skrátka, murivo nesmie “plávať” na malte. Bohato prelievať jadro – to je dačo iné, tam smelo áno. Ale líce nie. Kedysi, ešte pred maltou, či zeminou sa stavalo nasucho. Kameň na kameň tak, aby sa čo najviac dotýkali. Tam, kde sa nedotýkajú a tým pádom tlak neprenášajú, sa dá malta a tá medzeru vyplní a vlastne cez tie tisícky drobných zrniek piesku v sebe ten tlak prenáša…. 8O . V začiatkoch som robil tak, aby kameň bol vždy na malte. Potom som si všimol, že aj na pôvodnom murive je často, veľmi často kameň o kameň, ležia na sebe a dotýkajú sa. Tak som to začal opakovať tiež. A vlastne to má ešte jedno pozitívum okrem pevnejšieho muriva. Čím menej malty, tým skorej vyzreje :wink: . No, čas nám pokročil, takže sa lúčim, bo letím dnes na Blatnicu murovať jednu menšiu kaverničku o objeme asi 15 kubíkov :twisted: !!