[rado-z-mt]

Super, pekná stavba, len škoda že reportáž taká krátka… :cry: Ma to láka sa tam ísť aj osobne pozrieť – možno cez budúce leto. Sranda je, že napr. na Zaježovej či už zo slamou ako stavebným materiálom, alebo hlinou majú skúsenosti niekoľko rokov a v tejto reportáži je z toho senzácia, ako by bolo neviem čo objavené…Ale chválitebné je, že TV Markíza takouto troškou osviežila povedomie ľudí :lol: Tá zelená strecha na tom v lete bude určite úžasná vec!

[rado-z-mt]

Joj šikovný tento chlap menom Jozef s ceruzou v ruke… :lol: Mne sa to páči, už teraz sa teším na vonkajší plášť prvej brány a na jeho konzerváciu na budúci rok. A jozef sa postaví na lešenia medzi mňa a Šnúrku a s kelňou ho pekne naučíme po hrade narábať :wink: :lol: Ja viem, ja viem Jožko, že už aj ty sa teraz tešíš, takže o pár mesiacov vyhŕňame rukávy a ideme na to, O.K.? 8)

[rado-z-mt]

Keď som podrobnejšie obkukoval práve tie kúsky liatej malty, čo boli vylámané z podláh v podkovitej bašte a porovnal s kusmy opadaných omietok alebo ložnej malty, bolo to úplne odlišné. Hrubá omietka a ložná malta hlavne obsahuje množstvo doslova štrku rôznej frakcie. Buď to bol tak hrubý piesok, alebo predpokladám, že to boli aj kusy vápenca, čo sa pri pálení nevypálil dokonale. Alebo naopak, máme v malte aj kusy síce vypáleného vápna, ale nerozmiešaného, takže pekne vidno kúsky vápenných hrudiek. K tým kusom podláh : štruktúra malty je podstatne jemnejšia, zrejme bol piesok na tieto podlahy preosievaný na jemno a žiadne kusy nerozmiešaného vápna som tam nevidel, len také možno veľkosti hrachu. Povrch je krásne vyhladený a tesne pod vrchnou malovkou podlahy je malta veľmi jemnučká. Nedávno som pozeral reláciu Chalupa je hra na ČT 1 – Prázdninové návraty, kde chlapík robil podlahu v prístavbe síce z hliny, ale zaujímavá bola práve povrchová úprava. Napúšťal to rôznymi látkami, dokonca použil močovku na leštenie a do hliny primiešaval tiež nejaké trusy zvierat…Matne si spomínam aj na popol ešte… 8O Výsledný efekt bol perfektný, podlaha lesklá a tvrdá, oderu odolná a do značnej miery aj poškodeniu vody odolná. No čumel som jak….jak Harp teraz čumí, že po mesiacoch ma tu vidí :lol: :lol: :lol: – a ešte sa to aj rýmuje :P
Pravdepodobne my už niečo také robiť nebudeme na hradoch, ale ja osobne si už pomaličky sumarizujem takéto veci, čo chcem aplikovať vo vlastnom domci…Keď tak nad tým premýšľam, mám na tvári úsmev, koľko kdejakej chémie špičkovej vymýšľame a pritom pred stovkami rokov už ľudia poznali čo ako ošetriť – a použili prírodne dostupné materiály, vštne takých vecí, ako močovka či trus…A ako aj na hrade vidím, prežilo to stovky rokov! To len dnes sa mi tak vidí, že si potrebujeme dokazovať, aký sme múdri a dokonalí – tak znovu “objavujeme”, čo už dávno bolo objavené…Len predajom popola, drvenej tehly, alebo močovky sa asi nedajú zarobiť milióny…

[rado-z-mt]

Konečne po dlhej dlhej dobe som tu a idem prispieť do besedy o materiáloch na hradoch. Väčšina komentárov je okolo mált a vápna, čo je na dlhú debatu, ale po tohtoročnej sezóne na Lietave a pozorovaní našich prác za posledných 5 rokov som dospel k tomuto : JEDNOZNAČNE sa treba podstatne viac, povedal by som na 95% sústrediť na remeselné spracovanie, či už kameňa, alebo malty. Aj so Šnúrkom sme o tom dali reč, že musíme si dať veľmi záležať na kvalite pieskov, vápna, opracovania kameňa a v neposlednej rade aj na kvalitu samotného murovania. Z odstupom času sme si na Lietave všimli, že je evidentný rozdiel v kvalite špár podľa toho, aký piesok sme používali – myslím jeho čistotu a zdroj na hrade, keďže používame sutinu a posledné dva roky miešanú v rôznych pomeroch s čisto novým pieskom. Kvalita mált sa tento rok hodne odrazila od kvality (resp. nekvality) vápna, ktoré sme mali k dispozícií. Čo sa týka povrchovej konečnej úpravy korún múrov, tierž testujeme niekoľko spôsobov : kompaktné zatrávňovanie trávou “čo lúka dala”, zadrňovaním suchomilnými trávami, geotextíliou zakrytou trávou po tekuté sklo nanesené na korunu.
V niekoľkých prípadoch sme použili aj drevené preklady pri riešení statiky. Drevo sme ničím neošetrili a šlo o dubové foršne. V jednom prípade bola použitá obyčajná smreková lata, ktorej dávam ešte tak 3-4 roky života a murivo nad ňou ju preborí a zásah bude treba opakovať…Budúci rok budeme dávať preklady aj z exteriéru prvej brány do dvoch okien – teším sa na to. Takže ak treba použiť drevo ako stavebný materál hkavne ako nosný prvok muriva, jednoznačne dub, ale videl som už aj napr. agát…
Takže asi toľko. Zhrnul by som to jednoducho a stručne – treba uprednostniť kvalitu ( práce, materálov…) pred kvantitou. Aby sme o pár rokov neopravovali opravované a nestavali lešenia dokola na tých istých miestach…

[rado-z-mt]

No ale aké pekné utešené kúsky. minimálne by som mal záujem si to prísť kuknúť z blízka! :lol: Cca o dva týždne pôjdem do Tuchyne na služobnú cestu, tak by som sa mohol zastaviť-ak je to možné. Tu je kontakt na mňa 0905 930 741 alebo radonovak@azet.sk

[rado-z-mt]

Ja si myslím, že z Jánošíka toho “hrdinu” umelo vyrobil bývalý režim – komunistický. Je známe, že na Slovensku pôsobilo viacero zbojníckych skupín a podstatne dlhšie, ako bola tá Jurajova. Tiež je historikmi dokázané, že lúpil všetkých, nielen bohatých. A moc nebolo dokázané, že to, čo nalúpil aj rozdával….Mne je len veľmo smiešne, že nás pán premiér si zbojníka berie ako svoj vzor :? Ale na druhej strane, aspoň dnes jedna veľká dedina z jeho mena žije celkom slušne turizmom, folklórom a festivalmi :wink: :lol:

[rado-z-mt]

Otázka : A má vôbec nejaký zmysel sa nad tým vzrušovať? Či to zabetónujú, obserú cimentom a napchajú oceľou – aj tak bude 99% ľudí spokojných, že sa to spravilo a že to stojí :twisted: Keby bola ochrana pamiatky aspoň na treťom – štvrtom mieste…ale pri Slovenských pamiatkach je ich ochrana a autenticita až na poslednom. Čo tam po nejakej malbe či freske….Hlavne, že budeme mať super hotel za 3 000,- na noc, nie? A ľuďom bude stačiť, že na stenu sa zavesí pár starých fotiek, ako to vypadalo kedysi…Šak nemáme problém vybagrovať 700 rokov starý hrad, či románske stavby v Leviciach, tak sa hádam nikto nezblázni s kaštielika 200 ročného…Možno o pár desiatok rokov, keď budú takéto pamiatky nenávratne zničené a zistíme, že okolité krajiny sa o to starajú presne opačne ako my, tak nám hrdým Slovákom dôjde. No ako čert nechce, znova neskoro…. :roll: :cry: Ale je tu svetielko optimizmu ! Sú ruiny, na ktoré dúfam žiaden developmagor nešiahne. Napr. taký Znievsky hrad, alebo Košeca…Či myslíte, že by predsa..???? No hádam nie :lol: :lol:

[rado-z-mt]

Čo ja nato? Jednoduché. Presunúť tento objekt do témy ” Červená a čierna kniha pamiatok”, či ako sa to volá, čo Benignus spáchal…Miesto drevených trámov ocelové opachy, miesto šindľa asfalt…..ani neočakávam, že by sa tam niekto páral s malbami a štukami…. :o :cry:

[rado-z-mt]

U nás v Martine pri kaštieli v Záturčí ( miestna časť MT ) je veľkosťou a tvarom veľmo podobný objekt. Bolo to obydlie pre najbližšie služobníctvo zemanov obývajúcich práve spomínaný kaštieľ. V jeho blízkosti stáli ešte dva rodinné domy, ale obývali ich bezdomovci a cigáni a keď bol novým majiteľom kaštieľ opravený a prerobený na penzión s reštauráciou, tak domky zrovnali zo zemou. Dom služobníctva je takisto zrekonštruovaný a je tuším aj obývaný.

[rado-z-mt]

Dear Michal, jooooj ako rád by som dačo pofotil….ale jediný problém je v tom, že nemám ešte foťák :cry: :oops: Ale práve včera sme sa s Luckou bavili, že na vianoce by sme si dačo malé šikovné kúpili, lebo spolu chodíme aj s deťmi kade-tade a nemáme sa čím pofotiť. Takže určite sa polepším a zdokumentujem Žilinsko – Trenčiansky kraj :lol: :lol: :roll:

[rado-z-mt]

Aáááááá, tak pekne si vybral Strombus 72 !! A ako pozerám, že si z Kanianky, takže táto skvelá stavbička sa iste nachádza v Porube, že? :lol: :lol: Odporúčam návštevu tejto dedinky, odbočuje sa tam v Nedožeroch – Brezanoch, keď idete od Nitrianskeho Pravna do PD. Je tam aj lyžiarske stredisko. Chodím tam do troch obchodov raz za mesiac a takýchto hosp. stavieb z nepálenej hliny je tam fúúúúra. A jedna krajšia, ako druhááá :wink: :lol: . Stačí ísť len hlavnou cestou cez Porubu a je ozaj čo pozerať a fotiť ! Odporúčam

[rado-z-mt]

Predpokladám, že ten, kto tu položil úvodnú otázku je totožný s tým, kto sa toto pýtal aj na inej stránke o hradoch. Preto svoj názor len okopírujem do tohto fóra, kde diskutujem radšej…
Ja sa to pokúsim opísať tak, ako to vidím a cítim ja, žiadne citácie z kníh a pod….O historickej hodnote hovorím, ak sa jedná o dielo človeka, ktoré prežilo niekoľko generácii. Keďže tu sa jedná o hrady ( myslím na tejto stránke ), tak sa zameriam na ne. Hodnota hradu ako pamiatky je v tom, že dokumentuje históriu danej oblasti, kde sa nachádza. Zo zbytkov a ruín je možné vyčítať úroveň staviteľstva v období, kedy hrad prechádzal výstavbou, prestavbami a rôznymi úpravami. Je to možné i dnes “vyčítať” z odtlačkov v maltách a omietkach, v kladení muriva a kameňa, v umiestnení okien a iných otvorov a pod. Historická hodnota sa odvíja od toho, či sa jedná o nedotknutý originál, alebo už konzervovaný, prestavaný či inak sanovaný objekt, alebo jeho časť. Konzervácia objektu, nech už je akokoľvek citlivá, je vždy zásah, ktorý či už je viditeľný alebo nie, je tam a zotiera časť toho pôvodného a tým znižuje historickú hodnotu. Ak však chceme uchovať hrad ako stavbu, bez zásahov to skôr alebo neskôr nieje možné. Tu už ale nastupujú profíci, aby určili mieru zásahov, techniku a technológiu zásahov a podobne. ( kniha “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine o tomto podrobne pojednáva a je možné si ju zakúpiť na Lietavskom hrade )
Keďže je to “na skok”, tak napr. na takom Strečne spôsobom a technológiami, aké pri jeho sanácii boli použité, bola podstatná časť prvkov a detailov, ktoré vypovedali o vývoji objektu natrvalo zničené…..Aj preto, že boli použité spôsoby, ktoré neumožňujú návrat do pôvodného stavu objektu ( tzv. zásada reverzibility ) Pôvodné múry boli “oblepené” kameňom pomocou betónových zmesí a pod. Áno, celková hmota a objem hradu sú zachované, no nenávratne zmazali práve to pôvodné, čo hradu dávalo jeho historickú hodnotu. Isteže, takto to 99% návštevníkov nevníma a sú šťastný, že hrad “stojí”. No dnes, s odstupom 15-20 rokov po jeho “záchrane” už vieme, že hrad čakajú obrovské statické problémy a nastanú deštrukcie obrovských rozmerov, ako na Trenčíne….Ale hlavne, že hrad je za 5 miliónov nádherne osvetlený….
Historická hodnota sa nedá “vyrobiť” za 5, 10 ani 20 rokov. Je to proces trvajúci desiatky a desiatky rokov, v prípadoch hradov sú to stáročia. My dnes s úrovňou našich znalostí a dostupnosťou technológii musíme byť dostatočne pozorní a trpezliví, aby sme včas hist. hodnotu objavili, a potom si dali dostatok času na to, aby sme našli spôsob, ako ju ochrániť. Za víkend dačo vybágrovať v centre Žiliny vie každý hlupák. Ale to, že to na objavenie čakalo stovky rokov, aby nám to odhalilo časť našej histórie na ktorú môžme byť pyšní a hrdí, na to sme si nenašli čas ani pár týždňov, aby sme sa o to postarali….Koľko takých príležitostí sa nám ešte naskytne??? Ja dúfam, že aspoň jedna, aby sme mohli aspoň zlomkom napraviť svoje chyby a omyli.

[rado-z-mt]

Ahojte sa všetci. Možno to sem celkom nepatrí, ale opýtam sa…O dva mesiace sa sťahujeme s rodinkou do staršieho 60 rokov starého domca postaveného zo škvárobetónu. V celom dome sú nádherné drevené podlahy. Sú však dosť zašlapané a teraz, keď sa v dome robia aj stavebné úpravy, sa aj dosť špinia. Keď bude “hotovo” a vybrúsim ich, čím a ako by bolo vhodné ich ošetriť? pod dlážkou je škvárový násyp, podlahy sú suché, bez škodcov. Nebudeme ich zakrývať kobercami, len okolo postelí budú behúne. Kúrenie bude pomocou krbu a v kuchyni bude sporák na pevné palivo.
Vďaka za rady, Rado :lol:

[rado-z-mt]

No ja neviem, čo sa tu komu nepáči. Veď je to pekný návrh, taká pekná budova, aj hrad bude imitovať….A tie betónové haly v pozadí? Však to je úúúplná nádhera, vrchol architektúry a fantázie, nie? Skôr ma tam sere na ľavo ten otrasný kostol….Taká športová hala keby tam stála, to by bola pecka !!!!
:twisted: :twisted: A dole na námestí by mala byť ľadová plocha v zime na korčuľovanie. A Mariánske námestie – NO AKO MOTORISTA to vidím na super skvelé parkovacie miesto !!! Dúfam, že to Georgeho chytro napadne, bola by škoda nevyužiť taký flek, že?

[rado-z-mt]

Ja som od jedného známeho na ventilovanie teplého vzduchu z potrubia nemal dobré referencie. Vraj po čase mu to hodne zvyšovalo prašnosť a ventilátor sa potom pomerne rýchlo zanášal a začal by hlučný. Vraj ak je všetko dobre porobené, malo by byť prúdenie teplého vzduchu dostatočne dobré aj bez poháňania ventilátorom. Možno však jestvuje aj nejaký filter, ktorý by aspoň zabraňoval vyfukovaniu usadeného prachu v potrubí, pokiaľ by si si predsa len pomáhal ventilátorom.
By the way, ak sa tento víkend dohodnem s jedým pánom a “tľapneme si”, pustím sa do úpravy rodinného domu, kde toto budem tiež riešiť :lol: Už sa tešííím :lol: :lol: :lol: :D