rado-z-mt
Forum Replies Created
-
Znova zle pochopené…1,5kg na m2 – ale všetky vrstvy dokopy!! I keďaj to sa mi zdá priveľa, asi som sa i ja sekol. Na 200m2 by malo postačovať 100kg už hotového a to aj s rezervou. Takže jedno 40kg vrecko a vyhasíte si sám ( ale treba nehať odležať ) alebo môžem poskytnúť svoje 6mesačné,aj s dovozom. Pozeral som na mape, že z Hradišťa viem zadom cez Jablonicu,Rohožník, Perneka Lozorno prebehnúť do Stupavy, kde budem nocovať. Diaľnica ma i tak nebaví
. -
Zle pochopil. Vyhasiť 30kg vrecko vápna je otázka na 1 hodinu práce. Po vyhasení to potrebuje týždne až mesiace odpočívať a dozrievať, na maľovku v interiéry postačí tých 4-5 týždňov.
Samozrejme v tomto čase, keďuž aj záhradkári majú hotovo, tak nehasené už v stavebninách nenájdete.
Na 30kg potrebujete cca 60-80 l. vody. Ale presný postup tu popisovať nejdem. Ak ste to nikdy nerobili, tak ani neodporúčam to skúšať svojpomocne. A vyhasené vápno nesmie zamrznúť, inak je nepoužiteľné, ani uschnúť.
Ja mám doma vyhasené a odležané 6 až 8 mesiacov, v prípade záujmu môžem podohode odpredať. Na 1m2 počítam spotrebu cca 1,5kg – prvý, tzv pačokový (obdoba penetračného základného náteru ) a na to 2-3 riadne nátery. Podľa toho si zrátate cca spotrebu.
Prípadne mám aj 160kg ešte vo vreciach, treba zahasiť. Ako som už písal pár dní dozadu, o pár dní pôjdem do BA – je to na vás.
Ten Čerťák je nejaké pre záhradkárov tuším určené vápno, nie na maľovanie. Ale niesom si istý, mocsomsa o to nezaujímal. Každopádne keď si cez m2 zrátate, koľko takých 6kg vedierok by ste potrebovali, tak cena zaň bude enormná…Ale ostane vám pekná hromada kýblikov – môžete na trhu potom popredať
-
Časovo a priestorovo nevybavený??? Za 2 hodinky sám pripravím 1m3 malty aj s vyhasením a na druhý deň z toho ťahám omietku. A urobil by som si to priamo dnu, pri tej kope piesku na prostrednej fotke. Ale čo už, “miestne zvyklosti” treba rešpektovať.
Pokiaľ na maľovanie tým priemyselne haseným vápnom myslíte hydrát, tak to teda nieje dobrá voľba. Bude sa otierať a sprašovať. Hydrát nieje na maľovanie. Pokiaľ však kúpite vápenný náter v kýblikoch, to je niečo iné. Ten sa dá dokonca aj valčekom nanášať. Len na môj vkus je to pomerne drahé – 6kg za 4,50€. Ja si hasím sám, tam je to “troška” výhodnejšie – 100kg za 5 €.
-
No, keďže ste “uspokojili” majstrov, tak je zbytočné už čokoľvek komentovať. Je mi troška ľúto, že ste takto lacno zľavili zo svojich nárokov a požiadaviek. Ale to je vaša, vec, vy tam budete bývať… Chudák tuf, ten si pod tým cementom tiež dlhodobo vytrpí svoje. Možno tu o pár rokov zas budete zas budete vyhľadávať pomoc a rady, ako riešiť vzniknuté problémy.Kiež by k tomu nedošlo – držím palce – v dobrom.
Rado
-
Prosím, nechcem uraziť. alepletiete tu min.dve veci dokopy…
Ak si dobre prečítate môj včerajší koment, tam so to popísal celkom jasne – myslím si.
Čisto vápennú jadrovú omietku vovreci, priemyselne vyrábanú v podstate nekúpite. Jedine na objednávku a to min. v množstve jedna paleta – aj to pri veľkom optimizme. My najmä z finančných dôvodov si preto vápennú jadrovku vyrábame sami. Kúpim nehasené vápno, dovezieme 0-4piesok a spravíme si tzv. horúcu maltu. Necháme – pokiaľ je to možné, pár dní odležať a šup do miešačky a na stenu.
Samozrejme, že aj táto jadrovka popraská, pretože vysychaním a zretím vznikajú zmršťovacie trhliny. Ale to nevadí, tieto vyplníme finálnym štukom. Ten obvykle kupujeme (Hasit alebo KVK ), zväčša tiež na objednávku, aleto už nieje tak problematické, ako jadrovka.
Čo sa týka vápna na maľovanie, písal som, že MY používame vyhasené vápno aspoň 6 mesiacov odležané. Ale do interiéru stačí aj 4-5 týždňov. To, že to tak robíme, je len naše vlastné rozhodnutie. Preto mám doma vždy aspoň200-300kg v zásobe, keď náhle príde zákazka, aby bolo.
Čistá vápenná omietka má dobrú difúznu otvorenosť, ale na teplenoizolačné vlastnosti zabudnite. To by musela byť v niekoľkocentimetrovej hrúbke a s prímesou liaporu, penoskla alebo perlitu.
Hydrát sa správa inak,ako nehasené vápno, preto ho nepoužívam. Má nedostatočné pojivé vlastnosti, preto sa ako pojivo pridáva cement. Ale s cementom sa ja nekamarátim, preto ho nepoužívam, pokiaľ to nieje nevyhnutné z iného dôvodu.
Preto sa používa do mált a omietok aj v interiéroch cement, lebo mnohí na nehasené vápno už zabudli.
My aplikujeme vápenné omietky aj v novostavbách na Ytong, vápennopieskové tehly, na kameň, pápenú tehlu…Bez chem.penetrákov, cementových špricov a prednástrekov…Pomáhame vytvárať zdravú mikroklímu v interiéroch, aby nielen obyvateliamohli dýchať, ale aj ich domy.
Ak si to rozmyslíte, dajte mi včas vedieť, pôjdem okolo, môžem sa staviť na kus reči.
Rado
-
Dobrý deň Bohdan.
Už dlhšie sledujem Vaše príspevky, vlastne všetko sa to krúti okolo tejstarej krčmy, ktorú prerábate na bývanie.
Ten dom sa mi hodne páči a držím Vám palce v snahe vrátiť doňho život.
K tým vápenným omietkam. Určite by som nešiel do použitia hydrátu, ako písal Tatar. Ja už roky používam nehasené vápno, z ktorého si priamo na stavbe vyrábame buď murovaciu maltu, alebo jadrovú omietku na fasády. Vyhasené aodležané vápno min. 6 mesiacov používame na vápenné nátery.
Pokiaľ by ste mali záujem, bud.týždeň v stredu idem do Stupavy, ako som pozeral na mape, tak síce kúsok zachádzka, ale predsa len ste po ceste, môžem sa zastaviť na kus reči. Čisto vápennú maltu priemyselne vyrobenú i tak nikde nekúpite ( aj keď v produktovej ponuke to má viacero výrobcov ), lebo pokiaľ nechcete aspoň jednu paletu, nik sa s vami ani baviť nebude. I tak by to bolo pridrahé… To je moja niekoľkoročná osobná skúsenosť – preto si ju vyrábame sami :-)
A použiť “klasiku” v pytlíku – cement a stará kamenná stena = základ budúcich problémov. Bola by škoda zabiť steny v tak peknom objekte.
kontakt na mňa : naturestylemt@gmail.com alebo 0905 930 741
Rado
-
Pokiaľ sa nedá kotviť priamo do stien jednotlivé hranolce, tak by som na stenu po dĺžke ukotvil fošňu, alebo hranol tam, kde to pôjde ( do kameňa ) a o to potom pomocou kovových profilov kotvil jednotlivé hranolce podlahy.
Na videách jehutnené sklo, aledosť veľkej frakcie. A nespoliehalby som na to, že takto zhutnená plocha bude mať rovinnosťvo všetkých smeroch tak, že na to stačí položiť hranolky a nabíjať podlahu. Ale ak si presvedčený, že sa to dá, tak do toho…
Ak zistíš, že to po položení hranolu to v rovine nieje, som zvedaví, ako potom ten hranol budeš podkladať tak, aby si ho zrovnal. Stačí porušiť zhutnenú plochu a celé sa to uvoľní, a už to nebude pevný povrch. A že pri kladení či hranolov alebo podlahy sa tam nabeháte…
Podľa tých videí usudzujem, že je to príprava pod betónovú platňu ( čo tiež ideme robiť ) a v tom prípade je to O.K. Ale silno pochybujem, že to bude fungovať ako príprava podkladu pod drevenú palubu.
Ale možno sa v celom tomto mýlim a fungovať ti to bude skvele. Potom daj vedieť.
Každopádne držím palce a hodne zdaru :-)
Rado
-
Zdravím Maroš.
Ako ti radí sedliacky rozum,tak to určite nerob. Aj po zvybrovaní akonáhle na to sklo stúpiš, budeš sa prebárať.Nemá to zmysel a navyše, aj tak by sa ti to tak ako si to predstavuješ nepodarilo…
Výrobca dokonca tvrdí, že pri hrúbke vrstvy min. 20 cm zhutňovanie ani potrebné nieje.
Ja tento mesiac tiež idem robiť drevené podlahy a zásyp z penoskla. Vyriešené apripravené to máme tak, že celý nosný rošt je kotvený do stien cez kovové “L”profily a v strede miestnosti ho ešte priečne podoprieme. Podperu tiež kotvíme dostien. Postrholce aleniesú natesno odsteny postenu, nehávame vôľu cca 2 -3 cm na každom konci. No a potom celý priestor popod postrholce a aj medzi nimy vysypeme sklom fr. 16-32mm. Ak, tak len zľahka udusáme zásyp ručne dreveným hranolom, aby zásyp nebol úplnepospodnú úroveň podlahy,ale tak 1 – 1,5 cm pod ňou. Celoplošne to prekryjeme geotextíliou a natlčieme dlážkovicu. Hotovo, šmitec.
Ak by niečo nebolo jasné, kľudne zavolaj 0905 930 741
Rado
-
Zdravím.
Minulý rok v zime som pokladal drevenú podlahu na betón v kaštieli v Mošovciach. Postrholce som dal len v jednom smere, na šírku miestností a kotvil skrutkami priamo na poter. Vzdialenosť medzi jednotlivými postrholcami bola cca 60 cm. Palubky som skrutkoval jednou skrutkou o každý postrholec. Netreba fóliu celoplošne, stačí dať v pásoch o pár cm širších, ako hranolec. Alebo som to riešil na inej stavbe, kde poter nebol v rovine tak, že som navrhoval kotviť do poteru kovové “L” profily a hranolce upínať pomocou nich. Čiže drevo by sa poteru nedotýkalo. Je to ale drahšie a hlavne náročnejšie na prácnosť.
Medzi postrholce je potom vhodné ako výplň zvažovať ľahký vzdušný materiál, ktorý bude zabezpečovať odvetrávanie – penové sklo, liapor, perlit…
-
Zdravím. Doporučujem výrobky od Kreidezeit-u. Tradičný kvalitný výrobca čisto prírodných produktov. Aj laik zvládne použitie takmer ako profesionál. Treba prelistovať a preštudovať :
http://www.kreidezeit.sk/ochrana-dreva.html
Predajný sklad v Žiline pre osobný odber, prípadne sa dá zaslať aj na dobierku.
Rado
-
Zdravím Zuzana. Po tých obavách ,ktoré máte z tepelných mostov, hmotnosti a skladby strechy, vlhkosti, efektívnosti, či ceny – nezvažovali ste fúkanú celulózu?? (sa vôbec čudujem, že ešte to tu nik nenavrhol…) V súčasnosti sa tomu už aj na Slovensku venuje kopa firiem, iste by nemal byť problém aj s referenciami. Fúkaná celulóza má kopec výhod, rýchlu aplikáciu, je ekologická a nezávadná a aj cenovo dostupná. Vhodná ajdo komplikovanejších striech, nevyžaduje zásadné zásahy do strešného plášťa. Odporúčam.
-
Konečene ideálna téma pre Jozefa. Môžeš sa dosýty vynadávať, predviesť svoju zásobáreň vulgarizmov a nadávok…Už som tu dlhé mesiace nečítal príspevok od Jozefusa bez toho, že by nebol zanadával na úradníka, pamiatkára a pod.
Ale vráťme sa k téme o k….ní pamiatok. U nás v Turci, presnejšie v Príbovciach sa starostovi úspešne darí jeho plán na pohodlné zbavenie sa “prekážajúcich” sýpok výstavbe rod.domov. Dvojmesačné mrazy spojené s odmäkmi a dažďami celkom rýchlo vymazávajú tieto objekty z mapy obce. Tehlová klenba už zmyzla v sutinách…
-
Je tu ešte jedna možnosť : pôvodne bola daná iná škrydľa a bolo to v poriadku, neskôr bola menená za súčasnú, ale latovanie nik neprerobil z dôvodu…? Ale podľa tých škár je evidentné nedostatočné prekrytie jednotlivých tašiek.
-
Niesom síce strechár ani klampiar ani nič podobné…né mám silný pocit, že hlavný problém je v položení samotnej krytiny. Laťovanie, ktoré drží jednotlivé tašky malo byť o pár cm hustejšie, dosť málo sa tie tašky prekrývajú. či mýlim sa? Ak sa však nemýlim, tak v lete pekne zhodiť krytinu a prerobiť laťovanie. Žiadna malta, ani fugovačka (okrem montážnej peny :-) ) sa ti tam i tak neudrží. Keby sa jednalo o jednu-dve medzery, riešenie by bolo asi aj iné, ale vypadá to tak, že problémom je celá strecha, resp. pokládka krytiny.
-
V prvom rade by to chcelo foto miesta, kadiaľ ten sniežik zafúkáva pod strechu. Keď sa topí, zamokáva tým dakde aj stena? Aké množstvo snehu sa pod strechu dostáva? Je to častý jav ( skoro pri každom snežení ), alebo je to skôr výnimočné ( keď je sneženie spojené so silným vetrom, alebo je prachový sneh napadaný a dodatočne ho tam silný vietor zafúka ) ?? Chce to viac info a aspoň 2-3 fotky.