rado-z-mt
Forum Replies Created
-
No. Po dlhých týždňoch odmlky som tu opäť. Okolo domu nič nového, ale podarilo sa mi u kamoša nájsť dve kráásne originálne skrine. Vek odhadujem tak na 80 až 90 rokov. A k tomu ešte peknučká malá kochľová piecka vo výbornom stave. Jáááj, už teraz ju vidím v hosťovskej cimre a tie skryne v mojej spálni. Tam im bude móóóc dobre. Len ich treba troška “poliečiť”, lebo roky spravili svoje. Samozrejme stále makám, aby som tento rok kúpil aspoň peknú placku zeme, aspoň tých 2000 až 2500 metrov. Aby bol kľud a pohoda 8) :smt023
-
Tiež si myslím, že stavať z balíkov slamy by nemal byť problém a je to zaujímavý spôsob. Či už sa budeme baviť o dreve, slame alebo hline – nuž, každý prírodný materiál má svoje špecifiká, výhody a nevýhody. Skôr treba byť asi opatrný a precízny v príprave a stavbe základov, ako aj omietky a ochrany obvodových stien stavby. Voda je ale problém asi u všetkých druhoch stavieb. Čo sa mne veľmi páči, že je to ekologické, ekonomické a netradičné ( ale len na súčasnú dobu ). Do Zaježky sa isto pôjdem pozreť na ten slamený dom . Už teraz sa teším, i keď zatiaľ neviem, kedy sa mi to podarí. Dúfam, že čoskoro.
-
Ja sa pridám v tom, že tiež nevidím tento rok našu situáciu nejak čierne. Nieje to tak dávno, čo sme robili bez akýchkoľvek zdrojov a dobre bolo. Pripájam sa k Lubovi, že nadšenci nieje to pravé orechové, čo sa do našej organizácie snažíme získať. Radšej jedného skalného hradára ročne, ako 10 nadšencov, ktorých treba neustále kontrolovať a strážiť. Pri množstve už aj odborných prác, ktoré vykonávame, by to veľa osohu nemalo. Na Katarínke pracujete inak, ale to je vaša vec. Ja osobne mm radšej akcie s 5 až 8 ľuďmi, ako hromadné brigády, kde je 30 a viac ľudí. Pre mňa sú také veľké akcie utrpením. Ale čo sa páči mne, nemusí sa iním, že? A keď, tak ja nemám problém potiahnuť aj z vlastných peňazí. Nemal som problém pred rokmi, nemám ani teraz. A boli to skvelé časy. Každopádne sezóna je za dverami a teším sa ako sánky na jeseň !! Ešte dva týždne a huráááááááááááááá :lol: :lol: :lol:
-
Hallo hviezda OBNOVÁCKEHO neba Uskalienka. Veľmi pekne ti ďakujem za gratuláciu k meninám – fakt si ma prekvapkala a pekne potešila…Sa ti páčim, že? :lol: :lol: :lol:
Ale k veci. Všetko super, len som akosi prehliadol miesto konania. Či bude to tam, ako si mi vravela, keď sme sŕkali čaj v Dubnici?? No, však do akcie ešte času ako čečiny. Len budeme musieť našu krásku Lietavu ukrátiť o jeden víkend no… :? -
Pokiaľ sa to podarí časovo zosúladiť s Harpom a “ucecám” si na to aj pár potrebných korún na materiál a prípravu, chcel by som v tohtoročnej sezóne na hrade zorganizovať týždňovú akciu ” Pálenie vápna v poľnej peci. ” Bude potrebné vytipovať lokalitu na hrade, ktorá by na to bola vhodná tak, aby sme nenarušili priestory hradu. Budem musieť aj pozháňať kvalitné palivové drevo a hlavne kvalitný vápenec, vhodný na takéto pálenie. Akcia nebude zameraná na získanie vlastného pleného vápna, ale bude ako demonštrácia stredovekých technológii a pracovných postupov. Samozrejme, akcia bude výdatne podporená vínnymi mokmi a poprípade i nejakým destilátom :lol: :lol: :lol:
-
No veď práve Martin, že takmer každý príspevok je len o elektrine…Ale to môže by aj teplo, vykurovanie a pod. Napr. ako som spomínal ten dom v Klštore pod Znievom. Tiež zaujímavé riešenie. Využíva vlastne teplo z podzemia. Ale nepodarilo sa mi zatiaľ zistiť, ako sa k tomu majiteľ dostal, aké špecifiká to má, nároky na lokalitu a podobne. Myslím, že zdroje elektrickej energie sme tu už celkom pekne prebrali. U nej sú aj pravdepodobne tie možnosti a rôzne alternatívy najširšie.
Inak tak naokraj. Priateľ z Moravy mi vravel, že momentálne je tam velice v “móde” kúriť nasledovne. PET fľaše pekne narvete pilinami a šup s nimi do pece !!! Kašľať na smrad a čierny popolček, hlavne že je v baráku teplúčko. Asi toľko najnovší trend vo vykurovaní u našich susedov…. :cry: 8O -
Vidím, že to tu musím troška skorigovať, lebo mi uchádzate od témy :lol: :lol: . Je síce pekné vedieť, ako funguje ” energetická” politika, ale tému by som chcel zamerať na domáce vlastné zdroje energií, pre domáce použitie a využitie pre jednotlivca, či rodinu. Hlavne tie alternatívne možnosti. Dnes pri rastúcich cenách energií do závratných výšok je to (aspoň si ja myslím ) dosť aktuálne. Šikovný Slovák vždy dačo “vykutí” :lol: :roll:
-
Drahý Skalan. 8) Konzumácia alkoholu je samozrejme takmer neoddeliteľnou súčasťou pobytu na hrade Hradára skalného a hradára – záchranára. Doba je zlá a noci dlhé :lol: :lol: Samozrejme nie u každého – bohužial ešte stále sú aj abstinujúci hradári. Ale my na Lietave máme napr. celkom pekné výsledky za posledné roky… :smt023 U teba na lednici ako?? Alebo si to necháme na osobné stretnutie ( už čoskoro ) a prekonzultujeme to spoločne? Ono výstup z toho sa tu isto objavý, takže nikto o nič nepríde. Iba ak o :smt043 :smt035 :pukeright: :pukeright: :occasion5: Možno sa nájde aj dakto, kto bude protestovať :protest: , ale s tým treba rátať.
Myslím si, že dobré víno k hradu jednoznačne patrí. Nechcel som týmto doteraz povedať, že žijeme len týmto, ale nejdeme na hrad bez vínka. Proste je to kolorit a súčasť tradície. A komu sa to nepáči – ten nieje do ničoho nútený.
Ešte pre Uskalienku : tešíme sa z každej novej tváre na hrade a na tvoj príbeh budeme isto všetci zvedavý. Do sezóny sa však uvidíme skôr, na čo sa osobne teším. :smt041 -
Ano ano, drobná gramatická chyba – a mení to úplne význam celej vety, či príspevku. Samozrejme, že som myslel svätáci. Čiže rozhodne to niesu žiadny svätáci. :lol: :lol: :lol:
-
Konečne troška času aj na Vás, priatelia. Ale dnes to bude také “light-ové” :lol: :lol: A to preto, že sa nám každým dňom blíži začiatok hradárskej sezóny a ja som si spomenul na aleša Hoferka jednu jeho prednášku. Bolo to skoro pred rokom v Lietave so skautíkmi a Alda tam vysvetľoval rozdelenie hradárov. Takú kategorizáciu tam spravil. Tak ju chcem dnes ponúknuť všetkým.
Kategória 1. ) Hradár – letný výletník
Toto je tip hradára, ktorý navštevuje len hrady ľahko prístupné, s čo najlepšou možnosťou dovozu motorovým vozidlom čo najbližšie. Ďalšia podmienka je buď deň pracovného voľna, alebo víkend, najlepšie nedeľa poobede. Jasné, teplé a slnečné počasie je nevyhnutnosť !! Na hrade sa zdržia obyčajne do 1 hodiny, fotia si celkové pohľady a pohybujú sa len po bezpečných častiach hradu. Ak je dostupný materiál s históriou, tvária sa, že si ho preštudujú, ale cca o 10 minút si nič nepamätajú…. :smt102
Kategória 2. ) Hradár obecný
Tento tip navštívy aj lokality, kde je potrebný výstup, maximálne však 30 – 40 minút. Mierne polooblačné počasie mu nevadí, dokonca ani krátka letná búrka, pretože je vybavený aj do miernej nepriazne počasia. :toothy2: Dokonca je vybavený aj drobným proviantom a ploskačkou tvrdého alkoholu. Berie si zo sebou aj kvalitnejšie vybavenie na fotenie, prípadne ďalekohľad. Na hrade sa zdrží min. 1 hodinu, nieje však nič neobvyklé, ak je to aj 2-3 hodiny. Vtedy si založí oheň a opečie špejdy, či slaninu. Pokiaľ je možnosť k zakúpeniu pohľadníc či iných suvenírov, je ochotný investovať. Vo veľmi výnimočných prípadoch ale spodmienkou teplého letného počasia na hrade aj prespí.
Kategória 3. ) Hradár skalný
Prvé dva tipy sú najčastejšie frekventované. Tento tretí už býva pomerne zriedkavo viditeľný, ale o to zaujímavejší. Hradár skalný navštevuje hrady celoročne a za akéhokoľvek počasia. V priebehu dňa je schopný prejsť aj 3-4 lokality, nevynímajúc zaniknuté hrady. Najväčším potešením preňho je stráviť na hrade noc. Na hradoch trávi i svoje dovolenky a prespáva tak na nich aj niekoľko nocí. Je vždy veľmi dobre pripravený, či už finančne, zásobami potravín, oblečením, kvalitným spacákom a karimatkou. Samozrejme nutná zásoba pálenky musí byť vždy pohotovostne poruke. Má kvalitné foto-vybavenie, nepremokavé oblečenie, mapy, sekeru a ostatné pomôcky na prežitie v lese či divočine. Tento tip sa zvykne aj zoskupovať do 3 až 5 členných zoskupení. Nieje nič neobvyklé, pokiaľ na ruine prežije i silvestrovskú noc.
Kategória 4. ) Hradár – záchranár
Najzriedkavejší tip. V očiach bežnej verejnosti vnímaný ako šialenec, dobrodruh, “hradný pán” či podobne. Tento tip má niekoľko špecifík. Prakticky všetok svoj voľný čas trávy na hrade, z 95% na jednom konkrétnom. Obyčajne je členom istého spolku či organizácie, ktorá má za účelom záchrany hradu právnu subjektivitu a nájomnú zmluvu k hradu. Na hrade vykonáva rôzne záchranné práce, slúžiace oddialeniu jeho chátrania. Môže to byť stavebná činnosť, pomocné práce, výškové práce, u žien práce v hradnej kuchyni. Existujú však aj ženy, ktoré sa nezlaknú ani ťažkech “mužskej” práce a murujú, prípadne škárujú múry. Títo ľudia na hrade pravidelne prespávajú, študujú ho a spoznávajú. Pohybujú sa po areáli hradu s citom a veľmi opatrne, aj keď to tak niekedy nevypadá. Všetky svoje činnosti na hrade pravidelne dokumentuje písomne i fotograficky. Práca na hrade sa pre nich po niekoľkých rokoch mení z hobby na poslanie. V tejto fáze sa vlastne vytráca nadšenie a nastupuje čistá disciplína. Pri rôznych podujatiach prezentujú svoju činnosť, robia školenia začínajúcich hradárov – záchranárov a podobne.
Hotovo. Ozaj !! Ku ktorému tipu by ste hlásili vy? S ktorým sa najlepšie stotožňujete?
Teším sa a som už teraz zvedavý.Pa,pa :hello2: -
Ja som dokonca čítal a videl v TV, že vo Veľkej Británii, keď je kostol opustený, lebo farnosť má málo členov a nemá sa o objekt kto starať, tak ho odkúpia podnikatelia a zriaďujú tam puby, diskobary a pod. Dokonca už v jednom kostole bol organizovaný aj koncert – vraj to bolo super, pretože kostol má perfektnú akustiku. Tuším to bolo dosť medializované, pretože účinkujúcim bola kapela Motorhead :smt098 :headbang: ( inak medzi nami, vraj najhlučnejšia kapela na svete ) :director: A rozhodne to niesu teda žiadny svetáci.
Ale speť k téme. Myslím, že je normálne, ak sa počas života stavby podľa potreby jej účel mení. Tu na Slovensku je tento “problém” vnímaný asi citlivejšie, ale naša spoločnosť ho bude musieť skôr, alebo neskôr riešiť. Už dnes aj sama cirkev priznáva, že má obrovské majetky a nemá na ich údržbu peniaze. A keby aj mala, nevie, čo s nimi ďalej. A štát sa snaží zbavovať zodpovednosti, takže toto bremeno na seba asi preberať nebude…Asi toľko môj pohľad. -
Do Nitry a Piešťan služobne nechodím, lebo to je už oblasť iných mojich kolegov, ale to vôbec nieje prekážka. Veľmi rád cestujem. V Nitre som bol aj na vojne a keď je autosalón, veľmi rád vtedy NR navštívim. Dohodneme sa telefonicky. A pozvanie samozrejme platí. Len sa obávam, že to víno z vlastnej produkcie nebude – Lietava a celkovo táto oblasť nieje práve vinohradnícka oblasť….A pálenku moc nemusím. Ale budem si zbierať a archivovať vína, takže dačo sa iste nájde. A neviem, ako si to myslela s tým kamenným kútom, lebo všetky podzemné priestory chcem mať z kameňa a pekne neomietané. Podľa využitia v niektorej časti asi ponehám aj hlinenú podlahu.
Takže sa čoskoro uvidíme !! Však z MT to je do NR len asi 140 km – malina :lol: :lol: -
až sa tomu veriť nechce ! :lol: Myslíš to fakt vážne?? No ja by som s radosťou bral. A hňeď ma aj spontánne napadlo, ako by som ich použil. Tieto pôvodné tehly by boli práve tie, čo by potom neboli omietnuté a pekne by som ich vyprezentoval. Tuším som to pár dní skôr aj písal toto by bola práve tá ideálna príležitosť. Malé nákladné auto mám, takže nieje problém – Uskalienka. :lol: :wink: Určite budeš potom pozvaná na vínko. Tak ako? Dohodneme sa? Inak ja som z Martina.
-
rado-z-mt
Member8. februára 2008 at 16:27 in reply to: Čierna kniha (mŕtvych) a červená kniha (ohrozených) pamiatokTu je jedna zaujímavá reportáž o “ochrane” pamiatok. Nožík sa mi vo vrecku otváral, keď som to sledoval. Arogancia nepozná hraníc a najsmutnejšie na tom je, že úrady sú bezmocné. A s tým vopred tzv. “investor” počíta a kalkuluje, pretože sa práve na ich nemohúcnosť a beznádej spolieha !! Vrchol drzosti a hrošej kože je vyjadrenie investora, že nie PÚ naňho, ale on by mal dať žalobu na PÚ…Neuveriteľnéééé
:cry: :x :!: :!: :!:
-
N oako Palo, podarilo sa ti od tých známych zo Štúrova dačo zistiť? Hlavne by ma zaujímalo – v prvej fáze – kde a ako sušili tehly. Pretože ja som z MT a ak kúpim ten pozemok v Lietave, alebo blízkom okolí, nebudem tam môcť byť každý deň na stráži. I keď tajne dúfam, že hlinené tehli asi predmetom lepkavých prstov nebudú…
Keď tie tehličky sušili, ako dlho? A je treba ich zakrývať pred dažďom? Tým myslím napr. letnú búrku a pod. Poškodila by tehli, keby neboli zakryté?
A ešte – odkiaľ brali hlinu na tehli? Asi nebude stačiť len to, čo získam z kopania základov a pivníc…
Vďaka