[rado-z-mt]

Nuž ako by som ti to…aj som polistoval portál, či nenatrafím na nejaké dobré výpovedné foto, ale je to veľmi zdĺhavé pri tom kvante fotiek a tém, ktoré by som musel prelúskať…Možno nájdem ešte dačo v mojom archýve a pridám sem. No ale skúsim to opisom. Keď vložíte kaslíky do otvorov a pozreš na to zpredu, uvidíš hranu kaslíka na styku zo stenou. A obložka vlastne slúži na to, že pekne esteticky prekryje toto miesto. V minulosti hlavne u dreveníc bývali tieto obložky buď vyrezávané( každý kraj mal svoje tipiské zdobenie a ornamenty – podobne ako kroj ), alebo bývali rôzne maľované. Výzdoba čo-to prezrádzala aj o spoločenskom postavení rodiny. Obložky môžu byť dubové, javorové, prípadne iný druh tvrdšieho trvanlivejšieho dreva – hlavne u obložiek exteriérových. V int. postačí aj smrek, či borovica.

[rado-z-mt]

…Milo…predpokladám predsa, že ako záverečná fáza sa natiahne aj omietka a kaslíky budú mať aj obložky, minimálne z exteriéru, pravdepodobnejšie je z oboch strán. Ale k tomu sa asi vyjadrí Zuzanka. Kaslíkové okná bez obložiek…ťažká predstava. Inak hrúbka múru pri kameni je dostatočná na to, že malta bude zrieť pomaly a tým pádom možnosť jej zmrštenia natoľko, aby vznikli okolo kaslíkov fugy je minimálna, ak vôbec dáka je :-)

[rado-z-mt]

Zuzka, zabudol som počas toho pokecu ako by ste mali postupovať, že tým pádom je použitie peny zbytočné a vlastne vzhľadom na veľkosť dier, ktoré bude treba vypĺňať aj neefektívne, ak nie aj takmer nemožné. Spojenie kameň – drevo – PUR pena mi navyše pripadá aj scestné a kamenného domca nehodné.

[rado-z-mt]

Keďže budete vybúrávať otvory pre okná do kamenej steny, mám pochyby o tom, že tieto otvory vyrúbete tak presne, že po vložení kaslov budú fugy okolo tak do 5cm. Zrejme budú väčšie, čo dáva pohodlnú možnosť kaslíky pekne obmurovať kameňom a kúskami tehly a pekne ich zároveň aj vyklinkovať. Spodok pod parapetamy samozrejme treba domurovať ako prvý a vymazal by som do vodováhy pekne maltové lôžko. Potom tam posadíte kaslíky, doštičkami ich pekne vykajlíkujete a môžte začať s obmurovávaním, ako som spomínal vyššie. Steny nakoľko sú kamenné, budú mať aj silnejšiu hrúbku, takže po obmurovaní do výšky cca 30-40 cm z oboch strán budú kasle tak pevné, že sa už nepohnú. Dovtedy treba pri práci istú dávku trpezlivosti a opatrnosti. Osobne mám takéto precízne a piplavé robotičky celkom rád :-) Včera som takto vypĺňal prasklinu medzi oknami tesne pod strechou na starej radnici v B.Belej – ani ten daždík a mrholenie mi pri tom nevadilo .-) :-)  

[rado-z-mt]

Pred časom tu Chobi písal o objeme, ktorý by mal byť znova domurovaný – 1000m3. Za tie peniaze to vychádza na sotva 90 Eur na jeden kubík!!!!. Veď to niesu ani len mzdové náklady na murára, nehovoriac o materiály, dovoze, lešení, obslužnom personále atď atď….Jedine ak by tam tých 19 mesiacov šla makať armáda dobrovoľníkov, čo je asi hodne utopistická predstava. Toto bude prúser jak šľak !!! Pozrel som aj na stránku výťaznej firmy. V predmete činnosti majú kadečo, ale konzervačné či stavebné práce na NKP ako je hrad som tam nenašiel. Majú tam síce 4 fotky zrekonštruovaného sobášneho paláca v Bytči, no na tejto veci mohli byť zúčastnení kľudne len ako subdodávateľ nejakého materiálu…

Chcel by som stretnúť toho zúfalca, čo si toto bere na triko, veď takéhoto bláznovstva by hádam nebol schopný ani ten náš kontroverzný Sváťo zo Sklabine. Už aj on si vie zrátať 2+2 a darí sa mu.

Ak toto pochopila aj starostová, tak jej nezávidím tú “popularitu”, čo si o rok a pol zrejme zlízne.

[rado-z-mt]

Vierka, tento oznam si mala dať skôr do témy “Ako sa dá sprzniť hrad”. Myslím si, že aktivity na tomto hrade budú veľmo pozorne sledované mnohými pármi očí – laickými i odbornými. Nuž teda…uvidíme :-)

[rado-z-mt]

Milan, kľudne môžeš svoje komentáre a dotazy zhrnúť aj do jedného príspevku :-) :-) Pokiaľ si dobre spomínam na návštevu domu na Remeselníckej v BS pred cca 3 mesiacmi s Harpom, tak i táto fasáda bola maľovaná vápnom za použitia práškových pigmentov. Bolo to maľované asi pred 7 alebo 8 rokmi a vypadá dobre, chytila za ten čas peknú patinu.

Pokiaľ niesi nadšenec staroružovej farby, možno by som volil jemne modrú, alebo takú tehlovočervenú. Samozrejme, farbu by si mal voľiť aj podľa farebnosti okolitých domov, aby to v celkovom dojme moc nekryčalo a zapadlo do celkového rázu obce, či aspoň ulice.  

[rado-z-mt]

Ale fasáda je aj teraz namalovaná sa mi podla fotky vidí, či? I tak by si to podľa mňa mohol omaľovať spomínaným vápnom…Ako si ho pripraviť tak, aby ho dažde neomyli, by skorej poradil Harp, keďže má s týmto bohaté skúsenosti.

[rado-z-mt]

Ahoj, zdravím ťa. Vzhľadom na vek domca predpokladám, že fasáda bude hlinená, poprípade vápenná. Volil by som omaľovanie vápnom, ak chceš farebne, stačí pridať farebné práškové pigmenty. Pridaj sem aj nejakú peknú fotku domu a kde sa nachádza – by som v rámci výletu s rodinkou prišiel kuknúť :-)

[rado-z-mt]

Na ceste medzi Rožnovom pod Radhoštěm a Opavou vedie cesta cez Hradec nad Moravicí. V jednom hradnom areáli sa nachádzajú ako romantický zámok, tak aj tehlový stredoveký hrad. Ako strešná krytina je tu použitá bridlica. Pár kilometrov od Bruntálu je mestečko Břidličná, čo už svojim názvom napovedá, že táto oblasť je bohatá na bridlici. V okolí mestečka je niekoľko povrchových lomov a dediny v širokom okolí používali bridlicu ako strešnú krytinu nielen na domy a kostoly, ale aj hosp.objekty – stodoly, sýpky a pod. Dokonca v tejto oblasti sú často vidieť terasy v záhradách či ploty kladené nasucho z bridlíc. Pokutrem vo fotkách a pridám obrázky.

[rado-z-mt]

Serus Kamile, no mne na tom záleží a Blatnica, kde som vlani krátko pôsobil bol tým hradom, kde som túto vetu možno až detailisticky uplatňoval. Viac na príslušnom fóre :  http://www.obnova.sk/diskusia/vapno-kalk-lime#comment-65092

Kedy si konečne dáme spolu pohár vína chlape???

[rado-z-mt]

Ja len nadviažem na Vĺčika a Harpa s osobnými skúsenosťami. Pri murovaní je evidentný rozdiel v malte podľa toho, či je z nového piesku, alebo kopaného zo sute na hrade, alebo je v nejakých pomeroch miešaný nový+suť. Samozrejme rozdiel je aj v tom, či je to plavený piesok, alebo ostrý vápencový drvený piesok-brizolit. S tým som mal trápenie na Blatnici, keď bola malta len z neho – kamene plávali, malta na druhý deň veľmi mäkká, nestála. Zlepšenie prišlo až keď sme začali primiešavať sutinu, hoc aj viacej hlinitú. Je samozrejme veľmi podstatný aj murovací kameň, ako Vĺčko píše.

Čiže základný všeobecný vzorec na pomer vápno:piesok je daný, ale ako sme sa viacerí zhodli, treba ešte min. dve premenné, a to tip piesku a druh kameňa. Napr. pieskovec a zlepenec by sa pred uložením do malty mali namáčať. Aj na Lietave som si všimol, že malta rýchlo stratí vodu a zavädne, najmä ak je horúco a ešte aj slnko praží na múr. Ak aj nie, stačí, ak sú kamene od slnka nahriate – a malta po rýchlom zavädnutí vypraskáva. Vznikajú trhliny, kde v na jeseň zateká do malty voda a v zime – však viete. Ono pre murára je možno dobré, že mu po polhoďke pekne zavädlo murivo a nevytláča mu v spodnom riadku kamene, no predsa aj malta by mala mať svoj čas na zretie.

Prevápnená malta, ako sa nám stalo pri prvej kope na Likave sa správa podobne – vypraskáva a vznikajú trhlinky. Vápno je síce pomerne lacná surovina, ale načo plytvať, ak netreba.

Vlani, keď som bol ešte na Blatnici, sme s Yvet na jar obehli autom celý Martinský okres, navštívili asi 7 pieskových baní a pobrali vzorky. Dodnes ich mám uložené v pivnici. Potom som poprosil Harpa, aby na ne hodil očkom a odporučil mi najvhodnejší z nich. Ten sme si boli nakopať asi 2t a doviezli na Blatnicu. Miešali sme ho zo suťou z hradu a poviem vám, to bola maltička tip-top!!! Suť sme ťažili na viacerých miestach a z každej, ktorú sme použili mám vzorku, na pôdoryse presný popis miesta ťažby, dátum, ako aj pomery jednotlivých zložiek malty. Samozrejme nechýba popis, kde a kedy bola malta použitá. Motív tohto : na Lietave som si všimol jednu vec, ktorá ma netešila (možno ako jediného…) : ako sme na hrade robili, raz sa použila suť odtiaľ, potom z opačného konca hradu, potom sa doviezol piesok a miešal sa zo suťou, niekedy sa aj cimentom nadstavovalo…A keď som si tak z času na čas prechádzal miesta, kde som pred 4-5 rokmi muroval, všímal som si rôzny stupeň degradácie malty. A hádajte kto si dokázal spomenúť, akú maltu ( zloženie ) sme tam vtedy použili? NIKTO !!! Takže sme stále “skúšali” trafiť sa do tej, čo odolávala vode a zime najlepšie. Takto prídem hockedy na Blatnicu po zime, pozrem na múr a doma za 2 min. zistím presne, aké zloženie mala použitá malta. Snáď to raz o 20-30 rokov nejaký metodik alebo pamiatkár použije  nebude musieť tápať a pátrať.

Je čas obeda, mizím !

[rado-z-mt]

Pokiaľ niesom časovo a pracovne vyťažený pre OBNOVA s.r.o. a som doma pri PC, tak aspoň 2x denne prelistujem OBNOVA.sk  Netuším, čo myslíš tým, že mám “talibanský pohľad”….a asi to radšej ani nechcem vedieť. Roboty a starostí mám aj bez toho viac ako hodne

[rado-z-mt]

Ja len tri krátke poznámky : Klobúk dole pred Lubovými skoro jasnovideckými schopnosťami, keďže výsledky súťaže boli len nedávno zverejnené, a Lubo už vie, čo, ako dlho a v akom objeme sa na hrade bude realizovať. Ak sú info o 1000m3 muriva pravdivé, tak vysúťažená cena už teraz predpovedá katastrofu. Žeby po Topoľčanoch nasledovali Čachtice? Chcem veriť, že nie, ale uvidíme.

Viac ma však prekvapuje druhá vec, možno pre väčšinu nepodstatná : Chobi, ako jeden z iniciátorov a spolupracovníkov na toľko rešpektovanej a odbornej publikácií “Ochrana zrúcanín v kult.krajine” ma nemilo udivuje tvoje vyjadrenie,že :  ” Uprimne ja nemám ani páru či sa vápno zvihne jeho objem o toľko % alebo toľko % ja len viem si namiešať pomer horúcej kopy 2:7 a zaliať to minimálne toľkou vodou koľko si to pýta.” Práve na malte a jej kvalite závisia takmer všetky zásahy na hradoch a treba na jej zložení max.bazírovať!!! A tiež je podstatné, aký piesok sa používa a z akého kameňa sa ide murovať, podľa čoho sa tiež určuje, aká malta sa namieša. Možno sa ti len nechcelo venovať príspevku viac času. Na kvalite malty a jej zložení treba bazírovať. Okrem toho mám pocit, že ešte pred dvoma rokmi bol ten pomer 1:7 Obyčajne pri kusovom sa kopa mieša v pomere 1:9, aby po vyhasení bol výsledný pomer 1:3. Pri Lubom uvádzanom pomere je výsledok 1:2, takže malta je zbytočne prevápnená = škoda peňazí.

K tým množstvám vápna na Čachtice len toľko, že pri tak obrovských plánovaných objemoch predpokladám, že stavebník bude takýto materiál navážať priebežne, takže počítať teraz, či bude treba 150, alebo 200 ton je zbytočné…U Lubovho výpočtu predpokladám že vychádzal z odhadov, koľko kubíkov sa vyplácalo vlani na Lietave, alebo to dakto meral?

[rado-z-mt]

Vopred sa ospravedlňujem Jozef, ale tak ako mnohokrát predtým, ani teraz nemám šajnu o tvojich myšlienkových pochodoch…o čom točíš??. Len toľko, lebo s témou to nemá nič spoločné, rovnako ako Meat Loaf.