rado-z-mt
Forum Replies Created
-
Dve veci Peeeto1 : na Lietave som bol aktívny 8 rokov a niektoré zásahy spred 6 rokov by bolo už teraz treba znova ošetriť.
Druhá vec je, že členom partie na Beckove a práci na kaplnke som bol i ja. Hrubá robota sa spravila, no kaplnka zďaleka nieje ukončená. Viac som písal o prácach v besede o Beckovskom hrade. A podstatná vec je i to, že na objekte sa pracovalo nepretržite 3 mesiace, stálo to toľko, čo sa z grantov na jeden zásah ešte žiadnemu združeniu nepodarilo schrastiť a pomer hmoty kaplnky k celému hradu je zlomkový. Čelilo sa mnohým výzvam, atď atď…Pre mňa – obrovská skúsenosť, za ktorú som vďačný a teším sa už teraz na ďalšie.
Pozrime sa na Bratislavský hrad, ktorý v 60-tych rokoch prešiel REKONŠTRUKCIOU a bol kompletne zastrešený. Po sotva 50 rokoch ho bolo nutné ( otázka je, či to bolo ozaj tak nutné ) rekonštruovať zas. Stálo to niekoľko miliárd korún a trvalo tuším 5 alebo 6 rokov. Preto som si istý, že konzervácia ruiny hradu je nikdy nekončiaci proces. O rekonštrukciách sa baviť možné je, ale vo veľmi obmedzených rozsahoch, veľmi individuálne a veľmi citlivo. No konzervačných prác na našich hradoch – aspoň na tých, kde nejaká činnosť už prebieha – je taká halda, že téma rekonštrukčných zásahov má ešte kopec času na realizácie. Keď – tak len zlomkové a vo výnimočných prípadoch, Lietavu nevynímajúc.
-
Už len preto by mal pomocník poznať techniku a spôsob konzervácie, aby vedel, čo a prečo vlastne robí. Veľakrát sú na prvý pohľad niektoré techniky a spôsoby nelogické a nedávajú zmysel človeku, ktorý nevie. Áno, skutočne sa každá ruka zíde, pokiaľ hovoríme o dobrovoľníckych prácach najčastejšie robených po víkendoch. Iné je, ak by si mal 15-20, nebodaj viac ľudí k dispozícií každý deň pol roka vkuse ! Iste by nikoho nebavilo a ani baviť nebude robiť 2-3 nezáživné roboty tak dlho dokola…Najmä ak hovoríme o zapojení do práce dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú často už bez pracovných návykov. Po pár dňoch začnú mnohí špekulovať, kde a ako sa zašiť, prípadne imitovať činnosť. A keď budú musieť robiť, tak je riziko flákania práce. Vyčistiť a pripraviť areál je pri takom množstve ľudí otázka niekoľko dní. Dnes ak sleduješ Lietavu, tak posledné 3-4 roky sa 90% murárskych prác robí vo výškach z lešení. A do toho by som z nezamestnanými veru nešiel…
Debatu o rekonštrukciách vôbec neberem ako rypnutie. Okno nad Peréničkou bola konzervácia pomocou obnovenia záklenku okna. Z dlhodobého hľadiska vhodný spôsob, navyše metodik mal k dispozícií pomerne kvalitné a detailné fotky, kedy ešte záklenok jestvoval. A neobávam sa stavu, kedy bude všetko zakonzervované a nebude čo robiť. Tento moment nikdy nepríde, je to nemožné. Už len kolo domu, hoc aj novostavby sa človek krúti neustále, nieto okolo ruiny hradu, čo je kolos oproti domu. Je to nikdy nekončiaci proces.
Žiaľ už to, čo si bežní ľudia predstavujú a nezhoduje sa to z realitou…nieje môj problém. Avšak pokiaľ je záujem, vždy si nájdem čas a aspoň v základe to vysvetlím. Čiže je to otázka osvety, ktorú si mislím združenia väčšinou celkom dobre robia.
-
Naj, len rozdiel je "troška" v tom, že iné je niečo stavať celkom nové od základov a iné je robiť konzerváciu s maximálnym ohľadom na zachovanie pôvodného. Mnohokrát som sa na hrade stretol s tým, mi práve zachovalá hmota muriva "zavadzala" v pohodlnej práci a stálo to kopec nervov si robotu nezjednodušiť vyrúbaním starého len preto, že mi "zavadzalo". Mnohí čo sa konzervovaniu roky venujeme prakticky sme naberali a stále naberáme skúsenosti celé roky. Problém masívnej "záchrany" hradov je práve v tom, že na to zaučenie a získanie skúseností práve u nezamestnaných, alebo všeobecne ľudí bez toho, aby to mali v srdci a nesrali pri prvom probléme na robotu, spočíva v tom, že to "do krvi" nedostanú na povel ministra. Chápeme sa? Sto krát som sa chcel na hrad vyprdnúť, no nedalo mi to. Mám to v srdci a v krvy, nedokážem sedieť doma, keď mám možnosť ísť na hrad niečo užitočné tam robiť. Ale trvalo to roky, kým sa obyčajné nadšenie pretavilo na disciplínovanú prácu. Dnes sa to u mňa zmenilo z hobby na profesiu, takže mám možnosť získavať viac ďalších skúseností.
Nechcem sa chváliť, ale za tie roky som "troška" zistil o tejto problematike a z toho poznania vychádza aj môj skepticizmus a opatrnosť pri mega projektoch, ako je rýchla záchrana 20 ruín s výhľadom na 4 roky – kto vie čo bude po 10-tom marci tohto roka….
-
Ja sa ešte predsa vrátim k Jozefovi. Preto tu AndrejZM, PeterG, Harp, AntiK a ja meleme o hradoch a "Krajcerovskej záchrane" hradov, pretože sa kolo nich a dobrovoľníckych prácach na nich točíme X rokov a jednoducho je to oblasť, na ktorú máme aký-taký dosah, pretože sa s dobrovoľníckou účasťou počíta ako so súčasťou tejto akcie. Na developerské akcie tipu Vígľaš, kde ide o desiatky miliónov Eur…tam náš hlas počuť veľmi slabo, alebo vôbec.
Ale ako Vĺčko písal, vráťme sa k téme, je pomerne široká a treba ju "poobracať" z každej strany. Hrad sa dá sprzniť napr. aj tým, že z nadšenia sa dá pár duší dokopy, dačo začnú, dačo rozvŕtajú, potom prídu 2-3 problémy a nadšenie je fuč. No zásah dlhodobo začne pôsobiť viac deštruktívne, ako záchranne.
Príklad č. 1 : Kamenica. Najprv hurá začiatok, potom ticho a potom znova aktivita. Výsledok stál 1000 Eur pre miestneho "murára", čo za týždeň sprznil aj to málo čo na hrade stojí cementom, otrasným vzhľadom muriva ( ak sa to tak dá nazvať ) a kopou bordelu pod lešením. Kto by to chcel prerobiť, tak má k dispozícií len cementovou maltou zadrbané kamene, ktoré by musel vysekať. Pokúsim sa vybrať pár ilustračných foto a pridám sem, nech si skúsenejší sami spravia obraz o diele…
Príklad č. 2 : Blatnica. Strávil som tam pár víkendov, i z roboty som sa počas týždňa ulial, len aby som bol na hrade. No keď som tam počas vrcholnej sezóny júl-august bol po piaty raz sám, žena s dcérkou samé doma, povedal som si dosť. Tých, čo som tam najviac očakával nedošli, lebo mali kultúrne vystúpenia na inom hrade. Výsledok je ten, že ako v r. 2010 tak aj vlani sa na hrade robilo až na jeseň, čo je na PRD!! To asi netreba písať prečo…keďže v Turci sú prvé mrazy bežne koncom októbra a vápno to moc v malte nemá rado…
Takže nie všetko a všade, kde sa robí, musí byť dobré a prospešné, aj keď na Blatnici sa robí technologicky správne. No v nesprávnom čase. Mňa osobne to veľmi mrzí. Pôjdem o pár dní pozrieť, čo a ako sa na jeseň porobilo, no mám troška obavy, čo ma čaká…
-
Servus Vĺčik, troška sa mýliš – niesi jediný, čo vyjadril skepticizmus nad akciou "nezamestnaní na hrady", i ja som vyslovoval tieto obavy. A to už v lete minulého roku. Boli presne v tom zmysle, že kopa ľudí s jedinou motiváciou, ktorou je viac peňazí k podpore alebo sociálke nieje dobrá v kombinácií s balíkom peňazí ohraničenom termínom a rozhodnutím "tento hrad rozvŕtame tento rok".
Takže Jozef spoločné to má to, že sa to čoskoro môže na seba začať hodne podobať. Pýtal som sa už v lete kompetentných na Uhrovci, ako im to s 30 nezamestnanými frčí. Po dvoch mesiacoch sa ukázalo, že použiteľní sú 3 – 4 borci bez neustáleho usmerňovania, zo zvyšku polovica to má totál na háku a imitujú činnosť jedine pod dohľadom a druhá polka ako-tak zotrvačnosťou pracuje aj keď nad nimi nik nestojí aj dlhšie. Ale ide o triedenie a nosenie kameňa a pod. Aj toto sú potrebné práce, no nie dlhodobo a na každom hrade. Čo keď prídu na rad práce vo výškach, špeciálne zásahy a pod.??? Nechcem byť pri tom! V lete ma oslovil aj Feri Kostroš-predseda "Zachráňme hrady", dva dni pred stretnutím s ministrom a premiérkou. Už aj on vtedy vedel, že táto akcia nemusí priniesť to, čo si od nem mnohí sľubujú. Vtedy som vyslovil názor, že lepšie by bolo pripraviť zo strany MK mechanizmus, ktorý zabezpečí radšej kontinuálnu dlhodobú ( 15-20ročnú ) podporu možno 10 lokalít, ako sa krátkodobo naleje balík peňazí do 20 hradov, čo bude stačiť akorát ich tak rozvŕtať. A už vôbec je podľa mňa blbosť začínať čokoľvek na hradoch, kde nefunguje ( zatiaľ ) občianska dobrovoľnícka aktivita. Predstava ministra, že "my začneme a to bude iniciovať u miestneho obyvateľstva dobrovoľnícku aktivitu, ktorá bude pokračovať" je naivné a scestné !!!!
Je isto viac pohľadov na túto tému a dá sa o nej široko debatovať, ja som v kocke načrtol môj pohľad, ako to vidím po 11 rokoch dobrovoľníckej práce na 8 hradoch.
-
Aké milé prekvapenie pre mňa, že táto beseda je o chalúpke v Lazanoch, kde som sa aj s mojou Katkou dva krát pozval na návštevu. A že ja a zhovorčiví??? Však sotva čo prehovorím, či? To "výkladové" je celkom v pohode. Keď so m to videl prvne, troška som ostal v prekvapení, ale tento moment pominul rýchlo. Celkový pohľad zo záhrady na dom to nenarúša a ladí to s ním.
Pár metrov od tejto kúrie je starý vodný mlyn. Ak máš z neho nejaké foto, môžem ťa Evi poprosiť o pridanie na Obnovu? Dúfam, že v tej Blatnici budeme robiť ako Michal spomínal a prídeme ťa spoločne navštíviť.
Ahojky :-)
-
Bol som skoro 2 mesiace bez netu a reportáž v rádiu som 11.1.počúvať nemohol, až dnes večer som si ju pustil z archívu. Čo ma zarazilo asi najviac, bolo vyjadrenie Miloša Dudáša ako riaditeľa KPU v Žiline, že je vlastne všetko v poriadku…Hlavne že sa KPU pýši, ako o pár sto metrov ďalej cez kopec už 10 rokov Lietavská parta ukážkovo konzervuje hrad pôvodnými technológiami a ako by si z roho mali na ostatných hradoch brať príklad…Jeho slová ma šokli o to viac, že sa poznáme osobne nejaký ten piatok práve vďaka Lietavskému hradu. Takýto postoj KPU môže byť precedensom do budúcna a umožniť ďalším šlendriánom priživovať sa na obnove pamiatok.
-
Deštruované ochranné striešky v kaplnke “prežili” cca 50-60 rokov. Bol som pri ich “demontáži, drevo bolo totálne rozpadnuté, spráchnivené, jedine trámiky mali v jadre ešte kúsok akého-takého dreva. Súčasné zastrešenie a obnova fasády sú začiatkom komplexnej obnovy objektu včetne sakristie. V druhej etape prác budú do všetkých troch otvorov vo fasáde osadené kamenné ostenia, tehlová podlaha, reštaurátorsky majú byť obnovené vnútorné omietky, empora, vysklené okná vytrážami a osadené vstupné dvere. Obec plánuje využívať kaplnku na poriadanie sobášov a príležitostne sv. omší. Horizont vykonania týchto prác je zavyslý od toho, ako sa podarí obci zohnať ďalšie granty na tieto práce. Tieto zámery v mnohých z nás budú pôsobiť odpudzujúco, verejnosť to vníma a bude vnímať opačne. Mal som možnosť o týchto zámeroch hovoriť aj z pamiatkárkou z PU Trenčín, ktorý práce dozoroval. Osobne tiež nieje presvedčená o správnosti smerovania prác na hrade, no zisk grantu z Nórskych fondov bol podmienený investovaním podobným spôsobom.
Palác na hornom hrade bol cieľom návštevy statika a architekta niekoľkokrát. Ďalším dlhodobým cieľom obce je v tomto objekte vybudovanie kaviarne s občerstvením. JOZEF, TATAR !!!! Kľúúúd, pozor na srdce, aby vás nekleplo!
Western city na dolnom dvore obsahuje : predajňu suvenírov, stánok s občerstvením a WC. Veža na najjzápadnejšom cípe hradu pri prvej vstupnej bráne do hradu pojala do svojich útrob sadrokartónovú búdku pre vrátnika, okolo ktorej je drevené schodisko na korunu veže za účelom vyhliadky na okolie. Aspoň že začali koruny múrov zatrávňovať…
-
Druhý obrázok z prvého Heretickovho príspevku zobrazuje práve interiér kaplnky, kde sa dodnes zachovali pieskovcové články rebier klenieb. Tie z malby sú dnes už zaniknuté, múr ktorý ešte na obraze je zachytený, bol v r. 1989 zaniknutý a Pamiatkostavom následne domurovaný. Žiaľ, nedali si ani len tú námahu, aby do steny vymurovali výpadok po týchto článkoch, takže dnes nič nenaznačuje chýbajúci prvok.
-
Ešte dve foto hradu na potešenie oka…
-
Strešná krytina na tých domčekoch dolného nádvoria je drevený štiepaný šindeľ. Domce samotné sú už stavané z tvárnic, okná izolačné dvojsklo s dreveným obložením a drevený je aj obklad stien. Pódium má drevenú palubovku. Schodištia po hrade boli dlhé roky komplet drevené, dnes jedine toto najväčšie prerobili na kovovú konštrukciu s drevnými zábradliami. Ostatné schodiská sú čisto z dreva. Zbytky starých schodísk sú hodené do jedného kúta vedľa tejto kovovej opachy a pekne hnijú v tráve…Verím ale, že na jar pred otvorením turist. sezóny bude hrad od týchto vecí uprataný a vyčistený. Najmä posledný mesiac sa pracovalo v areáli hradu na terénnych úpravách, čo však foto odo mňa ako aj od AntiK-a ešte nezachytávajú.
-
Ahoj Kamil, vidím že sme v rovnakom čase na rovnakom mieste, aj keď v realite 140km od seba :-) Občas som si aj odskočil aspoň močový oblúk hodiť. Škoda že ty si nemal času dojsť nás pozrieť, tešil som sa na teba, ale viem, že aj ty si mal kopec roboty a nebolo kedy…
-
Samotná realizácia prác na kaplnke si vyžadovala najprv zbúranie lícneho muriva, ktoré bolo v r. 1989 “vymurované” z nevhodného kameňa a aj nevhodným spôsobom. No aj jadrové murivo nám vydalo svoje tajomstvá…viac na fotkách.
Prvé foto : jadro muriva nasucho vysypané hrubým štrkom, hlinou…Druhé foto : nielen štrk, ale aj riadne šutre nasucho nahádzané do jadra múru, mnohé z nich šli voľne rukou vytiahnuť z muriva von. Tretie foto : odkiaľ sa na hrade vzali Porfixové tvárnice… Štvrté a piate foto : ako TOP perlička bolo celkovo 6 plechových sudov na lepidlá, alebo farby !!! Odhadovaná veľkosť cca 70 x 50cm, pričom v týchto miestach bola hrúbka múru 120cm. Jeden bol samostatne a päť ich bolo naukladaných jeden vedľa druhého. Takže “náhodne” tam asi nespadli…
“Poklady” Pamiatkostavu nás možno aj na iných hradoch budú ešte dlho prekvapovať.
-
Aj keď toho času bolo skutočne minimum na podrobnejšiu obhliadku priestorov hradu, predsa len aspoň v najtesnejšom okolí kaplnky som si pár minút našiel a pofotil pár “perličiek” z dielne Pamiatkostavu.
Na prvej fotke je zbytok oceľovej konštrukcie výťahu, ktorý bol zabetónovaný priamo do “obnovovanej” steny sakristie kaplnky. Druhá fotka je okno sakristie, pod ktorým bola kaverna zamurovaná ( zabetónovaná ) z vnútornej strany do šalungu. Sťahovacie hrdzavé drôty tam trčia dodnes…Mnoho kamenárskych detailov bolo cementovými maltami zamazaných, včetne lícnych kameňov a pôvodných omietok. Štvrtá fotka zobrazuje spôsob riešenia uzavretia mnohých otvorov do ostatných objektov hradu – pomocou trubkového lešenia. Či šťastný spôsob alebo nie – zváži si každý sám. Ďalšia fotka je nádherná viacboká delová bašta, remeselne fantasticky prevedená, no vysprávka kavern nad strielňami…bez riadkovania, naplácané len aby bola diera zamurovaná…Škoda, dosť to kričí a aj laik to ľahko rozpozná. Posledná fotka komplexnejšie ilustruje plošné “zašpárovanie” murív na takmer celom hornom hrade.
-
Práca na obnove kaplnky Beckovského hradu bola pre mňa veľkou skúsenosťou a skúškou trpezlivosti. Bola to “troška” iná práca, ako som bol zvyknutý z dobrovoľníckych čias. Asi najväčším zážitkom pre mňa osobne bola realizácia kruhového rozetového okna o priemere 265cm. Počasie bolo fantastické!!! počas celých takmer štyroch mesiacov prác.
K freskám v kaplnke : našťastie v cca 50-tych rokoch min.storočia, keď prebiehali najrozsiahlejšie pamiatkové výskumy hradu, boli fresky v kaplnke zakreslené a dnes sú vyobrazené v Slovenskej enciklopédii hradov od dvojice Plaček – Bóna.