[rado-z-mt]

Vo Zvolene by sa mal asi vyhlásiť konkurz na nejakého stolára, alebo stolársku firmu. Tie betónové opachy tam rozhodne nemajú čo hľadať, veď už aj u nás v meste pred rokmi vyhádzali tieto socialistické monštrá vtedajšieho dizajnu…Krásne dubové drevené lavice – je to skutočne problém? Odpadkové koše – baby na Blatnici si z odrezkov dreva vlastné vyrobili za výkend a slúžia už pár rokov…Keď už dakto usúdil, že je to nutné riešiť takto, mal by sa aspoň primárne postarať aj o ich čistenie a pravidelné vysýpanie…Nielen búdku postaviť a chytro klobásu predávať !!! Kultúra nás Slovákov je asi v našej nekultúrnosti.

[rado-z-mt]

Kto by ma už nepoznal, ja som ten típek v čiernom tričku Ozzy naľavo ( napravo je Mr. Šnúrka) na siedmej fotke od Benignusa z 5.1.2007 – druhý album o 14:26  :-)

[rado-z-mt]

Nazdar borci. Po dlhokánskej dobe som si povedal, že potrénujem klávesnicu a dačo hodím do fóra. Od konca augusta som makal na kaplnke Beckovského hradu a nebolo kedy besedovať na Obnove.

Nuž Peterg, veruže si vyslovil utópiu, a hneď viacero naraz. Pravidelne čítam tvoje reakcie, a dosť často sa odvolávaš na štát, politikov a vládu, aby dačo urobili a čo by mali robiť…No že by mali, to vieme všetci, ale neurobia, alebo veľmi minimálne. Skrátka, zabudni na to, že štát a prípadne nová vláda sú to, čo hrady a všeobecne kultúrne dedičstvo potrebujú aby prežili a boli zveľaďované. Štát má existenčné problémy sám so sebou a bojuje o vlastné prežitie. Priorita je vôbec udržať v najbližších rokoch čo tu máme, investície napr. do ruín, ktoré sú nenávratné, alebo sa veľmi dlhú dobu v podobe príjmov z turizmu vrátia do kasy, sú na najbližšie roky nepodstatné. Nevravím, že do hradov nepôjde 10 rokov ani cent, ale moc by som nerátal so zásadnými investíciami zo strany MK, alebo štátu ako takého.

Pamiatkári : tvoja predstava o ich fungovaní pri záchrane ruín hradov je dosť scestná, idealistická až nerealistická. Nechcem brať ilúzie, len si treba uvedomiť, že tých cca 75 ruín, ktoré ešte trčia nad terénom, to niesú jediné objekty, ktoré potrebujú mentora a starostlivosť. To by v každom okresnom meste musel byť personálne a materiálne každý PÚ vybavený min. ako mestský úrad, aby stihli veškerú agendu. Uvedomil som si to až tohto roku na jar pri arch.výskume na Blatnici. Samotná práca v teréne trvala týždeň, no potom následné spracovanie dokumentácie a nálezov 2 mesiace !!! Dovtedy, pokiaľ som toto nezažil, tak som aj ja naivne bol v domnení, že ten archeológ je pekný flákač, však kopec času len v kancli na riti presedí. Treba sa na toto pozrieť, že tá práca “v zákulisí” je nevyhnutná a hlavne, niekoľkonásobne časovo náročnejšia, ako to, čo vidíme v teréne. Čo sa deje v tom zákulisí nieje vidieť, preto mnohí majú pocit, že tí pamiatkári len na zadku sedia…

To je aj odpoveďou na to, že jednoducho nieje možné, aby samotní pamiatkári riadili, organizovali a koordinovali nejaké práce na hradoch, nieto ich ešte aj iniciovali !!! Resp. možné to je, ale potom by museli dať bokom 99% všetkej ostatnej práce. A budeš chcieť stavať dom v oblasti, kde bude potrebné urobiť aspoň nejakú sondáž za účasti pamiatkára, tak ti povie “Nieje problém, tak o 15 rokov sa stavím a môžme ísť na to.” Budeš sa len klepať, aby tam nebodaj nenašli nejaký nález…Fond hnuteľných aj nehnuteľných pamiatkovo chránených objektov a predmetov na niekoľko DESIATOK TISÍC položiek, počet pamiatkárov je niekoľko desiatok.

Ak bude aj v r. 2012 bežať pilot.projekt s nezamestnanými, treba si to po 2 sezónach zanalizovať. Špeciálne čo sa hradov týka, táto práca si vyžaduje prevažne ľudí, ktorí k tejto problematike budú mať aj citový vzťah. Armáda ľudí, pre ktorých to bude len džob za peniaze bude nestála a môže narobiť dlhodobo viac škôd, ako osohu ( PAMIATKOSTAV za 40 rokov pôsobenia). Keď som pri tom – do Beckova sa teraz lejú desiatky tisíc eur, ktoré idú takmer na 100% zatiaľ na odstraňovanie zlých realizácií Pamiatkostavu spred r. 1989. A starosta má z toho pekné nervy !!!

Jozefus : tak neviem, či si ty optimista, či pesimista. Skôr to druhé mi pripomínaš. Žiaden dohasínajúci plamienok dobrovoľníctva na Slovenských hradoch nieje. Lietava nieje ten jediný hrad, kde sa dačo deje a Chobi nieje jediný, kto organizuje hradárske práce na ruine. Viem, že Ľubo je pre teba skoro ako modla, alebo platonická tajná láska a preto možno nevidíš, že sa niečo deje aj inde. Napr. Považský hrad sa za posl. dve sezóny podľa mňa veľmi pekne rozbehol, Čabraď, Uhrovec – stálica, Hrušov, Gýmeš sa preberá…A samozrejme dobrovoľníctvo žije aj v iných odvetviach kultúrneho dedičstva – archeológia, industriálne pamiatky, technické pamiatky a iné.

Idem obedovať. Kto tento víkend dorazí na Štiavnický “Obnovácky” mozgotras, s tým určite môžme nielen túto tému prebesedovať do detailov.

Zdarec – palec

[rado-z-mt]

Zmes hliny, vapna a piesku by som dal, pokiaľ by na zasyp šla ešte drevena podlaha. Najekologickejšie, najjednoduchšie a aj najlacnejšie je použitie hliny. Hlina a moderna doba vôbec niesu v rozpore, práve naopak, hlina začína byť opätovne objavovaná ako unikátny nielen stavebný materiál. Tak ako flakón od parfumu nenosíme na krku, aby každý videl, že mám Chanell no.5, tak predsa dom nieje priesvitný a nik neuvidí, že v zásype klenby máš hlinu. Podstatné sú jej vlastnosti a pre teba to, že spĺňa všetko, čo potrebuješ. Len nieje “značková”…

[rado-z-mt]

Ahoj. Ja som nie moc kamarát s betónom a materiálmy, ktoré majú betón ako príponu. Starý meštiansky dom mal isto nejaký zásyp, dal by som tam späť to, čo tam bolo. A predpokladám, že to bola hlina. Je lacná, ekologická a má dobré izolačné vlastnosti. Ešte je asi aj podstatné, či v podkrový domu na tých zásypoch bude podlažie, alebo nie. Dal by som tam suchú zmes hliny a piesku, pomer si netrúfnem odhadnúť. Stovky rokov sa to takto používalo, nevymýšľal by som už raz vymyslené a odskúšané.

[rado-z-mt]

Ak ste už zavĺhanie steny odvonka vyriešili, ako píšete, že sused sa rozhúpal a začal dačo robiť, tak to je základ. Matne si spomínam, že už tu raz bola beseda na túto tému a tuším Harp písal pomerne jednoduchý postup záchrany. ( buranie celej steny taktiež považujem za zbytočné a nákladné ako aj prácne riešenie) Stenu treba navlhčiť tak, aby hlina na povrchu tehál bola plastická, aby sa neolamovala. No a potom pomocou gumeného kladiva ( ako používajú dláždiči ) začať tehly zhutňovať. Pekne z kraja po nich klepať, aby sa to, čo sa z nich poodtŕhalo či opadalo spolu s cementovou “vysprávkou” znova pekne zcelilo. Potom si treba vyrobiť hlinenú zmes zložením rovnakú alebo podobnú, ako sú samotné tehly a to na stenu nahodiť. Treba to ale robiť vo vrstvách max. 2-3 cm, pri väčšej hrúbke by vám to pri schnutí začalo praskať. Čiže ak do líca múru bude chýbať 10 cm, tak to vyspravíte na 3x.

Omietky vyzerajú byť tiež hlinené, takže treba s poslednou vrstvou rátať tak 1 až 1,5 cm na omietku – ale to toho už nejdem kafrať, nemám vedomosti.

[rado-z-mt]

Ak ste už zavĺhanie steny odvonka vyriešili, ako píšete, že sused sa rozhúpal a začal dačo robiť, tak to je základ. Matne si spomínam, že už tu raz bola beseda na túto tému a tuším Harp písal pomerne jednoduchý postup záchrany. ( buranie celej steny taktiež považujem za zbytočné a nákladné ako aj prácne riešenie) Stenu treba navlhčiť tak, aby hlina na povrchu tehál bola plastická, aby sa neolamovala. No a potom pomocou gumeného kladiva ( ako používajú dláždiči ) začať tehly zhutňovať. Pekne z kraja po nich klepať, aby sa to, čo sa z nich poodtŕhalo či opadalo spolu s cementovou “vysprávkou” znova pekne zcelilo. Potom si treba vyrobiť hlinenú zmes zložením rovnakú alebo podobnú, ako sú samotné tehly a to na stenu nahodiť. Treba to ale robiť vo vrstvách max. 2-3 cm, pri väčšej hrúbke by vám to pri schnutí začalo praskať. Čiže ak do líca múru bude chýbať 10 cm, tak to vyspravíte na 3x.

Omietky vyzerajú byť tiež hlinené, takže treba s poslednou vrstvou rátať tak 1 až 1,5 cm na omietku – ale to toho už nejdem kafrať, nemám vedomosti.

[rado-z-mt]

Kedysi som hovorieval : “všetko ide podľa plánu, len plán je na p..u”. Žiaľ nepriazeň počasia a iné aktivity partie Diadem spôsobili, že okno ani zďaleka nieje hotové a je už 8.august….Mám posledné 2 týždne na to, aby som stihol porobiť, čo sa dá. Túto sobotu som sa na hrad dostal po cca 3 týždňoch a situácia na hrade nasvedčovala tomu, že za ten čas tam nepáchla jediná “pracovná” noha. Na tomto hrade asi predčasne zakapal pes….čo sa dá robiť. Pokiaľ mi to počasie a žienka doma dovolia, ešte pôjdem a porobím, čo sa bude dať. Sobotu sa darilo, tak aspoň zo dve fotky na ilustráciu drobného pokroku na hrade. Čafte

[rado-z-mt]

Na prvý krát sme si dom okukli len zvonka,ale dúfam že čoskoro bude možnosť spraviť foto aj z interiéru domu. Každopádne týchto pár fotiek ako ilustrácia Martininej odvahy myslím postačuje, že? Zatiaľ dovidenia priatelia

[rado-z-mt]

Ak si pozriete fotky na stránke združenia, tak zistíte, že momentálne je postavené lešenie v Kostkovej prístavbe, po ktorom sa dá hravo vyštverať k vstupnému otvoru na druhé poschodie a ste vo veži. Nič netreba rezať, píliť a rozbíjať. Na fotkách po vykradnutí vidno svtupné zamykacie dvere do veže nepoškodené. Samozrejme toto je len stav dočasný, po osadení trámov a podlahy druhého poschodia bude tot lešenie ( predpokladám ) demontované a vstup do veže možný už jedine cez celkom pevnostne slušne zabezpečené dvere.

Kedysi na škole sme mali profáka, čo nás učil technológiu montáží. Základné delenie spojov je rozoberateľné a nerozoberateľné. Ale ako vravel :”S poriadným majzlíkom a puckou pre Slováka NEEXISTUJÚ nerozoberateľné spoje.” To len na pobavenie a odľahčenie veci… :-)

[rado-z-mt]

Dolpním Pstroseka, že písal o Lednici. Toto všetko šo tu píšeme je samozrejme individuálna záležitosť, ktorá je na každom hrade iná. Záleží na konkrétnej organizácií, aké má možnosti a ako sa s ľuďmi na hrade dohodne. Na Lietave boli peniaze z projektov a grantov a boli podporené hlavne stavebné práce. Po tých rokoch práce sme sa sami naučili ako to robiť. A teraz sú dve možnosti. Buď všetko zaplatíš firme, ktorú si najmeš, pretože s dobrovoľníkmi po víkendoch ten objem nemáš šancu urobiť, alebo sa zoskupí časť doborovoľníkov, zladí si dovolenky a spraví si to sama – aspoň čo stihnú. Za celosezónne plahočenie na hrade je to skorej ako čerešnička na torte, keď sme si potom na konci roka mohli rozdeliť pár eur. Na Lednici tiež makala pratená firma a najala si aj spomedzi dobrovoľníkov tých, čo mali záujem. Všade je to na individuálnej báze.

Ale pripomeniem ešte raz to najpodstatnejšie – výsledok. Bol som v jemnom a zároveň príjemnom šoku, keď som videl na Zborove tú kvalitu vykonanej práce. Riadkovanie, viazanie kameňa, čistota práce, vyzuálny výsledok – všetko skvele. Toto si treba všímať a ísť po tomto, ako vo finále tá práca vypadá. Evidentne si na tom borci dali hodne záležať. Žial, sú prípady, kedy sa ide po čo najväčšom objeme práce a kvalita je druhoradá. Potom výsledok je síce veľa nového muriva, ale mizerné patinovanie, potečené múry vápennou vodou, neopracované kamene, široké špáry atď…

Ak sa vyhodnotí projekt Krajcera na Uhrovci a Šariši ako úspešný a budúci rok sa spustí avizovaných 15-16 hradov, bude to obrovský objem peňazí a samozrejme potrebnej práce. Bude treba veľa veľa skúsených ľudí, ktorí to ako dobrovoľníci robiť 100%-ne nebudú…No dobrovoľnícka práca si svoje miesto nájde určite tiež. Ja som sa k prvej platenej robote dostal po 6 rokoch dobrovoľníckej, kedy som naberal skúsenosti – tiež podstatná vec.

[rado-z-mt]

Ešte by som k tomu možno dačo chcel : robil som už aj pod firmou, a veru 500 Eur nieje žiadna sláva za takúto robotu. Ono sa to nedá porovnávať, že na Bardejovský okres je to veľa a na Blavu almužna. Keď si len porátam, že kamenár potrebuje vybavenie za min. 1500 až 2000 Eur ku kvalitnej práci a napr. zaplatiť si kurz kamenárčiny je ďalších min. 1000 Eur…baviť sa o “plate” za túto prácu – a to ešte borec nieje v dielni, ale na kopci uprostred lesa…Priatelia, troška súdnosti. Musel mať ten pracant hodne súcitu, ak robil len za 500 Eur – toť môj názor. Presne ako Jozef píše, iné je prísť na hrad na dva dni ako dobrovoľník počas leta, iné je makať celú sezónu možno 10 a viac hodín denne. Pred 6 rokmi som si to skúsil na vlastnej koži. Najprv 2,5 mesiaca Lietava, murovačka ip denno-denne 10 až 12 hodín ( podľa počasia ) a domov na “opratie” som sa dostal raz za 10 dní na jeden-dva dni. Po návrate v nedeľu večer som v pondelok ráno o 6tej sadal do auta a fuk ho do Fiľakova na skoro dva mesiace. 40 dní tam nepršalo, ráno kosa, cez deň peklo, dusno. Pracovná doba od 7:00 do 18:30 – priemerne. Nech sa páči, má dakto záujem??? Treba si skúsiť a potom človek príde na to, že toto robiť za 500 E je skoro ako dobrovoľník.

Samozrejme presne pomery a okolnosti, za akých sa na Zborove robí a robilo neviem, možno je to všetko inak a Peter Jelenovský to zle pochopil alebo si to vysvetlil po svojom.

Ešte jeden krátky príklad. Pred hodinou som sa vrátil po celom dni z Blatnice. bol som tam sám, svojim autom a zadarmo. Ale ak budú bubáky z grantu a Yvet ma požiada o realizáciu, bez najmenších problémov a hanby a si za to zoberem peniaze. Možno aj tí zo Zborova, čo dnes za robotu berú peniaze, tak rok-dva makali zadara, prípadne zo svojho ešte dávali, aby sa vôbec dačo mohlo robiť…a malo z čoho robiť.

[rado-z-mt]

Ja som vlani prezeral dosť podrobne a detailne fotky z prác na Zborove. Musím povedať, že som bol v šoku z kvality prevedených prác. Samozrejme hodnotím to len podľa fotiek, ak sa mi časom podarí osobná návšteva, pozrem si to zblízka. Tu vyššie čo je ten link, pozeral som aj to video na Youtube. Aj tam vidno, že to lícované murivo je perfektne prevedené, čo sa remeselnej práce týka. Už ostáva len dúfať, že to nieje len “naoko”, ale aj v jadre je poctivá práca. A o tomto som “točil” pred pár mesiacmi v inej diskusii, že je alfa a omega prác na hradoch – kvalitné remeselné prevedenie. Nevšimol som si na Zborove nejaké mapy, mazanice na lícovom murive, stekance…Žial, toto sa stáva aj na Lietave, aj inde.

Čo sa týka toho, či niekto robí aj za peniaze…ak organizácia na to má financ z grantov, alebo iných zdrojov a takto ich použijú – ich vec. Veď predsa aj na ďalších hradoch pracujú firmy, či platení remeselníci. Na to tie granty predsa sú, či nie? Jednoducho všetko sa dobrovolníckou prácou riešiť nedá. Tiež som už robil na hradoch za peniaze a nehanbím sa za to. A tiež sme to nevešali na nos všetkým zúčastnením….

[rado-z-mt]

Niet čo riešiť, šupni tam tie cihly a máš to pekne, esteticky, prakticky aj efektne vyriešené. Keď s kamošmi dáke blato časom nanosíte, tak ho z tehál oškrabeš a je upratané. Pivnička je pekná, dubové stoly s lavicami a hor sa koštovať !!

[rado-z-mt]

Ako som spomínal pred dvoma týždňami, pokračovalo sa na murovačke špalety otvoru vo veži v piatok aj sobotu. Dnes som si tiež vybehol hore prilepiť pár kamienkov, tak pripájam aktuálne foto. Prvé dve fotky sú po dokončení prác v sobotu a tretia je po dnešku. Ide to troška pomalšie, ako som predpokladal, ale aj napriek tomu by som bol rád, keby sme to mali do začiatku augusta dokončené.