[rado-z-mt]

“NAJ”, budeš špekulovať a skúšať stále dokola – že ťa to ešte baví…Kolo tejto veže sa už strávili tisícky hodín za posledné 4 roky, desiatky ľudí na nej pracovali, kopa peňazí sa preinvestovala a teraz, keď je po rokoch hotovo, tak znova by mal niekto liezť hore a ďalšie hodiny odrobiť, ďalšie peniaze míňať…a to len preto, lebo sa to okrem teba možno 5 ľuďom nepáči a raz za uhorský rok má dakto na to, že si najme lietadlo v Hričove a odfotí si hrad z neho….Troška nepomer, pre jednu leteckú fotku, nie? Myslím, že na hrade je kopa prioritnejších a vážnejších problémov, ako kus plechovej strechy…Ak máš nazvyš 100 Eur, kúp za ne radšej kusového vápna ( vo Varíne je tona za 84 – ještě ti zbyde ) a dotrep to aspoň do dediny. O ostatné sa chlapy postarajú, nemám pravdu Chobi?

[rado-z-mt]

Vidím Jozefe, že tvoje ceruzky sú neustále v pohotovosti, aby každý tvoj nápad bol okamžite zaznamenaný :-) Ono až teraz ma trklo, keď s odstupom niekoľko hodín na to znova kukám, že od vstupu nad 5.bránou to MUSELO byť naľavo, inak by bol vstup v dýmniku a neviem si predstaviť, kto a hlavne AKO by ten vstup používal, hehe. Trká ma tým pádom ešte jedna vec – metodiký omyl, ktorého sme sa dopustili a ktorý potvrdzuje ono známe dva krám meraj a raz rež. Pretože sme s najväčšou pravdepodobnosťou (ak to bolo, ako sme sa vyššie s Jozefom zhodli), lícovaným murivom premurovali napojenie východnej steny dýmnika na múr 5.brány. Ešteže sme murovali podľa zásady reverzibility a bude možné chybu napraviť. No som zvedavý, kto a či vôbec sa na to dá…Po správnosti a po potvrdení tejto veci metodikom by sa to malo prerobiť čo najskôr.

Jozef. Vďaka archeo na Blatnickom hrade sme naďabili na jednu haluz. Volám to “stairway to heaven” – a to doslovne. Na dtým špekulovať by sa ti iste ľúbilo, ale o tom potom..a na príslušnom fóre o Blatnica castle :-)

[rado-z-mt]

Ahoj Jozef, vidíš veru dobre, som to ja – “poblatničený” Rado :-) Tieto unikátne fotky dýmnika celkovo hradnej pekárne som ešte nikdá nevidzeu, preto na ne kukám ako puk. Sú úžasné, vždy som sa dostal len k tej fotke, zachytávajúcej pohľad smerom od stredu dvora. Ale inšie som chcel. Pri naznačení modrým obdĺžnikom na možné miesto uchytenia záklenku severnej strany dýmnika si možno opomenul jednu vec. Presne v tomto mieste je vstup do malej miestnosti nad 5.bránou, ktorá slúžila ako obslužné miesto padacej brány. Navyše ten vstup bol pomerne úzky…Podľa fotiek by som skôr predpokladal, že východná stena dýmnika bola napojená naľavo od tohto vstupu. Podľa strednej foto je murivo nelícované (alebo “zrazu” ) tak vypadané? Tieto fotky sme zrejme pri obnove lícneho muriva nad obnovovaným klenutým vstupom nepoznali a plošne celé murivo ( možno ako teraz pozerám ) aj chybne zalícovali…

Ja len toľko, skromne .-) 

[rado-z-mt]

Vieš Tatar – Milanko, ale na Blatnica castle je konzervovanie korún zatiaľ hudba tak najskôr 4-5 ročnej budúcnosti. Ale pokiaľ by si sa chcel staviť budúci týždeň, budem tam aj s Harpom riešiť čerstvo objavené omietky po arche výskume, tak môžme podebatiť, či prípadne dačo z tvojej kuchyne “ukuchtiť” čo mált týka. A buď bez obáv, ani brada ti ostane nepoškodená, ani chlp ti nevyšklbnem….( ber to z humorom ) .-)

Osobne tiež výraz “obnova hradov” nepoužívam, keďže sa venujem ich konzervovaniu. Ale to je na inú tému, tu na tomto mieste Parabolo očakáva rady, ako svoj domcajz poliečiť a život mu predĺžiť. My sa môžme po pár mesiacoch znova presunúť sem : http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438    a pokračovať v besede. Zdarec – palec

[rado-z-mt]

…a kpkalo sa, hrabalo sa, osievalo a triedilo, tri páry očí suť obzeralo, aby nám ani jediný čriepok neunikol. Na moje osobné prekvapenie suť bola hodne skúpa na piesok použiteľný do murovania. Dačo sme síce získali, no osobne som očakával podstatne viacej piesku. Ale nevadí, nekopalo sa kôli tomu, aby sme “nahrabali” kameň a piesok, ale aby sme zo statického hľadiska pomohli objektu veže troška si “oddýchnuť” od toho vnútorného tlaku sute. O rok by sme radi pokračovali v postupnom odťažovaní a čistení interiéru, samozrejme za súčasného ošetrovania a konzervovania vyčistených priestorov. 

[rado-z-mt]

“Tóóóľkoto veľa budeme kopať “!!!!! – vyhrážal sa Janči…a mal aj pravdu veru :-)

[rado-z-mt]

Uvidíme, či sa mi podarilo….fotka pred začatím archeo výskumu v sobotu 11.6.2011 – asi 16:00 

[rado-z-mt]

Pri vápennej malte sa pridanie cementu nespomína preto, lebo po pridaní cementu to už nieje vápenná malta…Cement je hydraulická zložka – to znamená, že malta je voči vode podstatne odolnejšia, no nedokáže s ňou pružne pracovať. Malta je tvrdá na pevnosť, no zároveň krehká, vode zvonka odolá, no vlhkosť z múru smerom von neprepustí. To čo Tatar spomína pridanie tehlového prachu, drte, alebo antuky – to bude vlastne dodávať vápennej malte hydraulické vlastnosti, ale nie ako cement. Malta bude paropriepustná, čo ty na tú vlhkú stenu potrebuješ, hlavne smerom von aby uvoľňovala vlhkosť.

Mimochodom, na hrade Blatnica uvažujem do budúcnosti pri konzervovaní korún muriva práve o pridávaní tehlovej drte do mált, kôli zvýšeniu pevnosti muriva na korune. Hrad je z vápenca, mohli by sme si aj dovoliť nadstavovať cementom, no túto surovinu nemám v láske. Preto by som rád otestoval z dlhodobého hľadiska práve hydraulickú vápennú maltu. Samozrejme na to sa budú koruny ešte prekrývať vegetačnými krytmi. Čo ty na to Tatar??

[rado-z-mt]

Pozri “Naj”, ja s tebou v tom, aký účel mala a má plniť strecha samozrejme súhlasím. Neviem, či my dnes sme tí praví, aby sme hodnotili rozhodnutie Thurza spred štyroch storočí, akú strechu zvolil a prečo čačkal hrad atikami a či si s tým niečo dokazoval…to nieje podstatné. Spravil tak a my dnes máme to šťastie, že sa nám tieto unikáty zachovali.

Generalizovať dnes problematiku striech na to, že majú byť šindľové, lebo také sú jediné správne – asi ani toto nám neprislúcha. Napr. v Hradci nad Moravicí má zámok strechu bridlicovú…Ide tu o to, že aj keby Lietava mala zapustenú strechu šindľovú, robilo by to problém zo stekaním vody. Šindľová by musela mať aspoň 40% klesanie, čo by vypadalo otrasne. Preto sa dala plechová vypadajúca menej otrasne, ale nepotrebuje tak veľký sklon. Áno, aj obranné múry boli prekryté strieškami, to vieme tiež, dnes sú “prekryté” machom a trávami. Treba si však uvedomiť aj to, že dnes sú hrady v ruinách a cieľom združení je ich konzervácia, nie rekonštrukcia. Cieľom konzervácie je zachovanie SÚČASNÉHO stavu – čiže aby aj po zásahu naďalej daná veža, múr či iný objekt vypadali ako torzo. Preto volíme ako ochranu vrchnej časti múru zatrávnenie, ktoré sa dá “vymodelovať” po korune múru. Drevenou strieškou by to bolo značne komplikované, ak nie nemožné. Cieľom konzervácie NIEJE zarovnať kryvoľaké koruny múrov do rovnej línie! To spravili na Strečne a ráz ruiny je značne narušený, povedal by som že až prakticky zlikvidovaný….žiaľ.

Preto použitie zapustenej strechy prioritne napomáha konzervovanému murivu. Ak by sme sa snažili o kopírovanie pôvodného tvaru strechy a jej krytiny, šlo by už o rekonštrukciu. Ak máš moderné auto a zároveň máš aj rád veterány, tiež si na modernú káru nedáš drevené kolesá, či?? Koniec.koncov, možno o niekoľko rokov, keď bude mať hrad “poliečené ” zásadné statické problémy, tak sa pristúpy k likvidácií dočasnej pultovky a začne sa metodicky riešiť kópia originálu. Možno aj dnes by to bolo možné, no financie sa dajú radšej do záchrany niečoho, čo o 5-10 rokov môže byť nenávratne preč. Tá strecha je koniec-koncov aj ako dočasná riešená…

Pozri. Treba sa na to kuknúť aj tak, že som sa dobrovoľne rozhodol pracovať na záchrane a konzervácii hradu. Je teraz jedno, či je bola 6 rokov Lietava, alebo je to od vlaňajšieho leta Blatnica. Podstatné je, že moje rozhodnutie bolo slobodné a dobrovoľné. Sú tu istí ľudia a inštitúcie, ktoré to, či môžem na hrade robiť, si vyžadujú dodržiavanie istých pravidiel. Ja som sa ich rozhodol dodržiavať. Chceš podnikať? Sú isté pravidlá a zákony, ktoré k tomu musíš dodržiavať, ak nechceš mať problémy. Mojou prácou je realizovať konzervačné zásahy podľa pravidiel pamiatkárov a metodika atď. – A NIE S NIMI VYJEDNÁVAŤ o tom, čo chcem robiť, či to chcem robiť a ako. Ak prestanem ich pravidlá hry dodržiavať, nedovolia mi v práci pokračovať. A to by som bol veľmo smutný…

Táto téma sa za posledné týždne zvrtla na tému striech. Ale ako sledujem, zastrešenia objektov sú len minimálnym zlomkov konzervačných prác na hradoch. No nie všetky zásahy sú “podľa pravidiel” – tak by som to nazval. Niekedy mám pocit, že ide kvantita na úkor kvality – a to z dlhodobého hľadiska nieje O.K. Na toto by sme sa mali sústrediť, na tomto by sme mali podstatne viac pracovať.

 

 

[rado-z-mt]

Asi by sa aj patrilo zaktualizovať informácie. V sobotu 11.6. sme úspešne odštartovali archeo výskum na hrade.

V sobotu sme vytýčili budúce sondy a naplánovali, kde sa bude skladovať kameň, kam pôjde nepotrebná sutina a kde budeme skladovať použiťeľný piesok preosiaty zo sute. V nedeľu o 9:00 sme nabehli do práce v počte 7 kusov. Doobedie nám trvalo, kým sme sa zohrali zabehli si systém práce tak, aby mal každý robotu a aby sme si vzájomne nezavadzali. Bolo to troška problematické, pretože interiér veže je pomerne malý, ale nejako sa nám to podarilo. V pondelok to už šlo hladko. Yvet naša šikovná sa starala a stále stará o potravu, aby nikto nehladoval a smädom netrpel. V utorok poobede práce prerušila letná búročka, ráno som musel do svojej práce a na hrad sa kôli dažďu nedostal. Ale v stredu poobede som bol opäť na place. Partu posilnil Mojmír s priateľkou z Tematína a z veže zmyzlo pár kubíkov sute. Práce pokračovali i dnes a rovnako sa maká aj v piatok, sobotu a nedeľu. Zajtra ráno príde na pomoc aj Feri Kostroš – veľký to predseda “Zachráňme hrady”!!! No a v sobotu sa na hrade objaví už spomínaná redaktorka zo Slovenského rozhlasu, aby našu prácu zdokumentovala aj cez rozhlasové vlny. Osobne sa na to teším. Kedy to bude vysielané, na to samozrejme včas dám echo .-)

V nedeľu by sme podľa predbežného plánu mali končiť výskum a začať opätovne oprašovať kelne, stavať lešenie a pokračovať v murovačkách. Ihneď po spracovaní fotomateriálu z archeológie sem pár záberov určite vycapíme. Zatiaľ hodne zdaru všetkým hradárom a ostatným milovníkom histórie a hradov :-)

[rado-z-mt]

Chlapci chlapci – Jozef a PeterG. Asi nebudeme besedovať o tom, že na Lietave som “pár” rokov ( 7 ) prežil a preliezol ho trošku…Debatujete tu ( hlavne Peter ) o rekonštrukciách častí hradu, akoby už všetky elementárne statické problémy hradu boli dávno zažehnané a poliečené. Napr. zvyšné okná na múre Perényho brány sú v zúfalom stave – pustil by som sa bez váhania do nich, ako do kompletnej rekonštrukcie atík na VSB !!! A takých miest je na hrade ešte halda. Tá atika na VSB 10-15 rokov v pohode a bez ujmy ( zásadnej ) prežije. Strácať teraz čas jej kompletným dokončovaním, mrhať na to silami, materiálom a tým pádom aj bubákmy, ktorých pre neziskovku ( akúkoľvek )  nikdy nieje dosť, je dosť neuvážené. S takými dokončovačkami je možné sa baviť, keď na hrade už ozaj nebude do čoho “pichnúť”…čo asi ťažko niekedy nastane…

Osobne v obnove klenby v pivnici 1.brány zmysel nevidím. Ak by bola aspoň z polovice, alebo tretiny zachovaná, bolo by to o inom. Ale takto ten zámer celkom nechápem. Ale to nieje môj problém, že? Ja by som na Lietave miesto toho “hasil” napr. kaplnku, Podkovitú baštu, alebo spomínaný Perényho múr s okenými otvormy – pokiaľ ešte majú zbytok záklenkov a prahov…Pokiaľ tieto detaily zaniknú ( a veľa im nechýba ), bude ich konzervácia značne sťažená. Asi toľko priatelia :-)

[rado-z-mt]

“NAJ” , tebe asi tie zapustené strechy ležia hodne hlboko v žalúdku…a hlavne plechová na Lietave. Osobne keď sa rozhodlo o tom, že bude plechová ( vtedy som bol ešte členom správnej rady na Lietave ), nadšením som neskákal. ale väčšina rozhodla-tak  sa tak aj stalo. Lietava má svojho metodika, Michala Šimkovica, ktorého si aj ja osobne hlboko vážim ako človeka a najmä ako odborníka na torzálne stavby-ruiny hradov. Keď zapustenú strechu navrhol na vežu na Lietave, určite vie, prečo. Keď nám na Blatnici navrhuje postupy konzervácie a ich výsledok, som si istý že na 100% vie čo robí a dôverujem jeho práci.

Ako už bolo písané vyššie, každá ruina hradu je individualita a preto sa ku každej ruine aj z metodického hľadiska pristupuje individuálne. Ak zapustená strecha na Lietave má prioritne chrániť to, čo sa zachovali v interiéry a je to cennejšie, ako vlastne nanovo postavená čiastočná atika, ktorá sa bude dať opätovne opraviť kedykoľvek to bude potrebné, je to v poriadku. Či myslíš, že 300-400 rokov staré pôvodné omietky majú menšiu hodnotu, ako pred dvoma rokmi vymurovaná atika??? A ako znova vyššie bolo písané, tak aj pôvodne bola strecha ZA atikou, čiže ju neprekrývala. Takže teraz vraziť ihlanovú strechu na atiku by bol pekný paskvil…

Pokiaľ na nejakej ruine hradu metodik vyhodnotí, že je potrebné pamiatkové hodnoty chrániť strechou, určite ju v rámci konzervácie bude navrhovať. A navrhne tvar, ktorý tú ochranu zabezpečí najúčinnejšie.

U “NAJ” mám pocit, akoby jedine strecha bola to jediné správne riešenie, ako chrániť hodnoty. Ale treba sa pozerať na daný hrad, resp. jeho ruinu komplexne, aby jeho jednotlivé časti spolu “ladili”…

Ale ako MS písal, téma “Živelná obnova zrúcanín na Slovensku” sa zvrtla skoro len na strechy, rpičom je to oveľa komplexnejšia téma, majúca mnoho aspektov a pohľadov.

[rado-z-mt]

No…zmúdrelý budeš, až keď pomôžeš domcu dostať sa späť do pôvodnej kondície ( ak to ešte vôbec bude možné).  Dúfam, že ste dom “nevylepšili” osadením plastových okien a dverí, ako často vídam “rekonštruovať” staré domy – či už hlinené alebo drevené. Otázka je, čo tie betónové podlahy !?? Bude to otročina, ale asi by som začal na tvojom mieste pekne zase z vysekaním podlahy a spätne osadením drevenej. Ten betón ti vytláča vodu do stien !! Na osekané steny nahodiť to, čo tam bolo pôvodne – buď hlinená, alebo hlineno-vápenná omietka. Vápno ale nehasené, nie hydrát, igen? Dosť možné, že ti pár slov pripíše aj Harp, alebo ťi bude odporúčať ostatné diskusie na tému vápno, drevené podlahy a pod….Mne sa to nechce teraz hľadať…sorry :-)

[rado-z-mt]

Prečítal som si zopár príspevkov spätne rok-dva dozadu. Natíska sa mi teraz otázka, kde je vlastne hranica medzi obnovou, resp. rekonštrukciou a konzerváciou? Nie z pohľadu odborného, terminologického, ale skôr toho laického. Mnoho ľudí si totižto zamieňa rekonštrukciu s konzerváciou a často sa stretám s otázkami, že “kedy to bude hotové” a pod.  Napr. v prípade Topoľčian sa neviem rozhodnúť, či ide o konzerváciu, lebo rozsah a spôsob prác mi skôr pripadá, že hranica konzervácie už bola prekročená a prebieha už pomaly rekonštrukcia – v niektorých prípadoch na hrade.

Ak by som sa dotkol “živelnosti”, tak je to v prípadoch, kedy sa s nadšením a vervou partia ľudí energicky pustí do hradu a po rozvŕtaní každého kúta aktivity upadnú…Zvyčajne je počiatočná aktivita ešte sprevádzaná mega predstavami o tom, čo bude realizované ( pred 12 rokmi Sklabiňa – dať hrad do stavu spred 1945…) Konzervačné zásahy by mali v max. možnej miere prebiehať s minimálnymi zásahmi nielen do objektov ako takých, ale aj do priestorov hradu a blízkeho okolia. Teda aspoň ja osobne sa o to snažím. Aby sa z areálu hradu nestávalo stavenisko na 15-20 rokov. Preto aj teraz keď idem pracovať na “svoj” hrad, tak premýšľam, kde ako čo skladovať, aby to nehyzdilo dvor hradu a nezakopávalo sa o sudy, kamene a lešenia.

Kde je hranica medzi systematickou dlhodobou prácou a nezdravou krátkodobou “živelnosťou”?

[rado-z-mt]

Ja by som šiel na to postupne. spýtaj sa suseda (ale predpokladám, že si tak už učinila), či mu vykurovanie funguje ako má. Možno by bolo dobré, keby sa na to mrkol špecialista a pomeral účinnosť toho kúrenia. Lebo ak z jeho systému ide tak teplá voda nazad s tým, že “vykuruje” navyše aj tvoju studňu, tak niečo nebude O.K. Ak nieje chyba u sonseda, požiadal by som o pomoc skúseného geológa, aby spravil prieskum, či nedošlo k nejakým zaujímavým zmenám v podloží. Teplé pramene sa zrejme neobjavujú len tak, zo dňa na deň. Možno by ten prieskum rád spravil aj z vlastnej zvedavosti :-)

Asi toľko môj letmý laický pohľad na vec…