Forum Replies Created

Page 4 of 10
  • robertm

    Member
    14. apríla 2010 at 11:23 in reply to: Oprava komina

    Najlepšie bude ak si to naštuduješ a spravíš sám. Ak chceš kontrolovať remeselníkov, aj tak tomu musíš rozumieť.

  • robertm

    Member
    14. apríla 2010 at 10:52 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Skúste dať v jednej izbe tú slamu, na to pozbíjať drevenú podlahu. A uvidíte čo to spraví. Je to lacné, môžete experimentovať.

  • robertm

    Member
    14. apríla 2010 at 10:49 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Máte studenú podlahu? Prečo ju chcete zatepľovať? Ok. Ak zabezpečíte suchú podlahu, tak slama ako izolacia moze byt zaujímavá. Ak podlaha nebude niest velke zatazenie, teda len stôl, postel, gauč, tak typujem že by mohlo stačiť pozbíjať z drevených hranolov a dosák podlahu priamo položenú na slamu. Akékoľvek veľkoplošné dosky by som nedával, pretože sa z nich vyparujú škodlivé chemikálie. Hlinená podlaha sa typujem tiež dá položiť priamo na slamu. zrejme bude treba pripravene zhutnene vyrobky (kocky, tehly), ktore sa vo vlhkom stave budu ukladat a lepit. Na to este naslaplna hlinena vrstva. Ale to len typujem, mozem sa na to pozriet ak mate zaujem. Pri väčšom zaťažení podlahy bude treba drevenú konštrukciu, podobnú ako na strechu. Pod konštrukciu by mohla íst spomínaná slama.

  • robertm

    Member
    14. apríla 2010 at 10:35 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Jedným z riešení je aj makadam, na to polystyren, na to drevena podlaha bez hranolkov, po obvode nechat skaru pár cm, aby sa hlinená podlaha mohla cez makadam odvetrávat. Styrén je však jedovatý, a ak ste si kúpili starý dom, zrejme chcete bývať v zdravom prostredí.

  • robertm

    Member
    14. apríla 2010 at 10:27 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Tepelný odpor dreva a vzduchovej medzery pod ním sa uplatní ak v podlahe nie sú (veľké) škáry. Tepelný odpor častí podlahy je orientačne:
    – hlina pod domom: R = 2 , závisí od mnohých faktorov
    – makadam: R = 0,nič
    – slama 30 cm: R = 4
    – vzduchová medzera pod podlahou R = 0,2
    – 3 cm drevena podlaha: R = 0,25
    – prestup tepla z miestnosti do podlahy R = 0,15

    Nové domy musia mať minimálne R = 3.

  • robertm

    Member
    13. apríla 2010 at 10:55 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Tepelný odpor hliny pod domom je orientačne R = 2. To nie je málo.

  • robertm

    Member
    11. apríla 2010 at 12:26 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Vlastne keď bude podlaha vyššie ako terén, tak zhutňovať hlinu netreba.

  • robertm

    Member
    11. apríla 2010 at 10:39 in reply to: podlaha v dome s kamenným základom

    Ťažko takto na diaľku zhodnotiť stav vašej podlahy. Principiálne hlin akonzervuje keď je suchá, teda príde do styku iba so vzdušnou vlhkosťou. Tiež platí, že zhutnená ílovidá hlina v pomere asi 1:2 funguje ako hydroizolácia, používa sa miesto fólie do jazierok. Ak sa do domu nejak môže dostať voda, cez makadam bude pretekať bez prekážok. Asi najjednoduchšie opatrenie aby do domu nezatekalo je, aby podlaha bol avyššie ako okolitý terén, gravitácia nepustí. Potom tam natrieskať ten zhutnený íl a povedzme makadam na oddelenie vzlínajúcej vlhkosti. Na to slamu. Treba zabezpečiť aby voda nevzlínala cez steny, čiže nechať škáru medzi stenou a slamou.

  • robertm

    Member
    15. marca 2010 at 22:29 in reply to: sebestačná ekofarma

    Vraj hlina dobre pohlcuje elektromagneticke žiarenie. Možno stačí zlato dostatočne hlboko zakopať. Do akej hĺbky pracujú detektory kovov?

  • robertm

    Member
    15. marca 2010 at 9:42 in reply to: Okna: Plastove vs./alebo drevene

    Kedze ste majitelom alebo predajcom plastovych okien. Tazko s vami diskutovat.

    Preco by musel byt predajca? Tiez si myslim ze plastove su lepsie. Nie su z prirodnych materialov, ale je to dobra technologia. Preco radsej neuvediete nejake informacie, alebo odkazy na www stranky? Vzajomnym obvinovanim sa nikam nedostaneme.

    Staci sa pozriet do krajin kde plastove okna montovali pred 20timi rokmi.

    Mozete uviest konkretny priklad?

    Ako napriklad chranite povrh okna proti UV ziareniu? Ako na plastovych oknach opravite vylomeny pant, alebo klucku. Daju sa plastove okna po 10rokoch ked ich povrch zvetra natriet? Viem ze daju – ako to vsak vyzera?

    „Plastove“ okna su robene z PVC. Opravte ma ak sa mylim. Tento material vydrzi pol storocia vonku bez toho aby ho poskodilo UV ziarenie, dazd, ci pliesne. Kolegyna ma plastovy crepnik vonku na zahrade uz desiatky rokov. PVC nenavlhne, nezhnije. Pevnost ramu je dana hrubkou pouziteho plechu vystuze a dlskou premostenia po najblizsi stlpik. Nakupujem iba u serioznych predajcov. Zle vyrobit sa da vsetko.

    A nakoniec ekologicky aspekt…

    PVC je pri horeni velmi toxicke, vznikaju dioxiny. Staci sa par krat nadychnut, clovek upadne do bezvedomia a zomrie. Pri poziari su vsetky plyny obvykle smrtelne, takze to je jedno. Dalsia vec ze po poziari by sa pozemok zamoril dioxinom. Viete ci je biologicky odburatelny bakteriami? A dalsia vec, verite ze u vas doma bude niekedy horiet?

    Aky ekologicky aspekt z vasho pohladu este moze mat?

  • robertm

    Member
    14. marca 2010 at 16:45 in reply to: Peniaze

    Chcem sa vas spytat:
    1. Kde sa da kupit co najlacnejsie ciste zlato?
    2. Ako sa robia skusky na pritomnost zlata a % obsahu v zliatine?
    3. Plati este zakon o drahych kovoch ako za socializmu?
    4. Da sa zlato ulozit v banke? Kde? Da sa poistit proti vykradnutiu alebo krachu banky? Ruci mi banka za ulozene zlato?
    5. Majú úspory v zlate pre dlhodobé účely nejaké nevýhody?

  • robertm

    Member
    14. marca 2010 at 15:24 in reply to: sebestačná ekofarma

    janko: Super prispevok o peniazoch :-) Osobne planujem zamurovat zlato v hodnote dnesnych asi 1000 – 2000 eur na preklenutie pripadnych problemov farmy. Na zmetenie detektorov kovov planujem pouzit kovove pletivo do muru, staticky bezcenne ale nezavadzia. Este chcem povedat ze zlato su skutocne peniaze. To co dnes pouzivame, dolare a odvodene meny (eura, české koruny, čínsky juany…), su len farebne papieriky, dlhodobo bezcenne. Pouzivatelov tychto penazi ZAKONITE caka inflacia a kto si spori na dochodok, robi hlupost.

    http://www.paprsky1.de/hudba__filmy_a_videa/film/finaneni_krize_a_pravo/finaneni_krize_a_pravo.html

  • robertm

    Member
    8. marca 2010 at 0:03 in reply to: sebestačná ekofarma

    Základom výživy ľudstva sú energetické rastliny ako obilniny, strukoviny či olejniny. Zelená strava obsahuje energetickú celulózu, ale tú človek nedokáže stráviť. Niektoré zvieratá majú vo tráviacej sústave baktérie, ktoré rozložia celulózu na jednoduchšie cukry a tým túto stravu sprístupnia. Porovnávať človeka s volom je nemiestne. Najvýhodnejšia strava pre človeka je zmiešaná. Rastliny na energiu, živočíšnu stravu na bielkoviny. Jesť priveĺa mäsa je neefektívne, pretože na jeho výrobu treba mnohonásobne väčšie množstvo rastlín. Jesť iba rastliny je tiež neefektívne, pretože v nich chýbajú nenahraditeľné látky inak dosť zastúpené v živočíšnej potrave. V tomto vlákne ma zaujíma aj efektivita sebestačnej prírodnej farmy. V husto obývanej Európe nie je nazvyš pôdy.

    Možno stačí jesť vajcia a mlieko. Ale ja chcem aj mäso. Morálne zábrany zabíjania zvierat sa dajú potlačiť zabíjaním najprv menších a potom väčších zvierat. Zvieratá s mozgom veľkosti strukoviny (vtáky, hlodavce) sú veľmi hlúpe. Ak odrúbete sliepke hlavu, ostatné vám prídu kradnúť kúsky mäsa. Zvieratá s mozgom veľkosti ovocia (väčšie cicavce) tiež neoplývajú inteligenciou, ale treba ich zabíjať mimo dohľad ostatných zvierat.

    Martin Petráš napísal:
    > zabudni na EPD

    Súhlasím. Pasívny dom je skôr úradnícky termím na prideľovanie dotácií. Pre ľudí sú najdôležitejšie čo najmenšie náklady na vykurovanie. PS: Martinko len ti nezačni používať rozum, lebo by to mohlo bolieť.

  • robertm

    Member
    6. marca 2010 at 19:23 in reply to: Treepee

    pistino: A koľko z nich je prakticky použiteľných? V tom kokóne sa ani spať nedá.

  • robertm

    Member
    5. marca 2010 at 14:52 in reply to: sebestačná ekofarma

    Potravinová závislosť na západe, energetická závisloť na východe. Ako dlho to vydrží?

Page 4 of 10