rotor
Forum Replies Created
-
rotor
Member7. júla 2013 at 9:41 in reply to: Re: Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámoVeľké oči, takže nám zostal iba docent.
-
Ako vieš, že je to striebro? Hrdzu si pozri na obnove.
-
[quote=dorotka]uz zacni triedit, graficky spracuvat a pomyslat na nejaku formu. [/quote]
V tom nemám žiadne skúsenosti. -
[quote=leguan]Ide podľa značky o postriebrenú aplaku ? dík:) [/quote]
Asi áno, punc tam nevidím. Skús značku aj nafotiť!
Čepeľ mohla by byť od HENCKELS, SOLINGEN ZWILLINGS WERK. Tri trojuholníky používal ARGENTOR, ale v krúžku?? -
Dorotka
Vitaj. Si ako oáza v púšti slovenského nezáujmu.
. -
rotor
Member2. júla 2013 at 23:58 in reply to: Jedna sa o starozitnost ? Oficirske hodiny porcelanoveCestovné hodiny
Vyvinuli sa z obdĺžnikových prenosných hodín. Bývali mosadzné, presklenné na bokoch a vrchnej časti a mali rúčku na nosenie. Prvé cestovné hodiny vyrobil Abraham Louis Breguet roku 1796 a dostali sa do Napoleonovho vybavenia. Napoleon si prvý uvedomil ich dôležitosť a trval na tom, aby všetci jeho generáli mali cestovné hodiny. Možno aj preto ich niekto volá oficierske.
Zdroj: Encyklopédia starožitnosti, Perfekt 1995 -
fero007
Ďakujem za názorné informácie. Ak som správne pochopil jedná sa o systém (spôsob) hodinového kroku.
Krok valčekový – cylindrický, bez kotvy
Krok kotvový – vylepšený cylindrický
HODINOVÝ KROK je zariadenie mech. hodín tvoriace väzbu medzi oscilátorom (zotrvačníkom) a zdrojom enrgie
(hnaciím perom cez prevody, krokové koliesko, krokové ústrojenstvo a oscilátor).
Kaliber – označuje rozmery a typ hodinkového mechanizmu. Číslo kalibru označuje najväčší vonkajší rozmer mechanizmu. Je to v podstate niečo ako typ hodinkového mechanizmu.
Je to tak OK ?
.
Doplnené 2.7. 2013
Zdroj: Encyklopédia starožitností, Perfekt, 1995
.
-
fero007
Nemohol by si obnoviť tie Tvoje pekné obrázky, zničené po požiari Obnovy. Ja som poobnovoval čo sa dalo, aj Tvoje, iba niektoré sa mi nedarí nájsť v pamäti Googla. -
Je to tu ako volanie pútnika na púšti, jediná oáza, Dorotka, je hodne vzdialená.
.
Nábytkové kolieska sa používali na nábytku od 18. storočia, aby ho trochu zdvihli a dodali mu zdania ľahkostí.
Ich použitie pri premiestňovaniu nábytku nebolo až tak dôležité. Používali sa na čalúnených stoličkách, skladacích
a odkládacích jedálenských stoloch, stolíkoch k sofám, kartárskych a hracích stolíkoch. Tiež boli použité na
ľahkých písacích stolíkoch, spálňovom nábytku, stojanoch na noty a na ďalšom odkladacom nábytku. Ďalej na
servírovacích stolíkoch, likérnikoch a inom drobnom jedálenskom nábytku. Nábytkové kolieska boli použité
aj na mosadzných aj drevených jednoduchých posteliach v 19. storočí.
.
Nábytkové kolieska napriek tomu, že sa často vymieňali, možno použiť na približné určenie obdobia vzniku nábytku. Prvé kolieska, ktoré sa objavili na konci 17. storočia, boli drevené a boli pripevnené tak, že nábytok sa mohol používať len smerom dopredu a dozadu. Až po vynajdení kĺbov umožňujúcich otáčanie kolieska, sa stal nábytok úplne pohyblivým. Kožené kolieska z polovice 18. storočia čoskoro nahradili kolieska mosadzné na štvorcovom alebo miskovom profile. Na začiatku 19. storočia boli obľúbené mosadzné kolieska v tvare levej laby, kým porcelánové kolieska boli bežné vo viktoriánskom období.
.
Zdroj: Encyklopédia starožitností, Perfekt, 1995
Cook, B.: Restaurováni a opravy nábytku, REBO, 2005
Medková, E. – Bohmannová, A.: Starožitný nábytek, SNTL, 1977
. -
V antikvariáte som získal za 20 € peknú knihu, podelím sa s jej obsahom.
.
Scottová, D. a kol.: ENCYKLOPÉDIA STAROŽITNOSTÍ, Perfekt, Bratislava, 1995. Preklad z anglického orginálu.
.
V predslove Anthony Coleridge píše:
“Mám veľkú radosť, keď umelecký nábytok skúmam, katalogizujem a píšem o ňom, ale predovšetkým s ním žijem. Takisto sa veľmi rád rozprávam s tými, čo majú rovnakú záľubu, pretože človek sa veľmi rád viac dozvedá o obľúbených veciach, či už je to nábytok, striebro, keramika, sklo, hodiny, alebo orientálne umelecké predmety.
Tým všetkým sa podrobne zaoberá táto prekrásne ilustrovaná encyklopédia. Text je odborný, ale zároveň ľahko zrozumiteľný. Názvy podkapitol sú stručné, ale výstižné a výber ilustrácií je veľmi fundovaný.”
.
Kniha začína tabuľkou období a štýlov. Tabuľka umožňuje približné porovnanie štýlov v krajinách VB a Írsko, USA, Francúzsko, severná Európa, južná Európa, Čína a Japonsko. Škoda len, že kontinentálna Európa nie je podrobnejšie popísaná, ale to u anglických autorov tak býva.
Prvá kapitola hovorí o keramike a porceláne. Je tu historický prehľad, úvod do problematiky hrnčiarstva a porcelánu a obdobia výroby. Čínsky porcelán, japonský, islamské hrnčiarstvo. Európska keramika a anglické keramické výrobky. Kamenina. Meissenský porcelán, francúzsky a britský porcelán. Anglická, európska a americká umelecká keramika.
V druhej kapitole je sklo, benátske nemecké a české sklo. Nápojové sklo, karafy, fľaše a džbány. Brúsené a ryté sklo. Sklo pre domácnosť, tvarované a umelecké sklo.
Tretia kapitola sa zaoberá striebrom. V úvode sú uvedené niektoré punce, žiaľ zas s pohľadu anglických autorov.
Europských puncov je tam málo. Krátky materiál o príboroch. Viac o strieborných miskách, omáčnikoch, košíkoch. Ďalej sú tu svietniky, stolové a dekoratívne predmety a mnohoramenné svietniky. Krátko o podnosoch a tanieroch. Viac o nápojových nádobách, čajových, kávových a čokoládových servisoch. Niečo o dekoratívnom a sakrálnom striebre.
Najrozsiahlejšia je štvrtá kapitola. Hovorí o nábytku. V úvode kapitoly je historický prehľad, tabuľka významných umeleckých stolárov a návrhárov pôsobiacich v obdobiach príslušných slohov, zas však v anglickom duchu. Pomerne veľa priestoru je venovaného sedačkám a stoličkám. Niečo o sofách, laviciach a pohovkách. Ďalej sú tú stoly jedálenské, prístenné, kartárske, čajové a hracie stolíky. Kredence a príborníky. Truhlice, zásuvkové skrine, komody a kabinety. Dosť priestoru je venovanému písacím stolom, knižniciam a písacím kabinetom. Potom sú tú postele, spálňový a iný drobný nábytok prijímacích salónov. Zásteny a zrkadlá. Vidiecký, maľovaný a záhradný nábytok.
Piata najkratšia kapitola je o hodinách. Úvod do problematiky hodín a hodiniek. Sú tu popísané konzolové, kozubové a podlahové hodiny. Cestovné, nástenné a zváštne hodiny. Sériovo vyrábané hodiny 19. storočia. Kapitola končí s vreckovými a náramkovými hodinkami.
Posledná krátka kapitola je o orientálnych výrobkoch. Čínske japonské výrobky s rôznych materiálov, kovu, slonoviny a kostí. Krátko o pekinskom skle. -
Alt deutsch a seriózna literatúra.
.
Wikipédia https://de.wikipedia.org/wiki/M%C3%B6belstil#Zeitliche_Einordnung_der_M.C3.B6belstile_im_europ.C3.A4ischen_Raum
v tabuľke uvádza Altdeutscher Stil v rokoch 1850 – 1910, medzi Biedermaier a Secesiu.
.
Na http://www.globaldom.sk/?go=clanok2&id=83 sa dočítame že:
“V druhej polovici 19. storočia teda prichádza obdobie obrodenia, a to až do roku 1880.
Známe sú neobarokové, neorenesančné či neorokokové nábytky, ľudovo nazývané aj altdeutschové.”
.
Podobne sa k výrazu Alt Deutsch dostaneme aj na iných, menej dôveryhodných stránkach:
http://www.beyars.com/kunstlexikon/lexikon_332.html
http://www.kulturraumtirol.at/index.php?id=131&type=0&uid=779&cHash=897b471dca
.
V serioznejšej literatúre však pojem Altdeutscher Stil chýba. Anglický a francúzsky autori odvodzujú obdobia od svojich panovníkov a tento pojem neuvádzajú. Ale ani uznávaná Medková v knihe Starožitný nábytok tento pojem vôbec neuvádza. V popise síce píše: “Zmizlo leštené drevo mahagónu a bolo nahradené drevom dubovým, tmavo moreným, z ktorého sa vyrábal nábytok podľa vzorov talianskej renesancie. Výzdobou bola rezba. Nábytok bol po vzore stredoeurópskej renesancie zdobený intarziou. Nikde nechýbali sústružené detaily. Vznikali veľké kredece, mohutné obdĺžnikové stoly s mnohými stoličkami s plocho čalúnenými vyšívanými samätovými alebo koženými polštármi.”
.
Ale samotný pojem Alt deutsch chýba. Podobne je to aj u inej serióznejšej literatúry, či na uvádzaných časových osiach. Je to teda iba ľudový názov a platí iba pre nábytok? Veď aj samotný štýl Biedermaier bol viac menej ľudový názov ako uvádza Medková, po dvoch literárnych viedenských figurkách.
.
Vie na to niekto fundovane odpovedať? -
[quote=benjo] ja o historii toho mojho vela neviem[/quote]
.
Ó Bože, krížové skrutky vo fóre starožitnosti a zbierky ! -
[quote=rotor]
12/ Nečitateľná ochranná známka, čosi …WBC
[/quote]
K obr. 12
WB C pravdepodobne to bude
Wenzel Bachmann (1817-1877), rakúsky priemyselník, zakladateľ Alpacca-und Chinasilberwaren-Fabrik,
Wenzel Bachmann & Co., A.G. Firmu založil v r.1842 a aktívna bola do roku 1914. Od r. 1853 bola spoločnosť vo Viedni. Vľavo pred WB C je pravdepodobne habsburská orlica.
http://mercador.ro/oferta/cana-argintata-cu-marca-art-nouveau-IDozWo.html
http://lexikon.freenet.de/Bachmann
.