rotor
Forum Replies Created
-
Jazykové okienko (aneb)
ako nám oxyd zoxidoval
Pravidlá rokmi nadobúdali na váhe, až nadobudli značnú hmotnosť. Lezúň aj hovienda pochádza vraj od Járy Cimrmana, možno aj preto, že batoľa sa objavuje až v roku 2008. (Alebo aj skôr?). Zato vybrané slovo čmýriť sa bolo už aj v roku 1940.
http://www.porada.sk/t31900-cmyrit-sa.html
http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=%C4%8Dm%C3%BDri%C5%A5+sa -
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus tvorí najvýchodnejšiu čiastku republiky. Od Slovenska ju delí hranica končiara Ravky na juh až po Čop. Na severe a východe tiahnu sa Karpaty Poloninské, za ktorými na severe je Poľsko. Na juhu prirodzenú hranicu tvorí rieka Tisa. Za ňou je Rumunsko a Maďarsko.
Z Košíc cez Čop prídeme do hlavného mesta Užhorodu. Na návrší je starý hrad. Užhorod má drevársky a hrnčiarsky priemysel. Pri Užoku sú kúpele a petrolejové pramene. Trať vedie priesmykom do Poľska.
KNIHA REÁLIÍ
Fotografie:
11/ Časť Užhorodu. V popredí škola s bývalým kĺziskom. Foto v r. 1930
12/ Užocký priesmyk, tadiaľ vedie cesta do Poľska
13/ Vláčik na viadukte
14/ Černogolovo
15/ Volosianka, vodný mlyn. Foto v r. 1933
Telegraf
Elektrina šíri sa po vodičoch (kovových drótoch) ohromnou rýchlosťou, preto možno dávať ňou znaky do ďalekých krajín a to v krátkom čase. Prístroj, ktorým sa to deje, je telegraf. Telegrafy používajú na poštových úradoch a na železničných staniciach. Toto sú telegrafické stanice. Čiastky telegrafu sú: bateria, ktorá je hybnou silou prístroja, kľúč, ktorý prúd zapojuje a prerušuje, a zapisovací prístroj.
KNIHA REÁLIÍ
16/ Telegraf na poštovom úrade. Foto v r. 1939
-
1/ KNIHA REÁLIÍ pre 6-8 ročník slovenských ľudových škôl.
Viazaná kniha, má 429 strán a 398 obrázkov v texte.
Pozostáva zo 4 časti: Zemepis, Dejepis, Prírodopis, Prírodozpyt
2/ Karol Jelínek a Rud. Kratochvíl: KNIHA REÁLIÍ, Československá garfická únia, Praha-Prešov, 1929,
dar Československej grafickej únie
ZEMEPIS:
3/ Pohronie a Slovenské Rudohorie. Nad Slovenskou Lupčou je starobylý hrad.
4/ Podkarpatská Rus, súčasť československa
DEJEPIS:
5/ Kolová stavba, doba kamenná
6/ Gutenberg a kníhtlačiareň
PRÍRODOPIS
7/ Huby. Muchotrávka červená má pekný červený klobúk, na ňom biele bradavičky. Jej odvarom v mlieku sa
otravujú muchy.
8/ Kovy ktoré potrebuje človek. Vo vysokej peci sa vyrába surové železo.
PRÍRODOZPYT:
9/ Telegraf. Telegrafy sa používajú na poštových úradoch a na železničných staniciach.
10/ Radiotelefonia. Najveľkolepejší vynález novej doby je radiotelefon zkrátene radio, pomocou ktorého možno
počúvať krásnu hudbu, prednášky z ďalekých miest v tom istom čase, kedy sa konajú.
-
Po K1 obrázky zväčšuje. U ostatných spôsobov máš pravdu, nezväčšuje. Je to možno “spálená” daň.
Ak použiješ Náhľad, väčšinou to potom zväčšuje. Ak nie, treba vložiť ešte raz., systém pokus-omyl. Nevidím do toho!
Tam kde som nepožil Náhľad to väčšinou nezväčšilo, robí si to čo chce. Rovnako ako ceruzka niekde je, niekde nie je. Aj to až po 10.2.20013, takže mesiac ceruzkou nie je pokrytý vôbec.Po Náhľade musíš kliknúť na každý obrázok !!! Inak to nezväčšuje!
Takže uklikáš sa k smrti. Výhodu zas majú tí menej aktívní.
-
4/ Kupecké ciachované závažia, na spodnej strane 1 dkg závažia svätoštefánska koruna, vľavo číslo 3,
vpravo číslo 1, pod korunou 12
5/ Ciachované závažie, na hornej strane, 3 ciachy so svätoštefánskou korunou a číslo 926
6/ Svätoštefánska koruna z oboch strán závažia, pod korunou číslo 1, na hornej strane číslo 876
7/ Svätoštefánska koruna na hornej strane, pod ňou číslo 119, na spodnej stane číslo 94
8/ Kuchynské váhy s posuvným závažím a značka výrobcu
9/ Súprava závaží bez ciachovania z obdobia po druhej svetovej vojne
10/ Závažia, na jednom ciacha s číslom 952, druhé neciachované
-
dorotka
Ľutujem, ale nie je tam nijaká značka.
-
dorotka
KOMPORDAY HUGO/STÓSZ – v roku 1862 založil Komporday Róbert továreň na výrobu nožov.
V roku 1918 figuruje už pod názvom Komporday Hugo, Továreň na výrobu nožov Rt (Inc).(Vlčik to asi lepšie preloží)
Podľa môjho názoru NEOXYD, ako aj tzv. oceľ 18/0, 18/10 a mnoho iných názvov, si pomenovali obchodníci, aby nemuseli uvádzať, že je to podľa normy oceľ triedy 17 s obsahom Cr, Ni atď. a bolo to pre reklamu aj zrozumiteľnejšie. (ČSN 41 7241, oceľ 17241,18% Cr, 10% Ni, tzv. oceľ 18/10, ale aj STN 42 0074 oceľ 17 023)
Ešte doplním zaujímavú stránku. Je to mimo témy, ale zaujímavé značky na dlhé zimné večery.
http://www.holzwerken.de/museum/hersteller/
Stolárské náradie, hoblíky, dláta. Ochranné známky, história, Nemecko, Európa -
jkmineral
Ďakujem za príspevok. Jasné, zrozumiteľné a logické.
-
K obr. 2 (úvod témy)
FABRIKSMARKE
Dieťa piluje caduceus niekde pri Budapešti za R-U.
-
harp
Ta posledná pomôcka je najlepšia, funguje perfektne. Také niečo som očakával. No tých 100 dní je málo. Bolo by to dobré povoliť späť do 10.1.2013 kedy to krachlo. No a neviem či je treba sa obávať zmien v názoroch. Na niektorých portáloch je možné svoj príspevok meniť kedykoľvek. Ak neskôr najdem chybu, už ju neviem opraviť. Viac by som sa obával “anglickej škodnej”.
Pri poslednom spôsobe nie je problém ani zmena názvu obrázku, či prípadné rošády robené vo vlastnom adresári. Občas to ale nezafunguje, tak treba to urobiť ešte raz a pozrieť cez Náhľad. Samozrejme sledovať poradie obrázkov a logiku textu. Malá nepríjemnosť je, že po Poslať to skoči na poslednú stránku témy. Ale po takom “požiari” je to už maličkosť.
>>> Takze hladajte ceruzku pod vasim komentarom, ktorá vyzerá ako “kancelárska spinka”.Niekde ceruzka nie je! Vtedy použiť K 2.
Alebo jednoducho použiť vedľajší komentár kde ceruzka je! -
jkmineral
Dobrá práca, ďakujem za spoluprácu. Podľa nasledujúcich linkov možno predpokladať, že aj lyžičku z alpaccy vyrobil
Wilhelm Seibel.
http://www.superonda.de/Sammlung/Besteck/Seibel-Gingo-2962-Braun-Feldweg-edelstahl-Set::1800.html
štvorlístok v štvorci, W. SEIBEL,Mettmann
http://trade.mar.cx/CA314513/
štvorlístok v štvorci – KLEEBLATT W. Seibel
http://www.ebay.de/itm/Kleeblatt-Rose-100-Silber-kultiges-Tafelbesteck-12-Personen-72-Teile-LR-/281028526590
KLEEBLATT ROSE, Seibel Mettmann, štvorlístok v štvorci na noži -
Podľa mňa nie je. Pozri si pôdorys hradu, boli tam vľavo hospodárske stavby, kuchyňa a strážna veža so vstupnou bránou a padacím mostom. No a toto murivo je tam aj dodnes, čo som demonštroval na súčastných fotografiách. Ja však nie som odborník na hrady a môžem sa mýliť. Sú tu však iní hradní páni – špecialisti. No a nakoniec si to môžeš pozrieť aj sám, nemáš to ďaleko.
-
Mocca šálka
M C P Czechoslovakia
Porcelánka J.S.Maier & Co. Poschetzau – Božičany
Porcelánku postavila spoločnosť v roku 1890 a podnikala do roku 1945. Zakladateľ Philip Schreyer, J.S. Maier
a Nathan Ehrlich. Značku so štítom, korunou s iniciálami M C P a rukou držiacou pochodeň s nápisomCZECHOSLOVAKIA používala továreň v rokoch 1919 – 1939.
http://www.collectorscircle.com/bohemian/porcelain/marks_table1.html#maier
1/ Mocca šálka s podšálkou pochádza z prvej ČSR. Nie je zo súpravy a asi sa predávala ako dekorácia.
2/ Mocca šálka
3/ Podšálka (neznačená)
4/ Znak porcelánky M C P CZECHOSLOVAKIA
5/ Znak M C P MADE IN CZECHOSLOVAKIA
6/ Porcelánka Poschetzau-Božičany
http://www.bozicany.cz/historie-a-soucasnost/ms-1010/p1=1010