rotor
Forum Replies Created
-
fero, ale toto si tu už raz dal, alebo sa mýlim?
-
Sasha si vynikajúci ako vždy.
-
Sasha
Neviem čo je to. Na príbor to nevyzerá, ani z alpaky to nebude.
No a čo je klucpruh, tak to už vôbec netuším. Nie je to ani nástroj. Jednu páku má odlomenú, spružinu vyťahanú. Závesné kĺbové páky má tvarované, dlhým ramenom sa to natáča. Takže si len typnem: je to závesné zariadenie do zlievárne.
Hádanka bola adresovaná Tebe a Ty ju ako vždy, určite úspešne vyriešiš.
Rotor.
-
[quote=benjo]
Myslel som ze si to uzavrel po zisteni na co sa dany tanierik pouzival.
Pre mna je to definitivne na cigarety, ale samozrejme mozes skusat patrat dalej. Mozno na svet vykukne nejake prekvapko.[/quote]
benjo
Získal som informáciu, že podnos sa mohol používať pri svadabnom obrade a boli na ňom položené snubné prstienky. Je to celkom možné, pretože aj symbolika na podnose tomu napovedá. Si majstrom vo vyhľadávaní, možno ešte na niečo zaujímavé prídeš.
Rotor.
-
Slavomír Ravik, Svět starožitností, Mladá fronta, Praha 1972
-
Sasha si jednička.
-
Tvar ukončenia rukoväti pomenováva jednotlivé typy lyžíc a vidličiek.
.
Ranné britské lyžice mali ukončenia znázorńujúce Krista a dvanástich apoštolov. Boli to tzv. “apoštolské” lyžice.
Pred rokom 1760 mali rukoväti lyžíc prehnutý koniec a preto punce a zdobenia mali na zadnej časti. Z Francúzska pochádza tzv. “trojlaločný” vzor z čoho sa vyvinul tzv. vzor “psieho nosa”. Na začiatku 19. storočia najrozšírenejšim sa stal tzv. “husľový” vzor. Pozdejšie z neho vznikol vzor v tvare “presýpacích hodín”.
Tvar ukončenia rukoväti lyžíc a vidličiek môže pomôcť pri ich datovaní.
.
Zdroj:
Atterbury, P., Tharp, L.: Encyklopédia starožitností, Perfekt, Bratislava 1995
-
[quote=Sasha]
z prípravy obrázkov.[/quote]
Popíšem Sashove kolieska:
1/ Kožené kolieska 1750
2/ Hranatý kryt 1760
3/ Zužujúci sa kryt 1780-1790
4/ Mosadzné koliesko 1780-1800
5/ Kryt v podobe levej laby 1810-1830
6/ Pozlátený kryt 1800-1840
7/ Rovný kryt 1800-1840
Zdroj: Tim Forrest, Poznávame starožitnosti, Perfekt, Bratislava 1997
-
4.9.2013
Materiál použitý pre výrobu príborov
.
Bronz
Zliatina medi a cínu. Z bronzu sa v antike vyrábali cedidlá, lyžice a naberačky. K nám ich priniesli rímske vojská.
Na obr.1 je fragment neskororímskej bronzovej lyžičky s tordovanou rukoväťou.
.
Drevo
Je najstarší a najlacnejší materiál. Z dreva sa vyrábali lyžice, naberačky lopatky a iné jednoduché náčinie. Drevené príbory sa vyrábajú dodnes. Na obr. 2 je drevená naberačka.
.
Železo
Používalo sa na výrobu nožov od najstaršej doby. Neskôr sa často kombinovalo so striebrom. Čepele nožov a hroty vidličiek boli železné, rukoväte z tenkého strieborného plechu. Železné príbory sa dlho používali v chudobnejších domácnostiach. Na obr. 3 je železná vidlička.
.
Cín
Nože a lyžice z cínu vyrábali remeselníci u nás počas celého stredoveku. Zachovalo sa ich však málo. Čistý cín bol krehký a zle sa opracovával. Používal sa na zhotovovanie predmetov domácej potreby. Cín bol najobľúbenejší v 18. a 19. storočí v USA. Na obr. 4 je lyžica zo zliatiny cínu z 18. storočia so zobrazením kotvy a iniciálami GH.
“Tu je, hľa, i cínová lyžica, už nevidíš na nej cínu: zvonka občadená dymom, dnu krytá troskou olova.” –
Martin Kukučín, Na Ondreja
.
Mosadz
Žlto sfarbená zliatina medi so zinkom. Mosadz je pružná, vhodne nahrádzala striebro. Často sa používala pri výrobe dutých predmetov. Na obr. 5 je mosadzná lyžička z konca 17.storočia.
.
Striebro
Striebro v čistej podobe je mäkké. Pre získanie lepších vlastností výrobkov sa leguje najmä meďou, čím sa dosiahne potrebná tvrdosť. Rýdzosť striebra predpisovali cechové artikuly a výrobok sa puncoval. V 17. storočí sa na našom území spracovávalo 13 lótove striebro. V Anglicku sa zaviedla v roku 1697 rýdzosť striebra 95,8 %, známa ako Británia standard a v roku 1720 sa vrátili k norme Sterlig standard, čo je takmer rýdze striebro. V RU od roku 1866 sa najčastejšie používalo striebro rýdzosti 800/1000. Na obr. 6 je strieborná lyžička z roku 1863.
.
Alpaka
http://www.obnova.sk/diskusia/pribory?page=17#comment-68386
Príbory sa vyrábali aj z keramiky, porcelánu, rohoviny a aj z iných netradičných materiálov.
.
Zdroj: Štefan Holčík, Príbory, Tatran, Bratislava 1982
Eva Toranová, Zlatníctvo na Slovensku, Tatran, Bratislava 1983
Nadoľskaja, N.: Antikvariat: enciklopedija mirovogo iskusstva, Belyj gorod 2003
Atterbury, P., Tharp, L.: Encyklopédia starožitností, Perfekt, Bratislava 1995
.
-
11.9.2013
Eco
Čajovú lyžičku vyrobil Sandrik, druhá má značku Prima Ia CK Alpacca. Čajovú šálku vyrobila porcelánka Doubí u Karlových Varů (nem. Aich) niekedy v r. 1923-1939. Spoločne majú značku Eco v krúžku. Je to značka nejakého hotela?
Na predposlednom obrázku je podobná značka Eco na čajovej súprave asi z roku 1930.
Na poslednom obrázku je torzo lyžičky nájdenej niekde v Čechách.
.
Doplnené 22.10.2013
Rumunská stránka: http://www.okazii.ro/antichitati-portelan/set-serviciu-ceai-cafea-portelan-cehoslovacia-marcat-1945-a125108406
Značka Eco v krúžku Epiag Aich (Doubí) na čajovej šálke a podšálke z roku 1945.
-
rebecca
Z Tvojho príspevku je pre mňa najzaujímavejšia posledná veta. Môžeš prezradiť Tvoj starý nick, lebo “rukopis” je mi veľmi povedomý. A ak k tomu pridám americkú Arizonu? Jediné, čo ma trochu zavádza je, že o Eco tu už bola reč.
. Priesol píše, že po roku 1910 Sandrik začal označovať vzory príborov aj rímskymi číslicami. V knihe je aj vzor XII. Otázka je kedy po roku 1910. Eckert sa narodil v roku 1910. Priesol Eckerta nespomína. Ani Stehlíková v encyklopédii k heslu Sandrik. Holčík má obrázok podobný vzoru XII zo 40. rokov 20. storočia. Vzory podobné XII robil aj Berndorf, Wellner (obr. 15-19, 23-26). No a Eco je aj na lyžičke so značkou Prima CK Alpacca, čo by mohol byť severský výrobca? V Malej čsl. encyklopédií sa u Eckerta nespomínajú príbory, inde sa hovorí iba o keramike (po štúdiach pracoval v EPIAG).
.
-
Turecké džezvy
Zakúpené, ako som už spomínal v “príboroch”, niekde na tureckom bazáre v období prvej ČSR. Sú z mosadze a zvnútra sú pocínované. Na dne jednej je vygravírovaná “majstrovská” značka.
(obrázok, až mi to Obnova dovolí – tak už to funguje)
-
Obnova zas neberie obrázky!
-
Džezva
Francúzske suveníry z obdobia 1. ČSR. Mosadzná džezva na kávu bez značenia z vnútra pocínovaná a mosadzné nádobky na kávu. Neviem ich ani správne pomenovať – korbelíky?? Na jednej vyrytý nápis SAINT JEAN PIED DE PORT, so značkou na dne. Saint-Jean-Pied-de-Port je francúzska obec, ktorá sa nachádza v departemente Pyrénées-Atlantiques, v regióne Akvitánsko.
Na druhej je nápis CITE de CARGASSONE a erb mesta Cargassonne. V erbe mesta je baránok Boží držiaci ľavou prednou nôžkou žrď s rahnom a lastovičím chvostom zakončenou koruhvou. Cité de Carcassonne je stredoveká citadela, nachádza sa vo francúzskom meste Carcassonne v departemente Aude, Languedoc-Roussillon regiónu.
http://en.wikipedia.org/wiki/Saint-Jean-Pied-de-Port
http://en.wikipedia.org/wiki/Cit%C3%A9_de_Carcassonne
http://www.cathares.org/reportage0007.html
.
A ešte dva linky na správne varenie kávy v džezve:
http://malyzurnal.wordpress.com/2010/08/15/ako-sa-vari-pravy-%E2%80%9Eturek%E2%80%9C/
http://www.gastroprofesia.sk/akademia/terminologia-nazvoslovia-kav-cast-1-1.
-
87/ Polievková lyžica LACKNER znak 1870. Výrobca asi nástupca Johanna Caspara Lacknera (1713-1752).
Punc to nebude a pravdepodobne je to postriebrená alpacca.
Na http://silberpunze.piranho.de/Silber/TEST.php?id=unbekannt_1850_Lackner.JPG veľa info niet.
http://www.925-1000.com/forum/viewtopic.php?f=22&t=22111
Poďakovanie za info od jkmineral.