[rotor]

Servírovacia vidlička

Väčšia vidlička, väčšinou len s dvomi dlhšími hrotmi; používa sa na prenášanie jednotlivých porcií jedla zo servírovacích mís na tanier.

.

128/ Strieborná dvojzubá servírovacia vidlička

129/ Vidlička má punc Dianinej hlavy v kartuši, vľavo 3, vpravo A. To znamená, že vidlička bola puncovaná vo
        Viedni v r. 1872-1922. Rýdzosť striebra 800/1000. Vedľa puncu je znak výrobcu – kalich. Výrobcom bude

        pravdepodobne spoločnosť Jarosinski & Vaugoin Wien. Spoločnosť založil v roku 1847 Carl Vaugoin a

       dodnes existuje.

.

     Rodina Vaugoin prišla do Viedne začiatkom 19. storočia. Carl Vaugoin v roku 1847 zakladá manufaktúru na výrobu strieborného stolového riadu. Podnik preberá jeho syn Jean Vaugoin, v roku 1901 je uzavretá zmluva s poľským podnikateľom Ladislavom Jarosinskim. V roku 1919 vstupuje do podniku Karl Vaugoin a rozširuje sortiment výrobkov o misky, príbory a poháre.
http://de.wikipedia.org/wiki/Jarosinski_%26_Vaugoin
http://www.vaugoin.com/

http://www.ascasonline.org/newsG21.html

.

 

[rotor]

Carl August Theodor Sachwall (1833 – 1894 ), Drážďany.   (k obr. 88-91)
Saský kráľovský dvorný klenotník  a zlatník, syn Carla Theodora Sachwalla, saského kráľovského dodávateľa s majstrovskou značkou SACHWALL. Výrobca strieborného riadu a príborov.
http://dresden.stadtwiki.de/wiki/Theodor_Sachwall
http://www.ebay.de/itm/6-Suppenloeffel-750-Silber-C-ATh-Sachwall-Dresden-Koeningl-Hofjuwelier-Wallstr-/251317587848

 

[rotor]

BRUNNER a. g. ALPACCA   (k obr. 25) Pozri tu a tu.

     V pátraní sa mi podarilo zistť na ebay, že sa jedná o BRUNNER a. g. ALPACCA. Z ražby značky, a jej nedokonalosti, to jednoznačne vyplýva, že sa jedná u tú istú značku. Ebay datuje lyžičku do roku 1930 a umiestńuje medzi militárie druhej svetovej vojny. Znak zvera tam chýba.

     Lyžička na maďarskej stránke má značku BRUNNER & Co CHINASILBER a pred textom je viditeľná podoba leva. Takže nie tiger, ale lev. To som vyčítal iba z textu na stránke a značku bolo vidieť až po značnom zväčšení. Značka je nedokonale vyrazená a nie je isté ani to, že je to lev.

     Vidlička z rumunskej stráky s textom BRUNNER & C ALPACCA. Značku na vidličke nie je vidieť.

     Na poslednom obrázku je značka ALPACCA BRUNNER & Co WIEN na samovare na ruskej stránke.

     Viac sa mi o firme BRUNNER nepodarilo zistiť. Isté je, že firma BRUNNER vyrábala príbory z alpaky. Takže detektívka pokračuje.

http://www.ebay.com/itm/1930s-WWII-GERMAN-BRUNNER-A-G-ALPACCA-METAL-SPOONS-/300938519239

http://antik.teszvesz.hu/haztartasi_etkezesi_kellekek/evoeszkozok/q410_g4_antik_brunner_co_kanal_6_db_egyforma_1778275901.html

http://www.articoli.ro/produs_subcat.php?lg=ro&subcat=84&pag=346

http://www.samovaroff.net/en/collection/kb-255_samovar-rumka_s_granjami/

.

[rotor]

Naberačky vyrobené z mosadzného plechu, kúpené údajne na tureckom bazáre spolu s džezvami niekedy za prvej ČSR (s úpravou home made). Na rúčke jednej vyrazené číslo 8.

.

 

[rotor]

Sasha

Rastlinku polejem, nech rastie. Len aby som ju ako amatérsky záhradník neprelial.

Mosadzné kolieska na nôžkach pohovky z obdobia Regenstva.

Zdroj: Джудит Миллер, АНТИКВАРИАТ, АСТ- Астрелъ, Москва 2004

.

 

[rotor]

[quote=Sasha]

Obnova je jedinečným miestom s dostatočným potenciálom (mlčiacich) múdrych hláv kde možno riešiť aj takú odťažitú problematiku ako sú nábytkové kolieska, ale aj zásadné otázky triedenia nábytku. Nejestvuje lepší a rýchlejší spôsob výmeny poznatkov, argumentov, protiargumentov a návrhov riešenia akejkoľvek problematiky. Vôbec pri tom nezáleží na tom či budú diskutovať kovaní odborníci alebo interesovaní laici.  Nobody is Perfect.

[/quote]

.

Reklama z rumunských novín ROMANUL na mosadznú posteľ s kolieskami z roku 1912.

http://documente.bcucluj.ro/web/bibdigit/periodice/romanul/1912/BCUCLUJ_FP_P2581_1912_002_0002.pdf

.

[rotor]

Dorotka
Informácia o živici je z Encyklopédií starožitností, Perfekt 1995, str. 126. Mal som uviesť zdroj, už som to napravil. Ja som laik a teším sa na Tvoje príspevky.

Živica bola na báze asfaltu. (Doplnené 9.10.2013)

Zdroj:

http://www.valentinum.cz/files/ocenovani_vyrobku_z_drahych_kovu_3.pdf
Hallder
http://www.obnova.sk/diskusia/uvod-do-mechanickeho-chemickeho-cistenia-starych-kramov

[rotor]

.

[rotor]

Iniciály J. B. na noži Tu a na nožniciach Tu sú skoro rovnaké. Je to iba moja špekulácia, či sa nejedná o toho istého výrobcu?

 

[rotor]

.

11/ Kreslo z doby okolo roku 1790. Postupim

12/ Etažér vyrobený Adamom Weissweilerom, koniec 18. storočia

13/ Spinet z Londýna, koniec 18. storočia.

Zdroj: F. Cimburek, Dějiny nábytkového umění II., ARGO, Praha 1996

.

[rotor]

alpaka (lat. silumin, angl. alpacca, nem. Alpaka, franc. alpax, alfenide) – postriebrená zliatina z 50-68 % medi s podielom 19-31 % zinku a 13-19 % niklu. V priemyselných výrobkoch úspešne nahradzovala striebro, pretože je asi o dve tretiny lacnejšia. Tie isté kovy v trochu odlišnom precentuálnom pomere obsahujú zliatiny z rôznými názvami, ako: argyrophan, Germania Silber, German silver, silverine, maillechort a cuivre blanc, Argentan, Argentin a Neusilber, albaloid a najstarší, pôvodom stredoveký pakfong.

Alpaka bola zavedená do priemyselnej výroby v Birminghame firmou George Elkingtona a Henri Ruolza pred rokom 1845. Ich patenty zakúpili do Paríža Charles Christofle , rakúska firma v Berndorfe a od roku 1880 podnik Württembergische Metallfabrik v Geislingene. V Čechách kvalitou výrobkov z alpaky vynikala firma Františka Bibusa v Moravskej Třebovej a na Slovensku firma Sandrik.

Zdroj: Dana Stehlíková, Encyklopedie českého zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví, LIBRI, Praha 2003

.

ALPACCA
Menej známe značky a je ich veľmi veľa.
.

[rotor]

Továreň SANDRIK
     Zakladateľom továrne Sandrik bol rytier Róbert von Berks (1843-?).  Bol synovcom Lothara von Berks (1809-1890), ktorý stál dlhé roky na čele Únie Geramb János József féle bányaunia Selmeczbányán – Banská spoločnosť Ján Jozef Geramb v Banskej Štiavnici. Lothar mal za manželku Amáliu z rodu Gerambovcov. Rod Gerambovcov pochádzal z Holandska a jeho najvýznamnejším členom bol barón Ján Jozef von Geramb (1693-1754).
    Továreň bola založená v roku 1895 s názvom SZANDRIK v Dolných Hámroch na tzv. SZANDRIK pozemku. Mala vyrábať príbory a výrobky zo striebra v štýle neorenesančnom a najmä neobarokovom, až neskorosecesnom. Výroba sa naplno začala rozbiehať v r. 1896. Továreň zamestnávala 190 ľudí väčšinou odborníkov z Viedne a Budapešti.
     Továreň používala v znaku gerambovský erb a nápis SZANDRIK. Po roku 1906 keď továreň kúpila budapeštianská sporiteľňa erb bol nahradený uhorským štátnym znakom so svätoštefánskou korunou. Po roku 1918 sa znovu vrátil do znaku gerambovský erb bez korunky a názov sa poslovenčil na SANDRIK. Štylizovaná šesťlistová ružica sa v roku 1895 stala predlohou pre neskoršiu ochrannú známku továrne SANDRIK.
     Továreň začala veľmi sľubne prosperovať. Vyrábala strieborné príbory a duté výrobky hlavne za pomoci cudzích
odborníkov. Prvé príbory Sandrik vystavoval na miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896. Išlo opríbor vzor A v
kazete pre 12 osôb, vzor B v kazete pre 6 osôb a po jednej sade pre jednu osobu zo vzorov C,D a E.
     Po rokoch prosperity sa spotrebiteľský trh zahltil a po ekonomických problémoch sa Berks v roku 1899 rozhodol
zmeniť odborné vedenie továrne. Do továrne nastupuje Ján Peterka (1871-1938) ako kreslič a výtvarník, neskôr vedúci ateliéru. Peterka žne úspechy na Svetovej výstave v Paríži a stáva sa novým riaditeťom továrne.
     Nový riaditeľ konštatuje, že prosperita továrne nemôže stáť na výrobe strieborných predmetov iba pre bohatých
a že treba vyrábať výrobky pre všetky vrstvy obyvateľstva. Preto od roku 1900 začala výroba príborov nielen zo
striebra ale aj z ALPAKY. Používanie alpaky znamenalo historický medzník v dejinách továrne. Na budapeštianskej
vianočnej výstave v roku 1902 boli prezentované výrobky vyrobené hlavne z alpaky. Od roku 1904 SANDRIK prezentuje svoje výrobky výlučne z alpaky.
     V roku 1906 kúpila Sandrik Ústredná maďarská sporiteľňa v Budapešti a transormovala ho na akciovú spoločnosť. Sandrik sa osamostatnil od baní. Rozšíril výrobu z alpaky a v r. 1907 dosiahol najväčší hospodársky rast od založenia továrne. Výrobky z najstarších katalógov Sandriku z rokov 1897 a 1907 uviedla Dorotka.
     V roku 1910 kúpil Sandrik viedenskú továreň J.L. HERMANN, s bohatými skúsenosťami na alpakové a postriebrené výrobky. Vyrábala aj výrobky z lacnejších kovov. Druhú továreň, firmu BACHMANN, získal Sandrik v roku 1911. Tá mala podobný výrobný program ako fy HERMANN. Vyrábala aj príbory z cínu a pocínované železné príbory.
     Rakúska konkurenčná firma Artur Krupp v Bendorfe skúpila po roku 1917 akcie Sandriku a vznikol nový výrobný
koncern: Artur Krupp – Sandrik – Hermann – Bachmann. Toto obdobie trvalo do júna 1921 a znamenalo pre Sandrik citeľné oslabenie. Rakušania demontovali a odviezli do Berndorfu valcovaciu trať a napriek protestom ČSR ju nikdy nevrátili.
     Málo známou a zaujímavou skutočnosťou je podiel Sandriku na výrobe prvých čsl. mincí. V roku 1921 bola potrebná razba čsl. mincí a pretože kremnická mincovňa nestačila vyrábať tak veľké množstvo polotovarov, boli vybrané niektoré fy na výrobu platničiek pre razbu mincí. Sandrik vyrábal platničky pre 20 a 50 halierové mince, neskôr aj korunové mince. A ešte raz v máji 1937 objednala kremnická mincovňa v továrni Sandrik platničky pre 5 Kč mince.
     V júni 1921 odkúpila Moravská agrárna a priemyselná banka akcie továrne Sandrik a vzikol nový podnik:
Sandrik – továreň na strieborné a kovové výrobky. Toto obdobie nebolo priaznivé pre Sandrik ani pre jeho riaditeľa Peterku. Po rôzných intrigách sa riaditeľom stáva bývalý čsl. legionár Jaroslav Splitek.
     Sandrik s rôznými peripetami prežil prvú aj druhú svetovú vojnu, hospodárske krízy, udalosti po roku 1945 aj
1948. Po oslavách storočnice vzniku továrne Sandrik v Dolných Hámroch bol na majetok Sandriku v roku 1998 vyhlásený konkurz a Sandrik Dolné Hámre zanikol.
.
Zdroj: Priesol, V.: Hodruša-Hámre. Továreň Sandrik a jej vplyv na obec, obec Hodruša-Hámre, 2007

[rotor]

K obr. 24-25
ČAJOVÉ LYŽIČKY

Podarilo sa mi nafotiť oveľa lepšie značky ako sú na obr. 24-25, je to ale ešte stále detektívka.  Aj by som ich vymenil na poste #17, ale nemám tam ceruzku.
.
Na obr. 24b porovnanie pravdepodobnej značky AKA ALPACCA.
Na stránke http://www.silvercollect.com/faq.cfm sa hovorí: “Existujú rôzne obchodné názvy pre alpaky, ako je Alpacca Silver (aka Alpaka)”, už len kto to vyrobil?

 

K 25a pozri tu.
.

[rotor]

.

 

[rotor]

     Informácie o železných príboroch som žiadne nezistil. Hoci som sa snažil. Nepomohol mi ani Hermes s Merkurom. Možno že aj preto, že tieto príbory nepatrili do “rodinného striebra” a keď už boli nepotrebné, vyhodili sa. Železné príborové nože  sa použili aj na iné účely. Napr. na  lúpanie kukuričných  klasov. Nôž sa zatĺkol do hornej časti dreveného stolčeka (hokerlíka) a trením o vonkašiu časť noža sa vylúpavali kukuričné zrná.

     Na vidličkách nie sú žiadne značky výrobcov, preto je ich aj obtiažné spárovať s nožmi. No nejaké značky tam predsa sú (obr. 150). Na dedinách sa príbory požičiavali na veľké svadby a aby sa vrátili majiteľovi tie jeho, označkoval si ich.

     Železné nože (obr. 151) majú takmer rovnaký tvar. So značkou, či bez nej. Líšia sa iba dekorom. Akoby boli z jednej dielne. To isté platí aj o vidličkách (obr. 152, 153). Vidličky na obr. 153 majú rôzné dĺžky 1 = 20,5 cm,

2 = 20 cm, 3 = 19,5 cm a 4 = 19 cm.

Tu som upravil obrázky.