sasha
Forum Replies Created
-
Táto téma začala tak pekne “chrumkavo” no premenila sa na aintopf, v ktorom som sa celkom stratil. Napriek tomu jedna otázka na zavináča – mohol by si mi niečo napísať o nožoch, ktoré nepozostávajú z čepele a rúčky?
-
Pokreiska máš pravdu, porcenán patrí do príborníka, keď ho však strčíš do skrine odpovede sa nedočkáš. Odvor novú diskusiu, polož otázku, prilož obrázky a uvidíme.
-
rotor, nakoniec som sa dopracoval k niečomu čo, okrem iného možno obohatí našu slovnú zásobu.
pytlák má pravdu, pokiaľ ide o použitie noža s čepeľou takejto konštrukcie, leeenže… slovenčina slovo “párák” nepozná. Okrem poľovníckeho využitia sa však takéto nože používali a používajú aj v domácnosti. Svedčia o tom ukážky zo starých katalógov aj internet. V poli sa takýto nôž používa na vyvrhnutie napr. srnčej zveri, v domácnosti na vyvrhnutie kozľaťa alebo jahňaťa. Označenie “Gekrösemesser” značí nôž so vzťahom k vnútornostiam jahňaťa alebo teľaťa. Pre našich jazykospytcov bude stačiť, keď si poznačia do svojich análov pre všetky typy takýchto nožov označenie “vyvrhovací nôž” [obr. 1].
Zdanlivo končím, no nie je to celkom pravda. Musím pokračovať, pretože si myslím, že nôž, ktorý je predmetom diskusie, nie je vyvrhovací nôž. Po vyhlásení celoeurópskeho pátrania (a to myslím vážne) prišla možno tá správna odpoveď z Francúzska. Tamojšia pošta – PTT – Postes, télégraphes et téléphones používala takéto nože na otváranie poštových vriec [obr. 2]. Tento spôsob použitia sa mi zdá, vzhľadom na tvar čepele a celkové spracovanie prijateľnejší. Nôž takéhoto určenia a vzhľadu označujem ako “poštársky nôž“.
Rozhodnutie o konečnom zaradení je závislé na nálezových okolnostiach, ktoré môžno poznáš a ostáva na tebe.
-
Ospravedlňujem sa lepšie vychovaným aj írskemu pánovi profesorovi arménskeho pôvodu za používanie expresívnych výrazov typu nonsense, unsin, cacamas či quatsch za informácie, ktoré ma ako Slováka urážajú. Keď nevie, nech číta alebo sa pýta a keď sa nepýta ani nečíta nech nepíše. Viem, že vo všeobecnosti s nami málo čo pohne ale je len na nás ako bude vyzerať náš obraz vo svete.
Týmto z mojej strany považujem tému za uzatvorenú a zvažujem možný postih zodpovedného.
-
rotor, moja poznámka bola iba varovaním všetkým prispievateľom. Nebola osobná.
Prvá rada ako sa vyhnúť takejto situácii, pre laika aj kovaného odborníka je vyhnúť sa explikácii – výkladu značenia. Príklady tu máme hneď dva:
– dorotka priniesla super materiál a mlčí,
– adiutor explikuje a máme tu ďalšiu somarinu.
Aby si nepovedal, že tu iba mudrujem a sám neviem, viem. Skratka “A. S.” sa používa dodnes a značí akciová spoločnosť. Keby si nič nenapísal, skočil by som na návštevu do Írska a mal by si post s roztrhaným profesorom, pretože som vrták.
Druhá rada znie, preveruj informácie z domácich zdrojov. Internet nie je spoľahlivý prameň ale skôr by som hľadal na slovenskom alebo českom, alebo priamo tu na Obnove. Najlepším riešením je publikácia.
Výrobkom z alpaky som sa dosť intenzívne venoval asi pred šiestimi rokmi a viem ako o československých výrobcoch málo vieme. Alpaka bola a je nedocenená, pretože zberatelia ju kladú až za zlatistú mosadz. Preto si myslím, že by sa v téme malo pokračovať. Už len preto, že tvoja prezentovaná zbierka je skutočne zaujímavá.
-
Pánbožková kravička – Lienka sedembodková
nebeský posol Matky Božej je poverený ochranou detí a uzdravovaním chorých. Sedem bodiek symbolizuje sedem cností Panny Márie
Keď na človeka sadne, prináša šťastie. Nemá sa striasať alebo zabiť, pretože to priťahuje nešťastie. Poľnohospodár ju považuje pre jej užitočnosť za dar boži.
p.s. Rok 2006 pripomeňte si.
-
Čaf dorotka – Boží Dar Obnovy. Téma ako vždy… aj na vŕtanie vhodná.
V dobách ešte pred tým než vymysleli krajinu za siedmimi horami a siedmimi riekami, keď fungujúca pec bola centrom rodinného diania a znamenala nielen teplo ale aj jedlo, zapchatý komín alebo jeho zlý ťah bol hotovým nešťastím. Na prinavrátenie rodinnej pohody, bezpečia a teda aj šťastia slúžil kominár. Preto, ak človek chcel aby sa ho šťastie držalo, musel sa dotknúť kominára (podať mu ruku), jeho kabátca alebo zlatého gombíka na ňom. Ak zlatý gombík ukoristil šťastie sa ho držalo na veky vekov. Amen.
Podobne ako hasiči mali kominári okrem patróna aj spoločnú devízu “Jeden za všetkých, všetci za jednoho”. Práca aj patronát sa odráža v kominárskej symbolike.
Nakoniec pár obrázkov z dávnej a dávnejšej minulosti. -
Chór (presbytérium) v kresťanskom kostole miesto pre duchovných, spevácky zbor (chór) a v kláštorných kostoloch pre mníchov a mníšky. Nachádza sa v ňom hlavný oltár, svätostánok, chórové lavice, krstiteľnica atď. Chór od priestorov pre laikov oddeľovala v ranokresťanskej bazilike chórová prepážka [1] – lektórium, letner [2], podobná pravoslávnemu ikonostasu. Chórové prepážky boli z kostolov odstraňované po Tridentskom koncile (1545), pretože ten stanovil, že z chrámovej lode musí byť vidieť na hlavný oltár. Nahradili ich vysoké chórové mreže [3], ktorých remeselné spracovanie dosiahlo vrchol v baroku. Približne po roku 1750 chórovú mrežu začalo nahrádzať nízke drevené, kamenné alebo kovové chórové zábradlie [4].
Gratulujem k 468. narodeninám.
-
Pokoj, lásku v Novom roku,
dobrých ľudí hneď po boku.
Veľa šťastia, veľa zdravia,
nech sa všetky plány daria. -
Aj keď vŕtanie počas sviatkov nemám v obľube, predsa si myslím, že výrazný, bohatý dekor pripomína skôr výrobky Zsolnayovskej manufaktúry alebo manufaktúry v Hollóházi. Dobu vzniku by som typoval na 1897-1922, ale rovnako dobre to môžu byť päťdesiate roky. Je to len bohapustá špekulácia, ktorá v ničom nepomôže tomuto zaujímavému “noname” riadu, ale je tu a je hodný debaty.
Všetkým čo sem zavítajú prajem veselú silvestrovskú noc.
-
antiK, nepoteším ťa, pretože dielo je nekompletné. V roku 1907 vyšiel 3. diel. Okrem toho aj diely, ktoré máš sú z rozličných vydaní, pravdepodobne drahšieho a lacnejšieho. V perfektnom stave sa cena jedného dielu pohybuje okolo 6 €, ale komu chýba diel určite dá viac.
-
Birmovná knižka / pamätník “Spomienka na svätú birmovku”. Birmovka, ktorá od polovice 12. storočia patrí medzi päť kresťanských sviatostí živých, je iniciačný obrad, ktorý v kresťanskom chápaní prostredníctvom viditeľného symbolu sprostredkuje neviditeľnú božiu milosť. Birmovanec musí, okrem iného, byť v stave milosti a vhodne poučený. Za týmto účelom boli vydávané birmovné knižky, ktoré okrem pomoci v duchovnej príprave slúžili aj ako pamiatka na vykonanú birmovku. Vydávali a vydávajú sa dodnes vo veľkých nákladoch a preto nie sú nijako zvlášť cenené. Podľa stavu, úplnosti a spracovania sa ceny pohybujú od 15 do 50 €.
-
vlcik-tlcik tú limbu (teda borovicu limbu / Pinus cemba L.) som chcel pôvodne vyhodiť, pretože mi tiež nešla pod fúzy. Lenže nakoniec som sa rozhodol nezasahovať do zdrojového textu.
Pre zaujímavosť, SNM-Historické múzeum v Bratislave (!) má v zbierkach piest “karbací” zo Šumiaca (E 2525).
Pre zvedavých ešte jedna štúdia
PÁTKOVÁ, J.: Zariadenia na konečnú úpravu domáceho textilu na Horehroní. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, s. 225 – 266.
-
benjo, v použítí náčinia máš pravdu, ale v označení, pokiaľ sa printovým zdrojom dá veriť, mám pravdu ja. Ďakujem za post, ktorý ma vythol z letargie. Je to krásna téma a som za ňu rotorovi úprimne vďačný.
Nuž teda, artefakt patrí do skupiny náradia určeného na vyrovnávanie textílií tlakom. Bol označovaný ako mangľovací piest, mangliarka, hladidlo, valkací piest, váľací piest alebo váľek [2]. Používal sa na vyrovnávanie súčiastok tradičného odevu z hrubého plátna. Vlhký odev sa navinul na hrubší drevený valec, napr. váľok na cesto, po ktorom sa tlakom posunoval drevený piest. Mangľovací piest býval z oboch strán hladký, len v niektorých regiónoch južného, východného a stredného Slovenska mal na spodnej, pracovnej strane široké zuby, ktoré mali zabrániť vyšmyknutiu sa valca s natočeným textilom pri hladení. Mangľovací piest meral od 65 do 100 cm a vyrábali ho najčastejšie z tvrdého dreva – buku, jaseňa, čerešne, hrabu, slivky a podobne. Na Čiernom Balogu ich robili z borovice a limby. Činnosť je označovaná ako hladenie, gúlanie [3] alebo manglovanie. Tkané plátno hladili mangľom a na hladenie odevných súčastí z jemnejších materiálov, napr. rukávce, sa používali drevené lyžice alebo okrúhle sklenené hladidlá. Aj po nástupe žehličiek začiatkom 20. storočia sa plátený pracovný odev naďalej hladil tlakom.Zdroje:
[1] http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5582
[2] SMATANA, M.: Z histórie výskumu rajeckého nárečia /7/. Nárečie vo Fačkove. In: Spravodaj mestského múzea Rajec, 1999, roč. VII., s. 7.
[3] http://www.racan.sk/2007/03/racianske-narecie-suhrnny-slovnik.html
[4] VÁCLAVÍK, A.: Tradície ľudovej drevorezby. I. Príspevky k vecnej a ornamentálnej genéze slovenských pracích a valkacích piestov. Roľnícka osveta, Bratislava 1936. -
Zožralo mi text a znova to isté písať nebudem. Aby admin nepovedal, že len šomrem, odpoveď znie – je to váľek.