Forum Replies Created

Page 12 of 49
  • sasha

    Member
    6. decembra 2012 at 12:30 in reply to: Kovanie?

    Znova jedna z výziev obnovy.sk. Pri podrobnom skúmaní kvalitného (!) obrázku som si všimol, že tajomný výstupok v dolnej časti “prívesku” je mechanicky poškodený. Tu je moje, hypotetické riešenie jeho účelu  – obr 1.

    “Prívesok” je príliš veľký a určite aj ťažký pre človeka. Nemusel by byť ale až taký veľký a ťažký pre koňa. Samozrejme na výzdobu príležitostného postroja – brička, postroj k svadobnému vozu alebo slávnostný postroj zemana, richtára atď., čomu by zodpovedal aj obraz panovníčky – obr 2

    Škoda, že text na rube je sutočne nečitateľný.

  • sasha

    Member
    7. novembra 2012 at 2:26 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    Keďže sa nám dorotka vrátila, nemôžem inak ako vŕtať.

    V roku 1822 istý pán Malapeau vynašiel nové využitie litografie – olejovú litografiu (Litographie a l’huil, Öhl-Litographie), ktorá umožňovala tlač farebných reprodukcií na plátno.

    Meštianske snahy vyzdobiť si obydlie obrazmi majstrov viadla k vzniku priemyselného odvetvia, ktoré v nemecky hovoriacich krajinách označujú ako “Wandschmuskindustrie”. Spálňa sa stala, takpovediac, náhradou za salón horných vrstiev. Obrazy sa tlačili v obrovských množstvách technikami, ktoré si mohol kupec dovoliť a “umelecký” boom dosiahol vrchol v 20. rokoch minulého storočia. Každý z nás videl aspoň jedno takéto “umelecké dielo”… u babičky nad posteľou. Tlačili sa aj obrazy s náboženskou tématikou a s tzv. detskými motívmi – anjel strážny.

    Tlačia sa dodnes aj keď jednoduchším spôsobom – digrafia, giclée a pod. Našťastie sa dajú rozoznať na prvý pohľad.

    Som presvedčený, a pokiaľ neuvidím, neuverím, že aj ghostov obraz je iba tlač. Iste boli, sú a budú kopisti, ale na takúto kópiu by v našich zemepisných šírkach mohol mať tak knieža Schwarzenberg. Dnes aj v minulosti.

    Odkazy:

    JAHRBÜCHER des keiserlichen königlichen polytechnischen Institutes in Wien. Zväzok 4, Wien 1823, s. 605

  • sasha

    Moderator
    31. októbra 2012 at 14:22 in reply to: K A V I A R E Ň

    Pochvala poteší, ale farbí mi uši do červena. Okrem toho si myslím, že preháňaš. Ja a môj vedúci, spolu s  desiatimi pomocníkmi sa snažime iba využiť zmysluplne tú trochu voľného času a myslím, že Obnova za tú námahu stojí. Keby nie, dokončoval by som šuflíkové veci. Som rád, že si tu a urobím všetko pre to aby si sa k mojim nohám ani nepriblížila. xi xi

  • sasha

    Moderator
    30. októbra 2012 at 15:20 in reply to: K A V I A R E Ň

    A kutyafáját, dorotka a ja som si myslel, že sa ti len kýchlo….. vitaj doma. Dúfam, že nadlho.

  • sasha

    Moderator
    30. októbra 2012 at 13:10 in reply to: K A V I A R E Ň

    vlcik-tlcik máš pravdu, “VISAN” bol skutočne margarím, vlastný brat masla. Jeho vnučka sa dnes volá “VISA” a po jej boku stoja RAMA, HERA, PALMARÍN, HELIA, CERA a čo ja viem ešte aké komponenty “zdravej” výživy. Lééénže pravá sacherka je maslová

    Rakúšania si vedia akosi viacej vážiť svoje kultúrne dedičstvo, do ktorého radia aj “Kochkunst-Erbe”, teda kulinárske dedičstvo. My sem ťaháme turistov na Tatry a akosi nám uniká, že niekto by si rád prišli zamaškrtiť, napríklad na takých pajgloch.

  • sasha

    Member
    19. októbra 2012 at 22:14 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    Celkový dojem, ako by napísal starožitník – dekoratívny obraz. Podľa “páčivých” obrázkov a toho čo na nich vidieť zo signatúry ide možno o slabú kópiu alebo obraz “v štýle” španielskeho maliara Juana Sáncheza Cotána  (1560 – 1627). Prikláňam sa k pipovmu názoru, že je to tlač na papieri nalepenom na plátno. Obrazy vyrobené touto technológiou boli bežné v 19. storočí. Bez prehliadky nie je možné obraz posúdiť ani oceniť.

    Som znalec a práve ste ušetrili 70 €.

    Literatúra:

    LACOTTE, M.: Larousse Dictionary of Painters. East York, 1990.

  • sasha

    Member
    17. októbra 2012 at 23:48 in reply to: Zistenie autora obrazu.

    Bohumil Klimeš (Kozina), 1881-1949
    Maliar a grafik. Študoval na akadémii v Štutgarte. Prvá výstava na Zbraslavi v roku 1912. Súborná výstava v Rubešově salonu v Prahe v roku 1924.

    Llept, akvarel (ca 3 – 10 €), olejomaľba (ca 200-400 € ), pohladnice (okolo 11 €)

    Ceny platia pre Čechy.

    Literatúra:

    TOMAN, P.: Tomanův slovník umělců. Praha, 1947, s. 331.

  • sasha

    Member
    16. októbra 2012 at 11:40 in reply to: Hodinky Esquivillon

    vlcik-tlcik položil si zaujímavú otázku, na ktorú však nepoznám odpoveď. Teda poznám, pretože som si ju vygúglil, ale iste si už postrehol, že netu príliš neverím. Žiaľ literatúra z police mlčí.

    Podľa netu firma Gédéon Esquivillon & De Choudens značila svoje výrobky signatúrou “Esquivillon & Dechoudens“.

    Tak sa ti podarilo ma na hodinku zamestnať a ešte som sa skoro skydol zo schodíkov :o(

  • sasha

    Member
    16. októbra 2012 at 0:59 in reply to: Hodinky Esquivillon

    leguan, nie je falzum ako falzum a okrem toho som presvedčený, že tie tvoje hodinky falzom nie sú. Najmä keď sú po tvojom dedkovi. V tej dobe sa nič také nerobilo a ani nenosilo. Musím však opäť pripomenúť, chcelo by to aby sa na ne pozrel niekto znalý veci.

  • sasha

    Member
    15. októbra 2012 at 15:24 in reply to: Hodinky Esquivillon

    Málokedy chválim, ale fero007 u mňa zabodoval.

    Okrem technických a technologických markantov je tu však “záhada” okolo výrobcu. Gédéon-François Esquivillon, jeho bratia Joseph a Jean François Esquivillon spolu so švagrom Jacques Dechoudens založili dielňu. Boli činní v Ženeve a Paríži od roku 1765 do roku 1830. Značili “Les Frères (bratia) Esquivillon & De Choudens”, “Esquivillon & De Choudens” a “Les Frères Esquivillon”. Možno špekulovať, že značenie “Frères Esquivillon” používal Jean François Esquivillon po smrti Jacquesa Dechoudensa v roku 1801.

    Nikde som sa ale nestretol so signatúrou “Esquivillon”! Kto teda tie tvoje hodinky vyrobil?

    Ako ilustračný obrázok prikladám takmer identické hodinky, len s inou sifnatúrou. Špekulatívne datovanie 1801 – 1830.

  • sasha

    Member
    13. októbra 2012 at 18:12 in reply to: Hodinky Esquivillon

    Pôvodná otázka leguan

    a moja pôvodná odpoveď.

    Ešte že máme ten net, ale tie obrázky sú aj tak mizerné a nedostatočné. Rovnako ako dosť srandovné tvrdenie, že sú po tvojom dedkovi. Keby to bola pravda, vzhľadom na tvoje 110-te narodeniny by ťa zaujímala skôr truhla ako nejaké hodinky :o) Ešte, že tvoj dedko nebol žid lebo to je na Obnove druhá najobľúbenejšia fikcia.

    Takže hupky na ten net a zisti si čo treba pomerať, napísať a nafotiť, než položíš otázku.

  • sasha

    Member
    13. októbra 2012 at 13:48 in reply to: Hodinky: OMEGA (30te roky)

    Málokedy sa na Obnove niečo také vidí.

    Švajčiarske savonety z 18. storočia – 1713 – 1799. Hodinár z dinastie Esquivillon činnej v rozmedzí uvedených rokov. Češi ich označujú ako špindlovky alebo špindlové hodinky (z nemeckého Spindeltaschenuhren). My, na Slovensku, ich označujeme ako hodinky s vretenovým krokom (nem. die spindel = vreteno). Konštrukčné usporiadanie na obrázku v prílohe. Takéto hodinky sa vyrábali v rozmedzí rokov cca 1600 – 1830.

    Či sú prave a aká by mohla byť ich cena sa z pripojených obrázkov nedá zistiť. Nauč sa pýtať bude ti odpovedané. Hlavne nestrkaj svoj príspevok do diskusie o hodinkách z 20. storočia, ale otvor novú debatu.

  • sasha

    Member
    9. októbra 2012 at 15:23 in reply to: kyvadlo

    tokyno, tvoje hodiny vyrobila nemecká firma “Kienzle”. Pôvodnú firmu, Deutsche Uhrenfabrik, založil v roku 1822 Johannes Schlenker v Schwenningen am Neckar (Nemecko). V roku 1883 sa do rodiny priženil Jakob Kienzle a firma bola premenovaná na “Schlenker & Kienzle“. Ročná produkcia v roku 1892 bola 162.000 ks hodín a budíkov. V roku 1897 bol Jakob Kienzle jediným vlastníkom firmy a meno firmy sa zmenilo na “Kienzle“. Firma mala pobočný závod aj v Čechách. Firma existuje dodnes.

    Literatúra:

    Hans-Heinrich SCHMID, H.-H.: Lexikon der Deutschen Uhrenindustrie 1850–1980. Schwenningen, 2005.

    Internet:

    http://issuu.com/rulaeng/docs/kienzle

  • sasha

    Moderator
    23. septembra 2012 at 12:03 in reply to: AUSTRIA 500 Schilling

    500 Schilling – 100. Todestag von Fanny Elßler (sté výročie úmrtia tanečnice Fanny Elßler, 1984)

    Razby:

    normálna razba 407.200 ks  – cena v Rakúsku € 41,

    razba z leštených razidiel 135.200 ks  – cena v Rakúsku € 46.

    Cena u rakúskeho obchodníka 52,00 €.

    V českej aukcii sa v ostatných rokoch nedražila, ale pohybovala by sa pravdepodobne okolo 30 €.

    500 Schilling – 825 Jahre Mariazell (825 výročie založenia pútnického miesta, 1982)

    Razby:

    normálna razba 589.600 ks  – cena v Rakúsku € 41,

    razba z leštených razidiel 118.800 ks  – cena v Rakúsku € 46.

    Cena u rakúskeho obchodníka 52,00 €.

    Cena v českej aukcii 30,64 – 32,25 €.

    Reálna cena rakúskych mincí na Slovensku je pochopiteľne ešte nižšia. Po roku 1918 chýba priama väzba na Rakúsko a novodobé rakúske mince sa nijako zvlášť nezbierajú. Preto si dovoľujem odhadnúť cenu každej z mincí na 21 – 23 €.

  • sasha

    Member
    7. septembra 2012 at 13:43 in reply to: starý alkohol

    devil 16, fľaša s etiketou patrí anglickému punču, produktu liehovaru “Spojené lihovary, n. p., Praha závod Říčany”. Pôvodný říčanský “ovocný liehovar”, súčasť firmy “Továrna na lihoviny, šumivá vína a sirupy “Verda Stelo” Emil Dynybyl, Praha XI”, začal s produkciou v roku 1942. Od decembra 2011, po dvojročnej prestavbe, slúži budova liehovaru ako nákupné centrum.
    Pôvodný uzáver bol skrutkovací, preto môže obsah fľaše tvoriť čokoľvek. Bude to asi alkoholické, keď je to zapečatené, treba okoštovať.

    Cena? Fľaša tuctová, etiketa zničená, obsah pochybný. Nepredajné, výhradne pre osobnú spotrebu.

Page 12 of 49