Forum Replies Created

Page 14 of 49
  • sasha

    Member
    20. júla 2012 at 18:21 in reply to: približný odhad husli

    rici73 nedostatok informácií a aj to čo si napísal je chybné. Jediná možná odpoveď je citát z tvojho postu – “maju nejaku pribliznu hodnotu”.

    Pozri aj

    http://www.obnova.sk/diskusia/hodnota-husli

    http://www.obnova.sk/diskusia/ocenenie-husli

    http://www.obnova.sk/diskusia/hodnota-husli-1799

    http://www.obnova.sk/diskusia/ocenenie-husli-johan-carl-pasold-musikinstrumente atď.

    alebo zadaj do vyhľadávania slovo “husle” a dostaneš ďalšie príspevky.

  • sasha

    Member
    17. júla 2012 at 18:39 in reply to: Vek a cena porcelánu

    V roku 1737 (wikipedia 1735) založil v talianskej Doccii Marcheze Carlo Ginori manufaktúru na výrobu porcelánu. V roku 1897 došlo k fúzii s továrňou Richard v Miláne. Obchodné meno odvtedy znelo “Societa Ceramica Richard-Ginori”. V druhej svetovej vojne utrpel koncern obrovské škody a v súčasnosti sa venuje najmä produkcii “umeleckého” porcelánu. Podnik tvoria továrne v Lombardii, Piemonte a Toskánsku.

    Servis bol vyrobený v rozpätí rokov cca 1909-1939.

    Napriek tomu, že porcelán tohto výrobcu sa na Slovensku vyskytuje veľmi zriedka a neviem posúdiť ani jeho kompletnosť (mohol mať aj 22 častí), odhadujem všeobecnú cenu servisu na cca 50 – 180 €.

    Zdroje:

    DANCKERT, L.: Handbuch des Europäischen Porzellans. Mníchov, 1992.

    HONOUR, H.-FlLEMING, J.: Dictionary of the Decorative Arts. New York, 1977.

    LANE, A.: Italian Porcelain. London, 1954.

    http://www.ceramicstoday.com/articles/Sesto-Fiorentino.htm

    http://www.pozzi-ginori.com/storia-2/mc_4.swf

    http://www.local24.de/antiquitaeten-kunst/urbar/?stichwort=doccia

  • sasha

    Member
    17. júla 2012 at 10:46 in reply to: Hoblik?

    Vieme, ale zatiaľ nepovieme… budeš si musieť počkať na slovníkové spracovanie. Možno dostane Obnova nový rozmer… obnovu, ba čo viac prinavrátenie pôvodného významu dávno zabudnutým slovám nášho jazyka. Samozrejme v trochu inom štýle než ako to robí Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV… obnováckom štýle. Škoda len, že tí čo vedia tiež nepovedia a odkážu ťa na to čo, vzhľadom na dostupnosť, je nepodstatné.

    Nuž a jediný správny význam slova struh (podľa Slovníka slovenského jazyka a Historického slovníka slovenského jazyka) je ručný tokársky nôž. Nazdravie…

    p.s. Nakoniec prosbička, nenafotli by si ten tvoj nástroj podľa priloženej mustry? Je jedinečný a mal by sa dostať do textu hesla.

  • sasha

    Member
    16. júla 2012 at 18:46 in reply to: Hoblik?

    Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

  • sasha

    Member
    15. júla 2012 at 15:31 in reply to: Hoblik?

    Téma ma zaujala a hľadám súvislosti. Preto otázka pre lubokopicka. Odkiaľ si vzal ten “kopytný struh, niekde len struh”? Že patrí do podkúvačského náčinia je jasné ale je to z rodiny, od známych alebo len z počutia? Kde “niekde” to volajú “struh” a kde inde “kopytný struh”? Za tvoju prípadnú ochotu zodpovedať moje otázky ťa trest určite neminie.

  • sasha

    Member
    11. júla 2012 at 18:32 in reply to: Hoblik?

    feckop má pravdu i keď neviem či jeho dedo ho používal na čistenie kopýt. Mimochodom opäť jeden z miliónov artefaktov, ktoré nikdy nejestvovali… pretože ich na internete nenájdete.

    Nástroj sa volá nôž na roh (Hufmesser) viedenskej formy a predával sa v prvej polovici 20. storočia za 41,50 Kč. S náhradným nožom za 57,- Kč.

  • sasha

    Member
    26. mája 2012 at 20:03 in reply to: určenie veku a ceny zrkadla

    Pervicax, za predpokladu, že zrkadlo je nástenné a teda nebolo súčasťou iného nábytku jeho cena, podľa toho čo je vidieť, nepresiahne 50 €. S najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo v rozmedzí rokov 1880-1920 a cenu ovplyvnia aj chýbajúce časti rámu a samotné zrkadlo, ktoré je v niekoľkých bodoch slepé.

  • sasha

    Member
    6. mája 2012 at 17:21 in reply to: určenie veku a ceny poškodeného porcelánu

    Pervicax, na svoju dobu veľmi pekná “sammeltasse”. Večná škoda recyklovať. Rozlepiť, zalepiť a s láskou opatrovať… alebo darovať :p.

  • sasha

    Member
    6. mája 2012 at 11:45 in reply to: určenie veku a ceny poškodeného porcelánu

    benjo, nemáš celkom pravdu. Okrem čajových, kávových a mokka servisov sa vyrábali a predávali aj samostatné šálky s podšálkou. Slováci a Češi ich označujú ako “šálka s podšálkou”, nemecky hovoriaca Európa termínom “Sammeltasse” – zberateľská šálka. Tradícia solitérnych šálok s podšálkou siaha na začiatok 19. storočia do obdobia biedermeieru. V meštianskej spoločnosti sa vtedy udomácnil zvyk pri oslavách, alebo len tak na znak priateľstva, darovať šálku a šálky samozrejme zbierať. Na tieto zberateľské chute okamžite reagovali aj výrobcovia a trh ponúkal nepreberné množstvo šálok najrozmanitejších tvarov s maľovaným, zláteným, reliéfnym atď. dekorom. Vyrábali sa aj svadobné a suvenírové šálky, s ktorými sa môžeme na potulkách Európou stretnúť aj dnes.

    Či je Pervicaxova šálka solitér alebo fragment servisu sa nedá podľa toho čo ukázal zistiť. Dokonca sa nedá ani tvrdiť, že šálka a podšálka k sebe patria, a že ich vyrobil jeden výrobca.

  • sasha

    Moderator
    5. mája 2012 at 18:36 in reply to: DIY – Zlate ceskoslovenske rucicky

    Super téma len mám dve otázky (ako vždy):

    1 čo to je DIY?

    2 časové vymedzenie 1918 – 1939 – 1945 – 2003?

    a jednu pripomienku – nemali by tam byť artefarty americkej, nemeckej, rakúskej, maďarskej atď. proveniencie lebo reklama Pepsi v tomto kontexte pôsobí čudesne.

  • sasha

    Member
    5. mája 2012 at 18:12 in reply to: určenie veku a ceny poškodeného porcelánu

    Všermocný kúzelník a mág internet je dobrým sluhom ale pre dôverčivých zlým pánom. Vždy ich dovedie len na hranicu vedomostí svojich tvorcov. Tak je to aj v tomto prípade.

    Koncern Rosenthal vládol v 2. štvrtine minulého storočia porcelánovému impériu, ktorého porcelánky boli v mestách Selb, Mníchov-Nymphenburg, Kronach, Marktredwitz, Sophienthal, Waldenburg a Waldersdorf. Čo porcelánka to značka a v niektorých sa slovo “Rosenthal” ani neobjavuje. Identifikácia a datovanie je preto dosť obtiažne. Dokonca aj nemeckí kompilátori majú s tým problémy a v literatúre možno nájsť chyby.

    Tvoja značka patrí porcelánke “Rosenthal Porzellanfabrik Bahnhof Selb” (Bavorsko), predtým Jacob Zeidler & Co., Selb-Bahnhof. Rosenthal AG ju získala v roku 1917 a špecialitou bolo galvanické postriebrovanie porcelánu. Zelená značka pod glazúrou je z roku 1928.

    Koncern Rosenthal počas svojho pôsobenia vychrlil desiatky miliónov kusov najrozličnejšieho porcelánu a také sú aj ceny na trhu. Bežná šálka s podšálkou v perfektnom stave za cca 15,- €. Rozbitá a mizerne zlepená je nepredajná.
    Literatúra:

    DANCKERT, L.: Handbuch des Europäischen Porzellans. Mníchov, 1992.

    KLINGENBRUNN, M.: Deutsche Porzelanmarken von 1708 bis heute. Augsburg, 1990.

  • sasha

    Member
    29. marca 2012 at 15:54 in reply to: prosba o urcenie autora

    Emanuel Hosperger (*21. 3. 1891  – + 1984)

    Maliar marín a horských scenérií Emanuel Hosperger sa narodil v Prahe – Karlíně. Študoval na Akadémii v Mníchove u profesora Brucknera. Neskúr bol silne ovplyvnený dielom Beneša Knüpfera pri jeho pobyte v Prahe r. 1908. Miloval more, které bolo častým námetom jeho obrazov. V roku 1936, na výstave v Opatii bol jeho obraz “Rozbúrené more” poctený cenou. Preslávil sa svojimi prácami z francúzskej a talianskej Riviéry, Sardínie, Korziky a dalmatínskeho pobrežia.

    Ceny sa pohybujú v Čechách od 2000 do 5000 Kč (Vysokohorská krajina s jezerem 1200,- Kč), na Slovensku 190 – 830 € (SOGA).

    Zdroje:

    SLOVNÍK českých a slovenských výtvarných umelců 1950-1999. Ostrava, 1999.

    TOMAN, P.: Nový slovník československých výtvarných umělců. Praha, 2000.

  • sasha

    Member
    27. februára 2012 at 14:59 in reply to: Ohodnotenie striebornej tácky

    Poirot987, po druhej administrátorovej výzve, ktorá sa nedá ignorovať, niečo k tvojej tácke. Píšem to len preto, že na fóre sa už zopárkát písalo o spôsobe kladenia otázok a údajoch, ktoré by mal “zvedavec” uviesť, aby sa vôbec dalo odpovedať. S výnimkou miesta pôvodu, ktorý je v mohých prípadoch dôležitým vodítkom, si uviedol iba svoje dohady, na čo aj harp upozornil.

    Ten, ktorý sa pýta, si musí uvedomiť, že kvalifikovaná odpoveď na jeho otázku si vyžaduje čas a prácu. Vo väčšine prípadov vedomosť nespočíva v gúglení, pretože predmety pochádzajúce z územia dnešného Slovenska ešte Slováci na web nedali… s výnimkou Obnovy, tak ako aj v tomto prípade.

    Tvoja tácka je označovaná ako “miska na bonbóny” a v dobe jej vzniku ju označovali ako “košík” (koszar). Vyrobila ju jedna z najznámejších firiem na Slovensku, založená v roku 1895 v Dolných Hámroch – SANDRIK. Pôvodne továreň určená na spracovanie striebra sa už v roku 1900 preorientovala na lacnejšie výrobky z alpaky a postriebrenej alpaky.

    Tak je to aj s tvojou miskou na bonbóny. Je vyrobená z alpaky alebo, ako bolo v dobe jej vzniku zvykom, z “čínskeho striebra” a môže byť postriebrená. To sa dá zistiť zo značenia, ktoré je (!) na spodnej strane. Pokiaľ sú údaje v katalógu výrobkov firmy SANDRIK správne, mala by merať 37 cm a jej cena bola 17 korún. Napriek tomu, že dizajn misky je spiatočnícky (z pohľadu nastupujúcej secesie), bola vyrobená s najväčšou pravdepodobnosťou v rozmedzí rokov 1900 – 1914.

    Jej dnešnú cenu z obrázkov nemožno zodpovdne stanoviť, ale pod 100 € by som ju nepredával.

    Literatúra:

    PRIESOL, V.: Továreň Sandrik a jej vplyv na obec. Žiar nad Hronom, 2007.

    SZANDRIK, magyar ezůst- és fémárugyar részv.-társ. Budapest, 1911.

  • sasha

    Member
    20. februára 2012 at 20:20 in reply to: Nábytkové kolieska

    rotor, som tam kde ani posledná líška nezablúdi. Prepísal som si rodiaci sa príspevkom debilnými linkami na klavíry. Takže môj svieži, objavný a vyšperkovaný text je tam kde by mala byť tá líška. Aby ti lepšie ubehol čas pikoška z prípravy obrázkov.

    Vydrž ešte čuť-čuť.

  • sasha

    Member
    6. februára 2012 at 16:32 in reply to: konzervovanie drevených plastík a nábytku – základy

    Všeobecnosti sú veci všeobecné, nešpecifické alebo lepšie povedané, v tvojom prípade, veľa písania o ničom. Drevo sa napúšťa "rôznymi látkami proti škodcom a pod." a nemusí to súvisieť s reštaurovaním. Napúšťanie dreva vždy slúži konzervačnému – ochrannému účelu ale nemusí mať nič spoločné s múzejným konzervovaním, teda ochranou múzejného zbierkového predmetu. Na tvojom mieste by som sa vykašľal na všeobecnú tému a vybral si niečo konkrétnejšie. Školiteľ aj oponent určite ohodnotí tvoju snahu nebyť iba všeobecne popisný.

Page 14 of 49