Forum Replies Created

Page 17 of 49
  • sasha

    Member
    8. februára 2011 at 14:26 in reply to: Konštruktívna diskusia

    zuzana, súhlasím s tebou, že tento prirodzený spôsob stimulácie je zriedkavý ááále raz som zažil (i keď nie na vlastnej koži :( ) zvýšenie osobného ohodnotenia na tri mesiace o 4 000 Sk = 12 000 Sk + 8 000 Sk koncoročnú odmenu = 20 000 Sk. Pochválil sa mi s tým sám ohodnotený a dostal to ako pozornosť za sponzorský dar istému nemenovanému múzeu.
    Osobne si myslím, že príplatky automaticky patria najmä konzervátorom a reštaurátorom, ktorí si zháňajú materiál na výkon svojej práce, ktoré v potrebnej kvalite nemožno kúpiť. Ostatní akceptujú platové podmienky pri nástupe do zamestnania a podpisom zmluvy sa zaväzujú vykonávať svoju prácu svedomito. “Sociálne cítenie” múzejníka si prejavila, citujem “išlo by to na úkor tých, ktorí si to tam len poctivo odsedia na minútu presne”. Aký úkor, takí by mali dostať výpoveď, pretože sú zbytočným, brzdiacím balastom a riaditeľ je tam na to, aby sa staral o menežovanie múzea. Pokiaľ je zlý menežment podmienkou “udržania si stoličky”… načo tam je, načo berie tiež mizerný plat a koleduje si o infarkt. Tož taký veľký honór to tiež nie je. Čo by sa asi stalo, za tohto predpokladu, s externým auditom, o ktorom si písala. Pekne by sa zamietol pod koberec a máme navarené.
    Nechcem sa vracať na začiatok našej debaty ale nech robím čo chcem, stále mi vychádza, že najviac neplechy v našom múzejníctve vyplýva z formálnosti zamerania, smerovania a cieľov našich múzeí a nejestvujúcich priorít zriaďovateľov.

  • sasha

    Member
    8. februára 2011 at 12:32 in reply to: Predovka s kolieskovým zámkom.

    jmaro, husiti boli v dobe používania tvojej pištole už viac ako 100 rokov pasé. Aktuálny bol boj s Turkami a tak sme sa dostali k tomu, čomu mnohí na tomto fóre nevedia prísť na meno – nálezovým skutočnostiam. Tvoja lokalizácia je taká presná ako keby si napísal, že si to našiel niekde na Slovensku. Prečo je to dôležité? Pretože:

    a. samotná zbraň ukazuje na majetného vlastníka,

    b. pôdna korózia, ktorá zničila všetky drevené časti nasvedčuje, že si ju nenašiel niekde na povale za trámom ale s najväčšou pravdepodobnosťou v ruinách nejakého objektu alebo na území obce (možno priamo Krupiny). Nález takejto palnej zbrane v otvorenej prírode je málo pravdepodobný, pokiaľ si nenarazil na miesto boja.

    c. poloha častí zbrane nasvedčuje, že strelec ju pravdepodobne použil a potom “stratil”. Bolo by vhodné zistiť či hlaveň nie je nabitá.

    Samotný nález, je bezcenný šrot, ktorý má iba hodnotu suveníru. Nálezové okolnosti z neho môžu urobiť významný doklad k dejinám regiónu, histórii výroby zbraní na Slovensku a v neposlednom rade aj k histórii konštrukcie kolieskovej zámky, o ktorej počiatkoch sa vie stále málo.
    Pretože si jediný nositeľ tých najdôležitejších informácii, mysli na to aj v okamihu keď sa rozhodneš premeniť hrdzavý šrot na bezcenný šrot.
    Odporúčal by som zvážiť aj možnosť odovzdať nález regionálnemu múzeu, ktoré sa oň adekvátne postará, pravdepodobne niečo aj zaplatí a urobí ťa nesmrteľným zápisom do prírastkovej knihy 8) .

  • sasha

    Member
    6. februára 2011 at 11:31 in reply to: Predovka s kolieskovým zámkom.

    jmaro, zaujímavý nález, na ktorého bližšie určenie treba aj niečo viac ako obrázky, z ktorých je jasné, že ide o zámku a hlaveň. Na rámcové určenie však stačí aj to i keď by nezaškodily rozmery – celková dĺžka zámky, celková dĺžka hlavne (aj s chvostom dnovej skrutky), dĺžka hlavne, kaliber hlavne (aspoň to čo je merateľné).
    Tvoj nález je relikt pištole s kolieskovou zámkou s vonkajším kolieskom pochádzajúcej z cca druhej polovice 16. storočia. Pokiaľ by si uviedol miesto nálezu dalo by sa k nej povedať možno aj viac.


    Približný vzhľad zámky a usporiadanie jej častí
    Základné informácie o konzervovaní železa nájdeš tu

    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1270&sid=7ca5d22b72ae011f86a95eddb9183fee

  • sasha

    Member
    2. februára 2011 at 17:51 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Pokiaľ ide o ekonomické oddelenie nevidím dôvod prečo by tam mali byť viac ako štyria zamestnanci – ekonómka/vedúca, PAM, správa budov a skladník na tretinový úvázok – kumulovaná funkcia (údržbár, záhradník). Oddelenie alebo úsek riadi ešte upradovačky – aby to mohlo mať vedúcu.Tento model funguje pre 32 zamestnancov.
    K osobnému ohodnoteniu iba toľko, že má byť priznané ako “ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností”. Lééénže v múzeách je silné “sociálne cítenie” a tak sa osobné priznáva automaticky na prilepšenie mizerného platu. Prvá otázka je, ako k tomu prídu tí schopní a pracovití a duhá, prečo by schopný a pracovitý nemohol dostať osobné vo výške 70% platu. Ako? Spôsobov je viacero a všetko čo prospieva múzeu je hodné odmeny. Určite to nie je nemožné i keď “obľúbenosť v kolektíve” šikovným klesá čo má negatívny vplyv na ich veselú povahu. Je to všetko o ľuďoch a v ľuďoch a… samozrejme aj v zriaďovateľovi a jeho vzťahu ku konkrétnemu múzeu.

  • sasha

    Member
    1. februára 2011 at 16:18 in reply to: Konštruktívna diskusia

    zuzana, dlho som rozmýšľal kam sa pohnúť a ako. Myslím totiž, že keby robil urobiť audit v múzeu profi auditor asi by to nedopadlo dobre. Teda ani pre auditora, ktorý by sa nemal o čo oprieť ani pre direktora, pretože by nebol schopný auditorovi poskytnúť informácie o ktoré by sa mohol oprieť, z ktorých by mohol vychádzať. Nie tie všeobecné bláboly o poslaní a nevyčísliteľných hodnotách.
    To, že “Useky ako ekonomicky, investicny, dokumentacny” sú “trne v patach muzei” celkom nechápem. Úseku ekonomiky sa môžeš vzdať, ale tým padne právna subjektivita múzea a dokumentačného tiež, ale neviem kto by to za nich robil. Investičný úsek som ešte v praxi nevidel a ten by mohol byť nadbytočný. Ťažko posudzovať všeobecný model múzea.
    Pokiaľ ide o “podnikanie” múzejníka, záleži to len na jeho fantázii a šikovnosti. Musí síce dostať požehnanie ale pokiaľ nechce peniaze, myslím že by to nemal byť problém. Toto je teda podnikanie do vlastného vrecka. Pokiaľ si mala na mysli podnikanie inštitúcie, to je trochu komplikovanejšie, pretože aj najschopnejší menežer s lemravým zázemím nič neurobí.
    Ešte k tomu rozpočtu. Zváž osobné ohodnotenia jednotlivých zamestnancov a hodnotu výkonu, za ktorý ho dostávajú.

  • sasha

    Member
    26. januára 2011 at 20:17 in reply to: Konštruktívna diskusia

    asomtam, som sklamaný. Napísal si “Ja zákony rešpektujem…” ale začínaš mi pripomínať detektoristu. Pokiaľ máš tú moc, zmeň zákon a potom uvidíme. Môžeme podebatovať.
    Tak ako píše zuzana, keby toto bol ten najpálčivejší problém súčasného slovenského múzejníctva… to by sa nám žilo.
    Späť k financiám.
    zuzana, v poriadku. Lenže rozpočty kultúry nie sú bezodné a z pohľadu bežného človeka je akútnejšia oprava výtlkov na ceste ako jedna múzejná výstava, ktorá sa škrtne z plánu činnosti. Je to ako doma, keď nemáš čo do úst, prestaneš chodiť do divadla, potom do kina, potom prestaneš kupovať časopisy, prestaneš míňať elektrinu a obmedzíš kúrenie. A tie zlepence kultúrnych zariadení tu už boli v deväťdesiatych rokoch, volali sa intendantúry. A vieš kto im šéfoval, teda mal priamy vplyv na múzeá a ich činnosť? Osvetári. Aj to tak vyzeralo. To čo som navrhoval nie je zlučovanie “odlisnych institucii”, pokiaľ ťa teda páli hvezdáreň a planetárium nech ostane samostatné. Ale nikde v civilizovanom svete sa termín galéria nepoužíva na označenie The Museum of Modern Art, Musée Rodin, musée du Louvre… Galéria je obchod s obrazmi. Takže v čom je rozdiel a problém. Nič iné sa nezlučovalo a upozorňujem na návnadu, ktorú si rybičky nevšimli. Osvetové strediská menia označenie, napr. Krajské kultúrne stredisko a ešte lepšie Kultúrne centrum Košického samosprávneho kraja. To už nie je osveta ale kultúra a smerovanie je jednoznačné. Môžem ťa uistiť, že osvetárov bude figu zaujímať problém “likvidacie prevadzky, pripadne … ciastocneho prepustania” múzejníkov, knihovníkov atď. pretože jedinými nositeľmi kultúry v tomto štáte sú iba oni.
    Nakoniec jedna poznámočka – múzeu nie je firma a zasah expertov zvonku by bol likvidačný. Píšeš “…kym odbornici nenajdu sposob…”, a ktorýže to odborníci? Co maju “diplom z manazmentu”? A čo budeš potom robiť?

  • sasha

    Member
    25. januára 2011 at 13:58 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Zákon č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty
    § 3 Odborná správa zbierkových predmetov
    (1) Odborná správa zbierkových predmetov je…
    c) ochrana zbierkových predmetov.

    (2) Odborná správa zabezpečuje odborné spracovanie, vedecké zhodnotenie, komplexnú ochranu a primerané sprístupnenie zbierkových predmetov v múzeu alebo v galérii.

    § 7 Využívanie a sprístupňovanie zbierkových predmetov
    Múzeum a galéria využívajú a sprístupňujú zbierkové predmety formou
    a) stálych expozícií,
    b) dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,
    c) publikačnej a edičnej činnosti,
    d) kultúrno-vzdelávacích aktivít,
    e) vedeckovýskumnej činnosti.

    Zákon č. 206/2009 z. Z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

    § 8 Základné odborné činnosti
    (1) Múzeum alebo galéria vykonávaním základných odborných činností sú povinné…
    c) prezentovať zbierkové predmety s využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových predmetov pri poskytovaní vybraných verejných služieb a budovaní vedomostného systému múzea alebo galérie.

    § 15 Sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok
    Zbierkové predmety a zbierky sa využívajú a sprístupňujú formou
    a) stálych expozícií,
    b) dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,
    c) publikačnej činnosti a edičnej činnosti,
    d) iných odborných, výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít.

    Zákon nezakazuje ale určuje povinnosti zo zákona, všetko ostatné je nad rámec. Je len a len na zriaďovateľovi, riaditeľovi a kurátorovi čo nad rámec povolí alebo čo zakáže. Všetky obmedzenia by mali byť zakotvené v pracovnom poriadku. Existuje múzeum kde 5 rokov od nástupu kurátora nesmie ísť do zbierky ani bádateľ, určite existujú zbierkové predmety, ktoré neboli a nebudú nikdy vystavené a zaručene sa nikto nebude pýtať návštevníka či na žirafu môže dať cedulu “Nedotýkajte sa, prosím!”.
    Môžeš to označiť za smiešne, svojvôľu, aroganciu, ale múzejníkom, vo väčšine prípadov, ide najmä o to aby sa nášho kultúrneho dedičstva dožili aj tvoji vnuci.

  • sasha

    Member
    25. januára 2011 at 0:02 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Je to haluz, čo :| ? Lenže ja som ťa varoval :roll: a to som sem ešte nezavesil časť druhú – múzeum 8O . Pozrime sa na to inak.

    Alexandrijský „Múzeion“ obsahoval takmer polmiliónovú zbierku rukopisov, zbierky prírodných, kultúrnych a umeleckých predmetov a nesmierne vzácnu knižnicu… (MRUŠKOVIČ 2005)

    Označenie mouseion … inštitúcie, ktorá spájala vedeckú a umeleckú činnosť, bola vybavená knižnicou, zbierkami, ale aj botanickou a zoologickou záhradou… (STRÁNSKÁ 2000)

    Toto určite poznáš. Tiež riadna haluz, nie? Pritom to alexandrijské zariadenie bola knižnica. Na potvoru bola označovaná ako museion, ááále našťastie zhromažďovala na štúdijné účely aj artefakty, naturfakty… niektoré dokonca živé.
    Pokiaľ si myslíš, že vystavovanie živých organizmov, napr. ovcí, ľanu a čo ja viem čoho ešte, je v slovenskej múzejnej praxi neznáme, stačí navštíviť naše skanzeny.
    Tak prečo ťa tak irituje hvezdáreň a planetárium. S investíciou do technického vybavenia (z tých ušetrených peňazí) a máš z toho zlatú baňu. Okrem toho, vesmír nie je súčasťou prírody?
    Nechcem tvrdiť, že niektorá “kultúra” nie je poplatná aj politike. Len mi vysvetli prečo múzejníci v lobingu ťahajú vždy za kratší koniec.
    K tým zamestnancom, budovám a zbierkam, ktoré sa vyskytujú iba v galérii, viem vymyslieť tiež riešenie, ale to by si mi obila o hlavu ako bohapustú fikciu. Jedno ale viem, osveta spravidla budovy nemá a personál je na dožitie. Každý grafik, najmä mladý, má milión iných možností a pokiaľ tam sedí taký, čo by inak umrel od nudy… Tááákže by sme asi slušne ušetrili aj na mzdových nákladoch.

  • sasha

    Member
    24. januára 2011 at 17:46 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Súhlasím s mazoslavom ale kvalita múzejných výstavných priestorov je ďalšia téma tém a nechcel som odbočiť od nášho finančného smerovania. To samozrejme súvisí aj s propagáciou múzeí, ktorá tiež niečo stojí. Ani múzeá, ktoré majú svoju webstránku na nej nezverejňujú obrázky exponátov. Obvyklá je pozvánka a k výstave by mal byť katalóg. Nie je, pretože je finančne náročný. Múzeá X rokov spracúvajú elektronicky svoje zbierky a od roku 2001 by mali vykonávať revíziu zbierok, ktorá zahŕňa aj obrazovú dokumentáciu. Teda vytvárajú základ múzejných informačných služieb, ktorý znamená, že ktorýkoľvek občan by si mohol prezrieť to čo ho zaujíma zo zbierok múzea. Základ možno je len chýbajú peniaze na techniku, vhodný priestor, ľudia a… vôľa.
    Nie som riaditeľ, ale keby bola taká možnosť, rád by som asomtama do tejto funkcie menoval. Na druhú stranu jeho “hlas z ľudu” si vážim, pretože pomenúva záujmy návštevníka, ktoré múzejník, spútaný svojou odbornosťou, inak nemusí vôbec objaviť.

  • sasha

    Member
    23. januára 2011 at 17:49 in reply to: Konštruktívna diskusia

    asomtam, nechcem s tebou bojovať ani znevažovať tvoju pravdu. Ako si si všimol v diskusii síce vychádzame z reálneho stavu ale náš názor platí iba v tejto diskusii. To, či fotografovať v múzeu alebo nie je najmenší problém. Bezplatný vstup takisto. Máme tu vážnejší problém, aby sa brány múzeí jedného krásneho dňa pre verejnosť nezatvorili úplne. Celospoločenským poslaním múzea je ochrana kultúrneho dedičstva a jeho katalogizácia ako dobrého správcu. Vystavovanie je finančne neskutočne náročné a neefektívne. Tu samozrejme nemyslím na finančný výnos ale spoločenský prínos. To je jadro problému a nie to, či si niekto spraví pár mizerných obrázkov expozície. Keby nebol digitálny záznam obrazu, koho by napadlo niečo v múzeu fotografovať? A pokiaľ je toto určujúci motív návštevy múzejnej výstavy, nehnevaj sa, taký návštevník ma nezaujíma. Znovu si predstav paralelu s archívom a sám budeš musieť uznať, že niečo na tom je.

  • sasha

    Member
    22. januára 2011 at 15:11 in reply to: Konštruktívna diskusia

    asomtam, žiaden zákon to nezakazuje ale interná smernica môže fotografovanie upraviť alebo zakázať. Zaplatením vstupného súhlasíš s obmedzeniami správcu a pokiaľ ich nebudeš akceptovať vyvedú ťa bez nároku na vrátenie vstupného. Niektoré múzeá majú obmedzenia vypísané, niektoré informujú návštevníkov ústne.
    Dobré múzeum ti poskytne čo ti srdce ráči, teda aj fotografické služby (dodávateľsky) ale celkom určite sa nebudeš môcť fotografovať všade, pretože aj ten fotograf bude mať príkaz kde môže fotografovať a kde nie. Bežne sa v múzejných objektoch fotografujú svadby.
    Pokiaľ ide o fotografie bez vodoznaku celý problém sa dá vyriešiť veľmi seriózne podpisom prehlásenia “pre vlastnú potrebu” alebo jednoduchou licenčnou zmluvou na publikačné využitie. Potom už treba len záväzok neporušiť.
    Už to v tejto diskusii odznelo – múzeá tu nie sú nato a obyvateľstvo neprispieva na ich existenciu aby vytvárali priestor pre rodinné fotografovanie alebo akékoľvek aktivity, ktoré nie sú uvedené v jeho zriaďovacej listine. Predstav si obdobnú požiadavku pri návšteve archívu.

    x X O X x

    23. 1.
    Vraciam sa k problematike peňazí, ktoré nám tak chýbajú. zuzana, k tvojmu príspevku iba toľko, že rovnaká situácia je všade. Napriek tomu si myslím, že peniaze v kultúre sú, len je jednoduchšie šetriť na hajzlopapieri, znížiť osobné ohodnotenie alebo prepustiť zamestnanca ako analyzovať, odhaliť “čierne diery”, stanoviť stratégiu a preorať systém. Neviem v ktorom múzeu sedíš a preto budem dôraz klásť na múzeá v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Nie je to analýza taká aká má byť, skôr ilustračná a inšpiratívna 8) , pretože dostať sa k rozpočtovým údajom sa ani v dnešnej informatickej dobe nedá. Preto som údaje cucal z palca a kombinoval z rôznych krajov aby som dostal kompletný obraz
    Kapitola 1 – Systém
    Kultúrna výbava vyššieho územného celku sa skladá z
    3 divadiel, 5 múzeí, 1 galérie, 6 knižníc, 6 osvetových stredík, 1 hvezdárne a planetáia

    spolu 22 príspevkových organizácií s rozpočtom 2.896.916 €, teda 131.678,- € na jednu. Náklady na zamestnanca 599 €.
    Krajské múzeum, Prešov (Výročné správy 2009)
    rozpočet – 241 626,00 €
    zamestnanci – 20
    mzdové náklady bez OON – 143 848,88 €
    Náklady na zamestnancov predstavujú 59,5 % rozpočtu a treba myslieť ešte na energie a bežné výdavky.
    Podla mojej vízie sa pri tejto štruktúre dá ušetrit kopec peňazí. Ako? Takto:
    Galériu zlúčim s “krajským” múzeom, do ktorého presuniem aj kustódov a reštaurátorov
    úspora 53.329,59 €
    Hvezdáreň a planetárium zlúčim s “krajským” múzeom, do ktorého presuniem zamestnancov zabezpečujúcich chod zariadenia.
    úspora 53.329,59 €
    Nebolo by to nič proti muzeologickým zásadám, pretože galéria je múzeom umenia a niečo také tu už máme – Novohradské múzeum a galéria v Lučenci.
    Zrušil by som všetky osvetové strediská a ich úlohy rozdelil. Tieto zariadenia sú skutočnými dinosaurami dôb jednotnej línie strany a vlády, ktoré iba vymenili svoje ideologické a propagandistické zameranie na agentúrnu činnosť v oblasti “nehmotnej” kultúry. Múzeá, knižnice a divadlá sú schopné ich činnosť zastúpiť.

    Osvetári už zacítili hroziace nebezpečenstvo, ktoré predstavuje, napríklad Múzeum ľudového tanca pri Stredoslovenskom múzeu a zmenili označenie, napr. Krajské kultúrne stredisko Žilina.
    Zamestnancov by som presunul do múzeí, knižníc a divadla
    Výsledok 6 x 53.329,59 € = 319.977,54 €
    Suma-sumárum – úspora 426.636,72€ = 12.852.857,82 Sk.
    To je rozpočet troch kultúrnych inštitúcií. Pokiaľ takto ušetrené peniaze ostanú v kultúre, vo všetkých inštitúciách budú mať oddelenie propagácie a marketingu a bude aj na telefóny.
    Pokiaľ ide o štátne (MKSR) a rezortné múzeá je to ťažšie riešiť. V mnohých prípadoch rezortné múzeá trpia podvýživou ááále kto navštívi Múzeum mincí a medajlí v Kremnici (Národná banka Slovenska) zistí, že to nemusí byť vždy tak. Žeby schopná riaditeľka?

  • sasha

    Member
    20. januára 2011 at 19:02 in reply to: Konštruktívna diskusia

    asomtam, nič zmysluplnejšie ako autentický doklad a reprezentanta dôb viac či menej zašlých ti múzeum ani nemôže ponúknuť. Pokiaľ nevie, nechce alebo nemôže načo by tam kto chodil? Je to jediný “kapitál”, ktorým sa múzeum líši od iných kultúrnych inštitúcií poverených záchranou a ochranou kultúrneho dedičstva. Je to jediný kapitál, ktorý v akejkoľvek forme, môže múzeum premeniť na peniaze. Preto som bol vždy proti fotografovaniu a filmovaniu vo výstavných priestoroch. V prvom rade z bezpečnostných dôvodov a potom preto, že pokiaľ na uspokojenie tvojich potrieb stačí kvalitná fotografia, múzeum by malo byť schopné ti ju poskytnúť v primeranej kvalite za primeraný poplatok v cene pár centov. Keby si si mal vybrať z obrázkov pyxidy zavesených v tejto diskusii určite by vyhral Jakub Dvořák.
    Samozrejme, že takáto služba nemôže sanovať plat fotografa ale ročný výnos vždy poteší.

  • sasha

    Member
    20. januára 2011 at 13:23 in reply to: Konštruktívna diskusia

    zuzana, ja nie som proti tomu aby v múzeách pracovali ženy. Aspoň sa je tam na čo, semo-tamo, pozrieť :wink: . Uchovávací moment je však vlastnejší mužom, z ktorých aj 99% vytvára zbierky. Neber to ako útok na nežné pohlavie, ale koľko zberateliek poznáš?
    “Svinský prístup” kurátora je taký, že po náročnom reštaurovaní zbierkového predmetu ho ukazuje všetkým kolegom aj plánovaným a neplánovaným návštevníkom svojej kancelárie. Potom ho odnesie do depozitára a o tri mesiace zistí, že predmet musí ísť na ošetrenie znovu, pretože sa podobá na líšku.
    Pokiaľ ide o analýzu, ktorú som spomínal, nemyslím si, že situácia je taká aká je iba vinou múzejníkov. Lenže zamýšľa sa niekto nad štruktúrou pracovnej náplne múzejníka, nad jeho potrebami a motiváciou. Ktorá z vízií súčasného múzejníctva sa zaoberá podmienkami radostnej a spokojnej práce zamestnancov múzeí. Heslom dňa je získavať, elektronicky katalogizovať, vystavovovať, znižovať stavy a múzejník je ťažko loajálny, pretože by za kvákanie mohol ľahko prísť aj o miesto a čo potom. Myslím si ale, že tak ako všade existujú rezervy a svoj osud by mali zobrať do rúk sami múzejníci a nie úradníci.
    Všetky múzeá, zo zákona, musí sanovať zriaďovateľ. Lenže múzeá nie sú jedinými kultúrnymi zariadeniami v regióne. Keď len trošku privrieš oči a predstavíš si situáciu u vás, vyjavia sa ti tie zbytočne vynakladané peniaze okamžite. Jestvujúci status quo je nevyhovujúci a treba ho zmeniť, lééénže treba aj vedieť čo budeme robiť potom.
    asomtam, tvoje postrehy považujem za pozitívne miešanie sa do našej “viacmenej odbornej debaty” a tvoje príspevky k pyxide považujem za to lepšie čo na Obnove máme. Lenže k veci. Nevidel som čo vykopali a neviem čo fotografoval Jakub Dvořák. V jednom sa určite zhodneme, že to čo je na obrázkoch, ktoré si priložil, nie je jeden a ten istý artefakt.
    Ponitrianske múzeum Nitra vystavuje toto


    aspoň podľa stránky
    http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=nm.

    Faktom však ostáva, že autentický artefakt alebo (v najhoršom prípade) jeho vernú kópiu by malo, bez ohľadu na vlastníka, vystavovať príslušné regionálne múzeum. Na tému pyxidy by mohla byť parádna výstava a jej kópia by mohla putovať so sprievodnou putovnou výstavou po celom Slovensku. Tož, kto chce vidieť Giocondu, musí do Paríža a kto pyxidu do Nitry.

  • sasha

    Member
    19. januára 2011 at 20:18 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Úplne s vami súhlasím. S mazoslavom, že má úplnú pravdu s múzejnými prioritami i tým, že niektorí kurátori sa správajú k zbierkovým predmetom diplomaticky povedané… svinsky. Pravdu má aj asomtam! Vystavovanie kópií a makiet ako súčasť prezentačnej politiky múzea je nemiestne, odsúdeniahodné a svedčí o tom, že múzeá nemajú spracovanú bezpečnostnú politiku zariadenia alebo výšku rizík možno označiť stupňom 5 – katastrofálne. Lééénže pokiaľ tu mám katastrofálne ohrozenie, nevystavujem a snažím sa dobudovať alebo vybudovať bezpečnostný systém. Ak to neurobím podľa hesla “pre návštevníka stačí” ohrozujem dobré meno zariadenia. asomtam má právo na autentický exponát a keď sa bojím, že ho ukradnú, sprístupním ho v rámci bádateľských služieb 8O .
    Zaprášené expozície vyzdobené skapatými muchami je tiež výraz vzťahu k návštevníkovi. Z hľadiska údržby nevyhovujúci mobiliár a personálne vybavenie prefeminizovaných múzeí, kde pomaly nemá kto poprenášať panely, pretože aj riaditeľ je žena. To však neospravedlňuje.

  • sasha

    Member
    18. januára 2011 at 19:06 in reply to: Konštruktívna diskusia

    Tož, nech je po tvojom, ááále dúfam, že to nebude taká diskusia ako o detektoristoch. Nebudeme tu nadávať na štát, samosprávu a iných zriaďovateľov (pokiaľ si nezaslúžia) a urobíme si analýzečku najmä toho ako múzeá s tým čo dostanú hospodária. Predpokladám, že sa nám to nebude páčiť. Lenže to chce aj trochu prípravy, pretože nie som ochotný vyťahovať z klobúka skapatých zajacov.
    Pokiaľ ide o financovanie múzeí vo všeobecnosti, financie sú z viacerých zdrojov a okrem štátu sa na ňom podieľajú aj veľké spoločnosti. Krízové tlaky nedávno komentoval generálny riaditeľ Štátnych umeleckých zbierok Drážďany (Staatlichen Kunstsammlungen Dresden) Martin Roth: » Die Finanzierung der deutschen Museen sei «nie auf die Finanzierung durch Sponsoren gegründet gewesen» / “Financovanie nemeckých múzeí nebolo nikdy postavené na financovaní sponzormi”. Ako je to vlastne dnes u nás keď 4/5 múzeí spravuje majetok samospráv.
    Žiadne múzeum nesmie vytvárať zisk, môže si iba prilepšiť výnosmi zo svojej činnosti. Pokiaľ by “krajské” múzeum chcelo tržbami zo vstupného pokryť mzdové náklady, muselo by predávať vstupenky po 7,60 €. Ten výpočet je síce tak trochu mystifikácia ale vychádza z reálnych čísel existujúceho múzea, ktorému však nechcem robiť reklamu 8O .

Page 17 of 49