sasha
Forum Replies Created
-
Úplne s tebou súhlasím a konštatujem, že ti tam uý chýba ina Hellerova Hlava XXII… tiež nadčasová a stále aktuálna :| . Je faktom, že moje prirovnanie výstavy (akejkoľvek) ku knihe nie je práve najšťastnejšie. Snáď k divadelnému predstaveniu? To však zase vedie k literárnej predlohe a vo výstavnej praxi k scenáru, ktorý by múzeum malo archivovať trvalo, pre poučenie budúcich tvorcov. Nuž a sme zas v akademickom úvoze. Keď napíšem, že veď výstava pretrváva v katalógu, ktorý je jej edičným zrkadlením skončíme pri tom, že na katalóg nie sú peniaze. Úvoz… úvoz… a hlavne z toho pomaly začínam dostávať debku.
Prax ma naučila, že profesionálna púť múzejníka je osamelá. Vyhovovalo, vyhovuje a dúfam, že mi to aj bude vyhovovať. Celý život hľadám odpovede, ktoré v žiadnej knihe nenájdeš a druhého takého som (v reáli) zatiaľ nenašiel. Dokonca sa mi raz stalo, že kolegyňa pri jednom takomto extempore…. zaspala. Odvtedy som deťom pred spaním vysvetľoval úskalia diachrónnej a synchrónnej dokumentácie.
Nie že by som bol suchár bez štipky romantiky alebo fantázie ale niekedy sa mi zdá, že byť suchárom je ľahšie.
Hlavu mám vymetenú. Nevidím žiaden pevný bod vo všehomíre. Myslím, že, pokiaľ sa neurazíš, nechám tentoraz voľbu na teba. -
zuzana, medzi výstavnou kategóriou “kvalitná” a “úspešná” je zásadný rozdiel. “Úspešná” sa dá doložiť, vydokladovať a dokonca vyčísliť. “Kvalitná” vychádza z individuálneho, hodnotenia každého návštevníka a je ovplyvnená jeho vekom, vzdelaním, pracovným zaradením, záľubami, náladami, zdravotným stavom… to čo sa bude páčiť mne – nápad, kompozícia, atmosféra… polezie na nervy návštevníkovi čo pôjde za mnou a ničím nenadchne odborníka z odboru, ktorého sa výstava týka. Spomínam si na interné oponovanie výstavy o fotoaparátoch. Ťažiskom námetu bolo vystaviť 240 fotoaparátov na ploche 100 m2 a šmitec. Namietal som, že je to málo a že takáto výstava je v prvom rade o svetle a nemôže byť bez výsledkov fotografického procesu, teda fotografií (najmä tých vzácnych s špeciálnych – makro, mikro, infra a ultra), fotoateliérov v regióne a stručných dejín fotografie. Ostal som nepohodlným debilom, výstava sa realizovala vo vitrínach na chodbe s jednou stránkou textu formátu A4 v úvode a popiskami “Flexaret” pri fotoaparáte s označením FLEXARET. Neviem nakoľko bola kvalitná ale úspešná bola, pretože bola fajka vo výkaze a návštevnosť mala ako expozícia, lebo návštevník okolo nej musel prejsť, teda ju navštíviť, na ceste k nášmu expozičnému počinu. Tak teda tak.
Otázkou ostáva, či sa dá vo výstave skĺbiť kvalita (to nudné) a úspešnosť (to zaujímavé). Myslím si, že je to, tak ako pri každej tvorbe, možné. Je to ako pri knihe. Ročne vychádza množstvo titulov, z ktorých snáď iba 10% možno označiť za knihy kvalitné – po stránke obsahu, grafickej úpravy, typografického spracovania atď., s ktorými úspešnosť ide úplne dobrovoľne. Mojimi TOP knihami je produkcia Vydavateľstva Rak, potešia človeka už keď ich otvorí. Lenže knihotvorba sa vyvíjala pol tisícročia a múzejná tvorba na to mala cca 250 rokov 8O . Napriek výraznému pokroku múzejníci stále nenašli svoj osobitý štýl, výraz a aj tie naj výstavy pripomínajú stránky knihy. Nezmocnili sa exponátu ako prezentačného prvku a využívajú snáď iba 10% jeho potenciálu. Jediná možná cesta je skúšať, nepostupovať podľa osvedčených, tradičných postupov a schém, snažiť sa porozumieť “tretiemu” rozmeru exponátu a zmocniť sa ho. Lééénže kto má na také ftákoviny čas keď musíme riešiť pálčivé otázka dneška. -
Zuzana, na tvoju prvú otázku ti odpoviem otázkou. Akú knihu, film, obraz možno považovať za úspešný? Odpoveď je jednoznačná, ten alebo tú, ktoré idú na dračku. Pokiaľ robíš v múzeu (ktoromkoľvek) každý ťa pochváli, keď tvoje dielo “trhá štatistiky”. „Šťavnaté sústo“ zriaďovateľa-chlebodarcu nezaujíma, pretože ho nevieš vykázať. Základný rozpor dneška – ako navariť dobrú polievku zo sekery :| . Keď potrebuješ zeleninku, aby to nebola iba hrdzavá voda, musíš ju dorobiť a keď v nej má byť aj sliepočka, musíš ju dochovať.
Zdá sa to pritiahnuté za vlasy, ale mazoslav ti iste potvrdí, že na tomto princípe fungujú konzervačno-reštaurátorské pracoviská od nepamäti. Potrebuješ perleť, slonovinu, striebro – si zožeň.
Ale späť k autorovi výstavy. Založenie zeleninovej záhradky a slepačieho chovu tiež niečo stojí, ale je to lacnejšie ako nákup na trhu alebo v obchode a ešte dôležitejšie je, že vieš čo máš z hľadiska kvality. Samotná práca na výstave nie je tiež zadarmo, ale príprava výstavy na 50 m2 nemôže stáť viac ako 1700 €. Pri dodávateľskom spôsobe to isté stojí 19 200 €. Prvá úspora, a teda aj zisk, je 17 500 €!
Moja fiktívna výstava je “na mäso”, teda prilákať čo najviac návštevníkov a vytrieskať čo najviac na vstupnom. Pokiaľ sa mi v 50-tisícovom meste podarí na ňu nalákať, napr. za tri mesiace 15 000 návštevníkov, pri vstupnom 1 / 0,5 / 0 € a skladbe 30 / 40 / 20 %, výnos bude 4 500 + 3000 + 0 = 7 500 € je výstava úspešná, pretože nezisková organizácia na nej zarobí 5 800 €. A je aj na honorár :D či slušnú odmenu, ktorá by ani pri lakomom riaditeľovi nemala byť nižšia ako 580 € (17473,08 Sk).
Tomuto cieľu musím podriadiť celú prípravu, od názvu výstavy cez výber exponátov, obrazového materiálu, štylizáciu sprievodného textu až po výber farieb. Každým svojím “milimetrom” musí zaujať a udržať pozornosť návštevníka, ktorá podľa najmúdrejších u bežného človeka trvá 3 sekundy. Z muzeografického hľadiska to znamená, že na každého 1,8 m musí byť niečo, čo jeho záujem a teda aj pozornosť obnoví.
To je však jeden (i keď dôležitý) “level” výstavy. Druhým, stále “konzumným”, je detský level – aby tam rodičia tie deti doviedli. Posledným je “level” odbornej verejnosti. To znamená, že vo výstave musia byť zakonponované informácie a materiál, ktorý si síce bežný návštevník nevšimne ale potešia alebo rozhorčia odborníka, o ktorého pozornosti platí to čo pri bežnom človeku. I keď sa to nezdá ale každá múzejná výstava obsahuje návštevnícku a odbornú úroveň a je iba na šikovnosti scenaristu ako sa mu podarí kontextové prepojenie. Na deti sa zväčša nedostane.
Nepoznám autora, ktorý by bol bezvýhradne spokojný so svojim dielom, pretože vidí aj tie nedostatky, ktoré si nikto nevšimne. Pokiaľ ide o recenzie výstav, buď nie je čo recenzovať – bezduché výstavy obrazov v múzeu alebo “čo ho budeme kritizovať”, konečne niekto urobil výstavu. Nejestvujú prepracované hodnotiace kritériá a kto si na Slovensku bude hnevať kolegov. V ČR je to trochu iné a kritika je fundovaná, vtipná a nemilosrdná. Tož máme sa ešte čo učiť. -
Zuzana, musím sa pýtať aby som zistil tvoj múzejný kmitočet (pretože tematika je riadne rôznorodá) a hlavne aby som opakovane zažíval ten krásny pocit súzvučnosti :P .
Vyhodnotenie odpovedí:
1. A – výborne, výstava je skutočne najvlastnejšou formou, ktorou múzeum komunikuje so svojim
………okolím, na ktorej buduje svoju prestíž a vážnosť.2. A – výborne, pokiaľ výstava nevychádza zo zbierok múzea, nemožno ju označiť ako múzejnú.
3. A – výborne, i keď si odpovedala štandardným spôsobom. Aj klasici by boli s touto odpoveďou
………spokojní.Problematika si zaslúži ešte niekoľko téz, ktoré sú snáď hodné pozornosti.
Výstava je jednou z foriem individuálnej múzejnej tvorby a zároveň dynamickým prvkom múzejnej prezentačnej komunikácie. Ľudsky povedané, výstavu tvorí jedinec, na svoje dielo má “©” a má nárok na autorský honorár 8O , ktorého výška by mala závisieť od úspešnosti diela. Keď napíšeš knižku a nikto si ju nekúpi, zarobíš tiež figu drevenú. Zodpovednosť za to, že výstava nesplnila očakávanie nesie ten, kto ju schválil.
Výstava by mala byť dynamická z pohľadu dokumentácie zvolenej oblasti, budovania zbierky i jej interpretácie. Zbierka nevzniká vo vzduchoprázdne a prieskum aj výskum by mal byť úzko spätý so základnými dokumentačnými cieľmi konkrétneho múzea. Rok po založení múzea expozícia určite ešte nebude, ale výstavou – “Z našich prírastkov” – sa múzeum už môže prezentovať. Dynamická je aj z pohľadu existujúcej expozície, pretože by mala riešiť otázky, ktoré sú v expozícii prezentované nedostatočne, poprípade nie sú riešené vôbec. Múzejná výstava je ako odborná štúdia, ktorú kurátor predkladá na posúdenie širokej laickej i odbornej verejnosti, ktorá sa vyjadrí ku kvalite diela. Pokiaľ je všetko v poriadku môže dôjsť k čiastkovej modifikácii obsahu expozície.
Samozrejme, že na pôde múzea nevzniká iba tento typ výstavy ale to je už iná otázka. -
zuzana, vidím, že si už riadne profesne vyhladnutá keď ťa robota aj v snoch máta. Áááále nie som iný a mňa mátala už po týždni OČR.
Nuž teda výstavy si si vybrala? Si ale nemysli, že to budeš mať také ľahké a pôjdeme hneď do finále s vínečkom a pagáčikmi. Najprv budeme rozmýšľať a rekonštruovať vžité predstavy. V prvom rade len drobná terminologická poznámka. Výstavy sa tvoria všelijaké, my sme mali poslednú doma pod vianočným stromčekom :tongue1: a preto sa mi zdá, ze výstava pripravená múzejníkom a realizovaná ako súčasť činnosti múzea by sa mala označovať múzejná výstava. Nemala by sa označovať “muzeálna” výstava, lebo slovo muzeálny reprezentuje všetko čo patrí do múzea, teda nepotrebné, staré a zapadnuté prachom. Ako muzeálne možno označovať iba predmety ale pre ne máme celý kopec termínov – múzejný zbierkový predmet, muzeália a pod.
Muzeálna expozícia
Všetko čo sa týka múzea je múzejné – múzejné myslenie, múzejná práca, múzejná ročenka, múzejný fotograf….
Muzejná expozíciaExpozíciu netreba označovať ako múzejnú, pretože nik okrem múzejníkov niečo také nesplodí.
Na začiatok kvíz k múzejnej výstave:
1. Čo to múzejná výstava vlastne je a na čo z činnosti múzejníka sa viaže?
2. Aká je najdôležitejšia podmienka alebo predpoklad aby sme výstavu
….mohli označiť ako múzejnú?3. V čom spočíva rozdiel alebo rozdiely medzi výstavou a expozíciou?
Bola by snáď aj štvrtá otázka ale asi by som potom nedostal odpoveď na žiadnu. Uvidíš sama, keď sa nad tým zamyslíš, že pustiť sa priamo do problematiky účinnosti múzejnej výstavy na návštevníka by nebolo to pravé orechove.
Áááále jednu odpoveď, priam z oblasti nejestvujúcich múzejných štandardov, ti dám. Jeden kurátor nesmie urobiť za jeden kalendárny rok viac ako 3 (slovom: tri) múzejné výstavy. Keď ich bude robiť, neurobí už nič iné – žiadna akvizícia, katalogizácia, lektorovnaie, prenášanie krabíc, zametanie dvora… -
Zase sa tu objavila téma, ktorá na tomto fóre nemá čo hľadať. Nie preto, že je to o kultúrnom dedičstve tohto národa ale preto, že je a vždy bude scestná. Témy tohto typu nič neriešia a ani nechcú riešiť, iba pár zlodejíčkov si chce odventilovať… možno pocit viny. Neúcta k inštitúciám povereným zhromažďovaním a uchovávaním kultúrneho dedičstva, neznalosť zákona a totálna ignorancia. kaNEC86 si myslí, že “by … sa vedel zaručiť za detektoristov – militaristov” a neuvedomuje si, že každý z nich okrem krádeže nálezu ma na triku aj nedovolené ozbrojovanie, pokiaľ si nechá uzáver vojenskej pušky a všeobecné ohrozenie ak svoju nájdenú muníciu bude prevážať čo i len osobným autom.
Pevne verím, že admin sem zablúdi a celé to pošle tam, kam to patrí. -
-
Vystihla si to presne a niekedy si myslia, že tam robíš vartáša :| . Označenie funkcií mi tiež nerobí vážnejšie problémy s výnimkou kurátora. Tak sa totiž aj v minulosti označoval človek zodpovedný za formálnu aj obsahovú stránku autorskej výstavy, teda výstavy obázkov alebo “pandrlákov”. Termín kurátor sa v tomto význame používa aj dnes a spôsobuje problémy.
Pokiaľ ide o kustóda a jeho poslanie v múzeu, úplne s tebou súhlasím. Jeho doménou je depozitárny a prezentačný režim, pohyb zbierkových predmetov a profilaktické prehliadky zbierkových predmetov uložených v depozitároch a vystavených v expozíciách.
Je čarovné, keď sa táto činnosť stane predmetom zvláštnej muzeologickej disciplíny – preventívnej konzervácie. Vymyslel ju pred desiatimi rokmi pán Holman a zaradil ju k základom múzejnej konzervácie. Neviem či sa dal inšpirovať nemeckým “Präventive Konservierung” alebo inšpiroval Nemcov. Dokonca v ČR vznikla funkcia preventivní konzervátor a Národní muzeum v Praze má oddělení preventivní konzervace. Tož a práca je to náročná. Napríklad v Regionálním muzeu v Chrudimi za rok 2008 bol v rámci preventívnej konzervácie “přerovnán a ošetřen … sbírkový fond textilu v 6 skříních depozitáře” (VÝROČNÍ ZPRÁVA REGIONÁLNÍHO MUZEA V CHRUDIMI ZA ROK 2008). Podľa môjho skromného názoru preventívna konzervácia nemá nič s múzejným konzervovaním ale patrí do správy.Máme dva dni do Vianoc a kopec roboty okolo bytu, detí, manžela, manželky, takže pre dnešok končím a všetkým, ktorí sem zablúdia, prajem
pokojné Vianoce a úspešný rok 2011
-
Vraciam sa ku kurátorskej problematike, pretože je v mnohom zaujímavá.
…pre odborných pracovníkov múzeí, ktorí pracujú so zbierkovými predmetmi na pozícii kurátor/kustód/dokumentátor…
…stručný obsah:
múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov – odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierokAby som sa priznal, používanie “moderného” označovania pozícií v múzeu ma dosť irituje a nielen pre mätúcu synonymitu. Nestačí, že si ľud pospolitý myslí, že reštaurátori sú majitelia reštaurácií a konzervátori majú niečo s konzervatóriom. Svojho času som sa snažil dopátrať významu nových termínov “kurátor”, “kustód” a staronového “dokumentátor”.
Kurátor – v minulosti odborný referent, samostatný historik alebo odborný pracovník
je správca konkrétnej zbierky dokumentujúcej istú oblasť. Je znalcom, ktorého povinnosťou je zhodnocovanie, katalogizácia zbierok a sprístupňovanie zbierok.Kustód – v minulosti správca depozitára
je správca zbierky v zmysle jej fyzického uloženia. Zabezpečuje pasívnu ochranu zbierkových predmetov, systém ich uloženia, zodpovedá za depozitárny režim.Dokumentátor
vedie evidenciu nadobúdania zbierkových predmetov múzeom (chronologickú), spravuje dokumentáciu týkajúcu sa nadobúdania, deponovania a vyraďovania, konzervačno-reštaurátorských zásahov, dokumentáciu o pohybe zbierok, všetky dokumenty, ktoré vznikli využívaním zbierok a vykonáva revízie.Dokumentátor je úradník, ktorý vedie úradné záznamy a nie je “odborným” pracovníkom. Jeho funkciu môže zastávať aj inteligentná osoba so základným vzdelaním, ktorá má zmysel pre poriadok. Nepracuje so zbierkovými predmetmi a nikdy nedostane príležitosť na “kvalitný výskum, odborné spracovanie, zhodnocovanie a sprístupňovanie zbierkových predmetov”. Je pochopiteľné, že aj problemtika činnosti dokumentátora je rozsiahla a je nevyhnutné aby sa postupy prehodnotili a zjednotili, lenže načo ich školiť v niečom čo nikdy nevyužijú. Pre dokumentátorov by boli vhodnejšie “dokumentátorské štúdiá”.
p.s. Nabudúce si zavŕtam do “preventívnej konzervácie”, čo určite poteší mazoslava, od ktorého som tu na túto tému už čosi čítal (aspoň si myslím).
-
Proti členeniu podľa materiálu nemám nič, len sa pozri ešte raz na citáciu a zistíš čo ma znervózňuje.
Rovnako by som mal poznámky k členeniu špecializácií reštaurovania na, napr. eštaurovanie kníh, historických hodín alebo historického nábytku. Ten kto zvládne reštaurovanie hodín, zvládne aj reštaurovanie nábyku. Aspoň si myslím.
Donútila si ma hľadať podrobnejší obsah kurátorského kurzu, z ktorého si citovala :roll: . Nakoniec som to našiel ale komentovať budem až neskôr, pretože som mal na návšteve nášho najvyššieho šéfa a ešte musím porobiť veci na zajtra. -
mazoslav, ďakujem za triezve hodnotenie kurzu i ospravedlnenie, ktoré na Obnove nie je bežné :cry: . Prácu (publikovanú) Ing. Bukovského a jeho tímu poznám a sledujem, pretože si myslím, že nič lepšieho na Slovensku nemáme, hlavne pokiaľ ide o invenciu a inšpiratívnosť. Škoda, že papier a textil nie sú mojou najobľúbenejšou parketou, najmä preto, že k týmto materiálom mám podvedomý rešpekt. Len v jednom som na rozpakoch, pracuješ na Slovensku alebo Morave? Je to síce porušenie netikety ale som… zvedavý :oops: .
Lenže teraz k zuzane, pretože sme ju vytesnili. Zuzana, k Múzeám tretej generácie máš aj niečo viac ako to čo je na stránke SNM? Pozeral som kurátorské štúdiá a v podstate s tebou súhlasím. Jediné čo ma mätie je “poskytnúť účastníkom základné vedomosti a zručnosti potrebné pre kvalitný výskum” – veď sú to absolventi histórie, etnológie a pod. Zvedavý by som bol aj na to čo sa prednáša v súvislosti so zhodnotením (či hodnotením) zbierkových predmetov a úplnou záhadou je pre mňa “základný štandard kvality práce kurátora/kustóda múzea”.
“Certifikovať” sa nechcem, keby bol záujem, už lektorujem. Mne to tu celkom vyhovuje, pretože je to dynamickejšie ako v učebni a ľudia môžu slobodne vyjadriť svoj názor, ktorý by sa prednášajúcemu nemusel páčiť už len preto, že vyžaduje okamžitú reakciu. -
Pre všetkých, ktorí o fotografii vedia viac ako len to, že na ňu treba fotoaparát.
-
Treba najprv prezrieť Obnovu. Kufrom bolo venovaných niekoľko diskusií. Napr.:
-
zuzana, na tvoju otázku naj-kurátor je ťažko odpovedať. Nemám normu ani “štandard” aby som mohol súdiť. Okrem toho, ako si si už všimla, za prioritu pokladám muzeologické vzdelanie, ktorého neprítomnosť vyradí hneď kopu skúsených odborníkov. Poznal som jedného výnimočného kurátora, archeológa, ktorý spĺňal aj moje nároky, leeenže už je z neho riaditeľ :| .
Ďalšou výnimočnou osobnosťou je dr. Rybecký, tiež riaditeľ a bola dr. Hornychová (neviem či ešte pracuje). Medzi bližšími kolegami nič hodné zmienky nevidím a okrem toho by sa ani neangažovali, pretože je to veľa roboty a žiadne uznanie.
Stavovské podujatia nie sú závislé len od Zväzu a kvality programu ale aj od jednotlivých múzeí a ich riaditeľov, ktorí sú takýmto aktivitám naklonení alebo nie. Často sú vysielaní ľudia, ktorí s problematikou nič nemajú (ale sú postrádateľný) a ani ich nezaujíma. Nuž ale čo?
mazoslav, predpokladám, že s tým “rozhľadom” to bol kompliment 8O . K projektu “Múzeá tretej generácie”. Neviem síce prečo tretej ale znie to zaujímavo. K obsahovej stránke “ochrany” iba niekoľko poznámok.
Konzervovanie zbierkových predmetov – tomuto tu hovorím konzervátorom za 5 dní.
Reštaurovanie v múzeách I a II – 10,5 dňa – legislatívny nonsens v zmysle zákona Zákon č. 200/1994 z.Z o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov. Pikoškou je typické slovenské členenie materiálových skupín – drevo, textil, papier a koža, keramika a sklo, kov, výtvarné umenie.
Ďalšia otázka, ktorá asi vyvolá nevôľu – na kieho andela sa má v múzeách (!) reštaurovať papier?
Veronika Gabčová, garant modulov, vedúca ateliéru závesného obrazu a tabuľovej maľby na katedre reštaurovania VŠVU, odborný asistent na katedre reštaurovania. Venuje sa výtvarnej tvorbe v oblasti maľby sochy, grafiky, v technikách olejomaľba, acryl, akvarel . Vo výtvarnej tvorbe trojrozmerných objektov preferuje kombináciu materiálov ako kameň, sklo, keramika, drevo, antikoro. Navrhuje a realizuje v oblasti designu interiérových riešení /imagu verejno – spoločenských, pracovných, firemných, privátnych/ exteriérových riešení záhrad, parkov, fontán, kúpacích jazier – biotopov.
Pôsobí ako reštaurátor závesných obrazov, ikon a stredovekých tabuľových malieb, nástenných malieb.
Preparovanie a konzervovanie zbierok prírodného charakteru – a koľkože tých preparátorov máme na Slovensku a ako sa líši konzervovanie od preparovania a o čom je preparovanie zbierok spoločenskovedného charakteru? Tak ako to múzejníci radi prezentujú – odborne formulované.
Predpokladám, že si sa zúčastnil ako prednášajúci a napriek jedovatým pripomienkam, tiež myslím, že ak projekt nezakape a bude možné jeho obsahovú štruktúru modifikovať, mohol by to byť nielen rekvalifikačný ale aj kvalifikačný kurz, pretože tí údržbari, šoféri a čo ja viem čo žiadnu kvalifikáciu nemajú. -
Teraz neviem kam skočiť… O jednom som ale presvedčený – ani upratovačka by nemala začať pracovať v múzeu bez rekvalifikačného kurzu.
Ten kurz v osemdesiatych rokoch bol pre konzervátorov (mal nahradiť kurz, ktorý poriadalo Brno) a skončilo to typicky slovensky – záverečné práce pod psa a potom pekne do stratena. Podobne ako Zelená mladým kde sa prednášala legislatíva priamo zo zákona a vyhlášky. Takéto “nalievárne” sa nemôžu robiť od stola v kancli. Prednášajúci musia byť praktici s bohatou skúsenosťou a stretnutia musia byť síce organizované ale zdanlivo neformálne. Zažil som jedno takéto trojdňové sústredenie na konci sveta kam nás doviezli autobusom a keď chcel niekto skôr domov musel odšľapať sedem kilometrov. Nikto nezdúchol a správca tvrdil, že sme mu urobili ročnú tržbu. Okrem toho bola celá akcia perfektne zorganizovaná, vystúpenia pripravené, technika fungujúca a nálada pri večerných priateľských posedeniach fantastická.
Toto je jediná cesta pomôcť nováčikovi. Kopu sa dozvie, na otázky dostane kvalifikované odpovede, spozná kolegov a oni spoznajú jeho. Lééénže máme krízu alebo sme to nenaplánovali alebo nikto sa nenájde aby urobil aj nejakú robotu, najmúdrejší si myslia, že je to zbytočné a keď prídeš s takým návrhom kolegovia sa iba blahosklonne usmejú.
Toto považujem za základ múzejnej komunikácie, ktorá neznamená len odborné štúdie a bombastické expozície.