[sasha]

Iba niekoľko poznámok na okraj.
Fľaša slúžila ako transportný obal na minerálnu vodu (po nemecky Selter, Selterswasser, Selters, Selterwasser) z Niederselters (Ortsteil der Gemeinde Selters, Landkreis Limburg-Weilburg, Hessen).

Najstaršia zmienka o prameňoch (Sauerburn) je z roku 1536. Najstaršie datované fľaše sú z roku 1740. Minerálka sa vyvážala do celého sveta. V roku 1791 bolo vyexpedovaných 1 milión fliaš so ziskom 53463 ríšskych toliarov. Nemožno sa čudovať, že v roku 1803, keď sa vlastníkom prameňov stalo vojvodstvo Nassau boli kúpeľné aktivity potlačené a prioritou sa stal vývoz minerálnej vody. Po roku 1866 sa predaj dostal do rúk pruského kráľovstva a minerálna voda dostala názov “Kráľovská minerálka” (Königlich-Selters), v zberateľských kruhoch označovaná ako “Adler Selters”, práve pre toho orla v značení.

Fľaše boli vyrábané po roku 1866 v dvoch typoch:

– tmavohnedá kamenina, značenie pod uchom “M / Num. 48, resp. 49, 62”, rozmery: výška 297 mm, priemer 82 mm. *

– svetlohnedá kamenina, značenie pod uchom “M / Num. 74, resp. 76”, rozmery: výška 225 mm, priemer 72 mm. *

Podobné kameninové fľaše sa používali aj pri distribúcii piva, pálenky ale aj atramentu pre školy.

Poznámky a literatúra:
* Uvádzam iba značenia, ktoré poznám.
CASPARY, E.- SPITZLAY, R. – STILGER, F. J. – ZABEL, N.: Geschichte von Niederselters. Selters, 1994.
KUHNIGK, A.: Niederselters und das Salterswasser in historischen Darstellungen. Camberg 1972.
WIELAND, U.: Vier Generationen Markenzeichen, Selterser Brunnenmarken im 18.Jahrhundert. In: Der Mineralbrunnen 1993, číslo 10.

[sasha]

Hou, hou, zuzana, môj návrh nerieši organizačnú štruktúru múzea a nie je ani štatútom. Nevýrobná organizácia je opakom výrobnej, pri ktorej prívlastok zisková je dosť neobvyklý. Okrem toho nevýrobná organizácia produkuje iba minimum toho, čo je z hľadiska múzejnej dokumentácie zaujímavé. Ale to je úmysel, keby sme riešili múzeum kováčstva rozptyľovala by nás mnohorakosť a pestrosť výrobných prostriedkov i produkcie a to si zatiaľ nemôžeme dovoliť.
To celé je iba o tom čo budeme dokumentovať (obnovu.sk < > ochranu kultúrneho dedičstva) a čím budeme dokumentovanú oblasť dokladať – artefaktami, fotografiami atď.
Jedna malá, ale zásadná poznámka na okraj – termín “pamiatka” nemá miesto v múzejnej terminológii. Tolerovať ho možno iba pri ochrane pamiatky, teda objektu in situ, ktorý nie je a ani nemôže byť zbierkovým predmetom. Rovnako nie sú vhodné termíny “údržba” = ošetrenie zbierkového predmetu, “sklad” = depozitár a “dvojrozmerný / trojrozmerný” predmet, resp. osvetárske “nehmotné kultúrne dedičstvo”. To sme už snáď prekonali :? .
Neviem si dosť dobre predstaviť ako by som mal v tomto štádiu konštituovania múzea riešiť sprístupňovanie zbierky, ktorej vznik sa dá iba očakávať. V tomto okamihu nemáme nič a zbierkotvorný program ovplyvní tvorbu všetkých základných dokumentov budúceho múzea. Keby som to mal k niečomu prirovnať, tak to pripomína námet, v ktorom sa snažíš presvedčiť investora, že dokumentácia vybranej oblasti má zmysel, budúcnosť a že nevyhodí peniaze z okna.
Predpokladám, že si silne ovplyvnená zbierkotvorným plánom holandských kolegov a stále k problému pristupuješ z pozície fungujúceho múzea s budovou, personálom, zbierkami atď. Pokús sa vžiť do postavenia nezamestnaného absolventa, ktorému sa núka životná šanca stať sa zakladajúcim členom múzea. Pokiaľ sa ti to podarí, zmení sa aj tvoj uhol pohľadu a posunieme sa ďalej.

[sasha]

Múzeum obnovy.sk
Zbierkotvorný program
(Návrh.)
My, návštevníci Obnovy, uvedomujúc si kultúrotvorný význam tradície i nemožnosť jej uchovania bez primeraného doloženia a pravdivej interpretácie sme sa rozhodli budovať zbierky Múzea obnovy.sk, jediného fóra venovaného problematike ochrany kultúrneho dedičstva v EU i Európe, na týchto princípoch.

Územná pôsobnosť: Slovenská republika

Chronologické vymedzenie: po roku 1999

Charakteristika dokumentačnej sféry: nevýrobná, nezisková organizácia; ochrana kultúrneho dedičstva

Členenie dokumentačnej sféry:
A. nevýrobná organizácia
….1 správa
…….1.1 vedenie – administrácia
…….1.2 organizačné jednotky
…….1.3 múzeum obnovy.sk
…….1.4 vzťahy vo vnútri organizácie

….2 prieskum, výskum a vývoj

….3 činnosť
…….3.1 hlavná činnosť
…….3.2 vedľajšia činnost

….4 vzdelávanie a výchovné pôsobenie

….5 záujmová činnosť a spoločenská zábava

B. ochrana kultúrneho dedčstva vo vzťahu k dokumentovanej organizácii
….a ochrana pamiatkového fondu

….b ochrana predmetov kultúrnej hodnoty

….c ochrana historických knižných dokumentov

….d ochrana prírody a krajiny

Druhy a typy dokumentácie:
Prevažujúcou bude priamo sprostredkovaná dokumentácia (obraz, film, zvuková nahrávka) a nepriamo sprostredkovaná dokumentácia (prameň, dokument). Relatívne malý podiel na dokladaní bude mať autentická dokumentácia (artefakt, naturfakt). Doplnkovú dokumentáciu budú reprezentovať štatistické výstupy mapujúce činnosti organizácie.

Akvizícia
Zbierkové predmety sa budú do múzea nadobúdať výlučne darom.

Evidnecia a dokumentácia
Evidencia prírastkov bude vedená v knihe prírastkov a dokumentácia formou katalógových záznamov. Ďalšie spôsoby evidencie budú riešené priebežne s budovaním zbierky.

Ostatné predmety v správe múzea
Všetky predmety nezbierkovej povahy a knižnica múzea budú spravované podľa platnej legislatívy.

Koordinácia činnosti
Múzeum koordinuje svoju činnosť s archívom a knižnicou dokumentovanej nevýrobnej organizácie, resp. s inými múzeami podobného zamerania.

Tento zbierkotvorný program nadobúda platnosť dňom zverejnenia jeho definitívnej verzie.
Zodpovedný za jeho plnenie: riaditeľ múzea
Poverený kontrolou plnenia: konateľ nevýrobnej organizácie

[sasha]

zuzana, je toho strašne veľa a preto navrhujem aby sme tému rozmenili na drobné. Ako si si všimla, tlačím to celé na nejestvujúce múzeum, ktoré ešte len má vzniknúť a ktoré žiadnu zbierku ešte nespravuje. Potom ale obstojí aj moje označenie zbierkotvorný program – dokument obsahujúci zásady a metódy cieľavedomého budovania systematicky usporiadanej zbierky, pretože to nie je zbierkotvorný plán – “Plán sbírky je prostředkem pro dosažení přehledu o složení a významu muzejní sbírky.”*
Hodilo by sa snáď označenie “zbierkosprávny plán”. Nepoznám funkciu správy zbierok holanských múzeí ale podľa textu Príručky… to asi, v porovnaní so Slovenskom, nebude veľká sláva. Čo má s tvorbou zbierky jej registrácia, konzervovanie alebo prieskum? Za všetko jeden citát “u kterých součástí sbírky se požaduje (další) registrace”.* Môže to byť aj prekladom alebo …
Otázkou ostáva, či je vypracovanie zbierkotvorného programu opodstatnené a či ho vôbec možno vypracovať.
K tvojmu druhému záveru iba toľko, že nevidím žiadny “vztah historik – etnolog – muzeolog”. Nepochopil som len význam slova “kontra”.

p.s. Do zbierkotvorného plánu/programu som sa nepustil z vlastnej iniciatívy :roll: .

__________________________________
* Příručka pro sepsání plánu sbírky. Holandská asociácia múzeí 1996.

[sasha]

Ospravedlňujem sa za “neľudský” text ale čoskoro príde doba (a možno už aj nastala) kedy sa zamestnanci múzeí budú musieť vážne zamyslieť nad svojim vzťahom k múzejnej práci a začať ju brať ako určujúcu súčasť svojho povolania. Tí čo ju berú len ako zamestnanie budú musieť odísť. Povedané slovami básnika – nebudú na nich peniaze.
zuzana a mazoslav, neberte to prosím osobne, pretože svojimi názormi (pokiaľ to viem posúdiť) dosť vytŕčate nad múzejnícky priemer.
Takže zahryznime do tej krumpličky, možno nebude až taká horúca. V úvodnom vymedzení snáď netreba rozoberať význam presne formulovaných zásad, ktorými zdôvodňujeme PREČO a ani prepracovaných metód, ktoré nám predpisujú AKO. Aj keby všetci zamestnanci múzeí vyhlásili muzeológiu za zbytočnosť, nezbavia sa jej, pretože nad ňou stojí legislatíva a tá vychádza z muzeologických princípov. Tu ani nemožno diskutovať iba plniť literu zákona.
Iná otázka je, či predmetom múzejnej práce je dokumentácia spoločenského vývoja alebo výsledkov činnosti vedných disciplín fungujúcich v múzeu.

[sasha]

zuzana, aby sa konštruktívna diskusia mohla rozkošatieť budeme musieť prezentovať aj našu terminológiu, pretože sa môže stať, že bez jej poznania, budeme vášnivo diskutovať o tom istom len inými slovami. Keby som ťa nepovažoval za spriaznenú dušu, tak sa do toto tu vôbec nepustím a mojim cieľom skutočne nie je pretláčať svoje názory. To sa dá robiť aj inak a aby som sa priznal, sem-tam to aj robím.
Lenže poďme k mojej predstave zbierkotvorného plánu.
Ako príklad som zvolil múzeum, ktoré práve vzniklo a malo by koncipovať plán svojej zbierkotvornej činnosti.

Zbierkotvorný plán
je dokument obsahujúci zásady (teoretická muzeológia) a metódy (aplikovaná muzeológia) cieľavedomého budovania systematicky usporiadaného súboru dokladov (zbierka) zastupujúcich a reprezentujúcich vývoj spoločnosti v regióne (obec, okres, vyšší územný celok, SR, Európa, svet), vývoj právnickej (Technické muzeum Tatra) alebo fyzickej osoby (Múzeum moderného umenia Andy Warhola Medzilaborce).*
Je základným kameňom akejkoľvek riadenej dokumentačnej činnosti a múzejnej dokumentačnej činnosti zvlášť. Jeho efektívnosť je závislá od dodržiavania muzeologických princípov. Základné kritériá:

1) poznanie vlastnej dokumentačnej sféry
dokonalé a detailné poznanie oblasti vývoja spoločnosti, ktorá je predmetom múzejnej dokumentačnej činnosti, ktoré je základným predpokladom jej započatia; poznanie jej vzťahu k ostatným oblastiam spoloženského vývoja, s ktorými vytvára zložitý sysém spätných väzieb,

2) dodržiavanie zásad múzejnej dokumentácie
uvedomenie si dominujúcich druhov múzejnej dokumentácie, ktoré má zásadný vplyv na vymedzenie profilu a štruktúry zbierky a následné plánovanie dokumentačnej činnosti,

3) primeranosť vo využívaní jednotlivých typov múzejnej dokumentácie
popri autentickej a priamo sprostredkovanej dokumentácii (obraz, film a zvuk) treba pamätať aj na nepriamo sprostredkovanú (prameň, dokument), doplnkovúj a sprievodnú dokumentáciu s cieľom odstrániť alebo potlačiť disproporčnosť v ich zastúpení,

4) plánovitosť dokumentácie
z hľadiska optimálneho rozčlenenia sféry dokumentačného záujmu nielen z hľadiska chronologického ale aj tematického v súlade s objektívnymi možnosťami dokumentácie danej oblasti.

Kapitoly o “ochrane zbierky” a “plany so zbierkou” sú (z môjho pohľadu) v tomto štádiu bezpredmetné a musia byť súčasťou pracovného poriadku (ochrana) a ročných plánov múzea (využitie).
Ale aby sme tu len neteoretizovali poďme “založiť” múzeum Obnovy a vypracujme preň zbierkotvorný plán. Som presvedčený, že je to úloha neľahká a až počas práce na konkrétnom pláne sa objavia zástupy problémov, ktoré si bude treba ujasniť a riešiť.
_________________________________
* Zámerne, pre lepšiu prehladnosť, vypúšťam dokumentáciu vývoja prírody, o ktorej v podstate nič neviem.

[sasha]

zuzana, máme tu fórum a tému, v ktorej môže každý slobodne vysloviť svoj názor s rizikom, že s ním nebude nikto súhlasiť. “Konštruktívny” obnáša aj určitú mieru tolerancie a celkom určite k rozkolu 8O nedôjde. Teraz viem čo máš na mysli keď píšeš “zbierka”.
K tomu fondu som prišiel cez klasikov, ktorí sú dodnes citovaní, napr.:
Obecné principy sbírkotvorné činnosti muzeí: předměty kulturního dědictví in fondo a in situ.
Univerzita Pardubice, Předmět: Muzeologie I.
Obecné principy sbírkotvorné činnosti muzeí: předměty kulturního dědictví in fondo a in situ…
Asociace muzeí a galerií České republiky, Základní kurs Školy muzejní propedeutiky.

[sasha]

Ešte trochu sa vrátim k terminológii, ktorú budem používať, aby ste vedeli o čom píšem a nedošlo k nedorozumeniam. Samozrejme nechcem ju nikomu vnucovať, je to iba snaha o lepšiu zrozumiteľnosť.
Všetky múzejné zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v správe múzea označujem múzejný zbierkový fond alebo zbierkový fond, pretože vzniká výhradne v rámci riadenej dokumentačnej činnosti. Súkromný zberateľ buduje vždy iba zbierku. Zbierkový fond sa člení na múzejné zbierky, napr. zbierka nábytku, textilu, zbraní a podobne. Niektoré zbierky možno ešte členiť na kolekcie, napr. zbierka textilu sa môže členiť na kolekciu mužského odevu, detského odevu, kobercov a podobne.
K zbierkotvornému plánu sa vrátim najbližšie, pretože si musím pripraviť aspoň jednoduchú osnovu aby som na niečo nezabudol.
mazoslav, vitaj v klube. Pokiaľ by si sa vedel dostať k zbierkotvornému plánu vášho múzea a chcelo by sa ti ho tu “zverejniť” bolo by to super. Mohli by sme ho rozobrať, pochváliť alebo pohaniť a nikto by sa (snáď z výnimkou teba :wink: ) neurazil. Ku konzervovaniu a reštaurovaniu mám dosť blízko a aj keď som určitú dobu fungoval ako kurátor, poslanie konzervátora je mi bližšie. Takže si z toho nerob hlavu. Ešte jedna poznámočka. Veľa ľudí, ktorí obsolvovali muzeológiu si hrdo píše muzeológ a zabúda, že muzeológom je iba ten, kto sa muzeológiou zaoberá profesionálne. Rovnako ako ateista musí proti viere bojovať, nestačí, že v najvyššieho neverí.
zuzana, tvoj posledný post, vzhľadom na postavenie múzea v ktorom pracuješ na mňa pôsobí desivo. Pod “fundovaný depozitar” máme rozumieť fundovaný správca depozitára?

[sasha]

Zuzana, myslím, že tvoje prvé konštatovanie je ten správny aperitív, ktorý by mohol diskusiu nabudiť.
Priznám sa ti, že zbierkotvorný plán alebo program som ešte nevidel. Teda videl som všeličo, čo za zbierkotvorný plán vydávali ale to boli len nepodarené slohové úlohy pripomínajúce začiatok osemdesiatych rokov minulého storočia. Vymizla iba vedúca úloha strany.
Neprítomnosť určitého smerovania, idei alebo ako sa dnes s obľubou píše vízie ma vždy znervózňovala. Pravidlá vždy stanovujú ako, odborný pracovník (v lepšom prípade múzejník) by mal vedieť kde, lenže je to figu drevenú platné, keď nevieme čo. Inými, kuchynskými slovami, vieme za čo múku nakúpime aj v ktorom obchode, lenže…. fúha nevieme čo z nej budeme kuchtiť. Potom to jedlo-nejedlo vyzerá ako naše zbierkové fondy-nefondy.
Voľakedy som prirovnával odborného zamestnanca múzea k slepcovi, ktorý sa moce po smeticku dejín, občas do niečoho vrazí, omacia to a keď sa mu nález pozdáva, šup s ním do múzea.
Toto ochkanie, na Obnove dosť zahniezdené, nikomu nepomôže a preto téma do diskusie.
Obnova bude mať v máji 2011 desať rokov. Je to pekné, okrúhle výročie, ktorého sa mnohé fóra nedožili. Obsahom je jedinečná a som presvedčený, že nič podobného v Európe nejestvuje.
Pokúsme sa teda pripraviť malý narodeninový darček a zdokumentujme tvoj, môj, náš, váš portál po múzejnícky.
Karta sa obrátila. Teraz už vieme ČO ale nevieme zatiaľ aká by tá “narodeninová torta” mala byť – poschodová, s čokoládovou/karamelovou/orechovou plnkou, s polevou alebo šľahačkou, marcipánovými trpaslíkmi, ovenčenou desinou, sviečkami.
Ten recepis, to je zbierkotvorný plán.
Našťastie múzejná dokumentácia nepozná toľko ingrediencií ako kuchyňa mojej babičky, vychýrenej kuchárky. Stačí keď ho dobre rozvrhneme a využijeme všetkých päť elemetov múzejnej dokumentácie.

[sasha]

Múzejníci a všetci, ktorých sa dotkla anjelská peruť zberateľstva, máte otázky, dostali ste geniálny nápad, potrebujete vyriešiť problém… ?
Je tu pre vás nová téma
Konštruktívna
DISKUSIA

[sasha]

Munícia sa do múzea môže dostať prevažne štvorakým spôsobom
– nález pri archeologickom prieskume, resp. výskume,
– kúpou,
– darom,
– v rámci pozostalosti.
Väčšina zbierok munície vznikla v múzeách ešte v minulom storočí, pokiaľ sa tam vyskytoval zamestnanec, ktorého zaujímala. V drvivej väčšine ide o delaborované exempláre i keď pohľad na spôsob delaborácie niekedy ježí vlasy. Nedelaborované môžu byť snáď iba náboje ručných palných zbraní. Sám som však nič také nevidel, ale tiež som nebol vo všetkých múzeách :D .
Pri munícii sú najviac ohrození konzervátori a to ani nie ostrým granátom ako skôr ostrou hlavňou, napr. pištole. Možno 70% hlavní predoviek niečo obsahuje – prachovú náplň upchatú papierom, papier, strelu bez prachovej náplne ale aj s ňou. Odborný pracovník na to nikdy nepríde, ale konzervátor, ktorý hlaveň čistí a hlavne suší, prípadne inak zahrieva, sa môže dočkať efektného prekvapenia.
Konzervátor (muž), podľa môjho názoru, je aj jedinou osobou v múzeu, ktorý by snáď vedel prítomnosť výbušniny rozpoznať.
V súčasnosti najlepším filtrom je nezáujem a archeológ vie čo má pri náleze munície robiť. Horšie je, že získanie takejto munícii, aj keby bol záujem, je prakticky nemožné.

[sasha]

Milo 1, svojou poznámkou som chcel vyjadriť iba neprítomnosť informácie. V žiadnom prípade som nechcel spochybniť tvoje tvrdenie.

U nás na dolniakoch po prechode frontu.

[sasha]

Oficiálne označenie kanóna je C.47 F.R.C. Mod.31 (Canon anti-char Fonderie Royale de Canons Modèle 1931).
Je to skutočne na prvý pohľad čudné, pretože belgické protitankové kanóny plnili vo výzbroji trojakú úlohu. Tvorili súčasť polnej výzbroje, boli montované do opevnení a boli súčasťou výzbroje belgického tanku T-13 (Char Leger Modele T.13).

Nemci po obsadení Belgicka síce tanky ukoristili ale nikdy ich nenasadili v boji, kanóny demontovali a použili ich v opevneniach Atlantického valu. Až v roku 1945 použili vraj tieto kanóny na núdzových lafetách na východnom fronte.
Je možné, že v jednej z najväčších tankových bitiek druhej svetovej vojny, na ktorú sme už akosi pozabudli, pri prekročení Hrona boli tieto núdzové samohybné delá použité. O zavedení tohto streliva v maďarskej armáde počujem prvýkrát.

[sasha]

Asomtam, klobúk dolu a niekoľko poznámok na okraj. Riešenie problematiky toporov, valašiek, nadziakov, fokošov, obuchov, čakanov atď. sa ťahá celé desaťročia. Vždy sa nájde nejaký vrták čo do témy zabrdne a keď sú všetci rozhádaní, pekne potichúčky vycúva (nemyslím teraz Blacksmitha). To hašterenie sa deje na trochu vyššom leveli. Roztržky sú spôsobené rôznymi príčinami, no prim hraje mocná čarodejka asociácia. Odlíšiť zbraň od nástroja vie iba málo akademikov a tak potom klasifikujú artefakty podľa toho čo sa im najviac pozdáva, resp. páči.
Lenže poďme k predmetu debaty.
Je neodškriepiteľné a publikované, že etnológovia poznajú valašky, fokoše i čakany. Pretože sú v prevažnej miere pacifisti snažia sa ich predchodcov hľadať vo svete náčinia. V niečom sa nemýlia ale vo všetkom pravdu nemajú.

Valaška sa vyvinula zo nástroja – sekery a bola používaná ako nástroj. Okrem toho plnila opornú funkciu palice. Má symetrickú čepeľ s britom a chýba jej obuch. Tylo je viac-menej skosené.

Fokoš sa vyvinul zo zbrane – bojovej sekery (pozri linky, ktoré vložil Asomtam a vlcik-tlcik) a keď sa prestal používať ako zbraň, začal sa používať ako identifikačný symbol postavenia, úradu atď. Má asymetrickú, zväčša dolu zahnutú čepeľ bez britu (aspoň u tých čo som videl) niekedy s guľôčkami a výrazný obuch. Zväčša neplnil opornú funkciu palice. Banícky fokoš sa nosil opretý kovovou časťou na pravom rameni, držaný pravou rukou za dolný koniec drevenej násady.

Čekan sa vyvinul zo zbrane – bojového kladiva a keď sa prestal používať ako zbraň, začal sa používať ako identifikačný obradný symbol. Nemá čepeľ ale obuch a na druhej strane esovite prehnutý hák niekedy zakončený guľôčkou. Je to pozostatok priameho alebo zahnutého, zahroteného bodca bojového kladiva. Zväčša neplnil opornú funkciu palice.
Slovo čekan som použil iba pre odlíšenie od čakanu.

Literatúru ani nemusím citovať, všetko sem už Asomtam zavesil. Vďaka.

p.s. Ešte jedna poznámka. Banícky fokoš sa vyvinul z nástroja – sekery švancary (nem. schweizerhacke). Tiež aj vyzerá trochu inak ako “pravý” fokoš.

[sasha]

Blacksmith, síce to sem celkom nepatrí, ale verím, že máš oči nielen na čítanie. ÚLUV nie je organizácia, ktorej úloha spočíva v identifikácii artefaktov vidieckej proveniencie (skús na ich stránke vyhľadať valašku). Zodpovedné za tie nezmysly je Slovenské národné múzeum -Múzea v Martine.
Dôležité je, že na Slovensku sa slovo čekan, čekana alebo čakan používalo a neznamenalo valašku alebo sekeru. Dokonca ho prevzali Maďari ako csákany a predpokladám, že aj slovenská čugaňa má pôvod v tomto slove. Táto, pôvodne zbraň, v dobe svojho vzniku plnila úlohu symbolu postavenia alebo úradu, určite to nebola “vychádzková palica” a nenosili ju pastieri.