Forum Replies Created

Page 21 of 49
  • sasha

    Member
    16. októbra 2010 at 17:09 in reply to: Fokoš

    Blacksmith, aj ked sa pýtaš ako, treba najskôr zodpovedať čo. Teda – nie je to nástroj a nie je to ani fokoš. Tvoj dedo ho mal po dedoch jeho deda (zaujímavejšia verzia) alebo to proste niekde našiel, identifikoval a používal ako kladivo.
    Opis tohto predmetu pre nás zachoval Alojz Jirásek:
    “Hůl a zbraň zároveň z tvrdého dřeva. Na dolním konci měl silný ostrý bodec, nahoře pak kladívko s hákem. Bradlo bývalo nahoře až na stopu plechem a hřeby hojně ozdobeno. Za starých časů nosili ho mužové ženatí, když vychádzeli za službou nebo do Bavor, do města, na svadby, na křtiny.”

    Alojz Jirásek, Psohlavci 1900
    Táto zbraň – bojové kladivo sa v Čechách označovala ako čakan, čekan, čegan, čekana a na Slovensku ako čekan, čekana alebo čakan. Pod týmto označením sa možno s bojovými kladivami stretnúť aj v Poľsku a Rusku.


    Ukážky bojových kladív – podľa Wagnera
    S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z konca 17. alebo 18. storočia, kedy éra bojových kladív končí.
    Zriedkavý, vzácny artefakt, ktorý je hodno zachovať pre budúce generácie.

    Literatúra:
    KÁLAL, M.: Slovenský slovník. Banská Bystrica 1924.
    WAGNER, E., DROBNÁ, Z.,DURDÍK, J.: Zbraně, kroje, zbroj a zbraně doby předhusitské a husitské. Praha 1956.

  • sasha

    Member
    19. septembra 2010 at 13:21 in reply to: zreštaurovanie vojenskej sumky

    Pretože si myslím, že pre nálezcu i konzervátora je dôležité vedieť čo to vlastne bude ošetrovať, či je predmet niečim zvláštny alebo zaujímavý, pripájam niekoľko doplňujúcich informácií.

    Sumka rakúsko-uhorskej armády na jednotné náboje 8x50mmR (R – Rand – okraj nábojnice)

    Spomedzi európskych sumiek má snáď najkrajší strih, ktorý ovplyvnila skutočnosť, že náboje boli po piatich umiestnené v ocelovej klipsni (spone?).

    Samotný jednotný náboj M93 je tiež svojim spôsobom zaujímavý, pretože bol prvým rakusko-uhorským nábojom, ktorého prachovú náplň tvoril bezdýmny prach. V 20. storočí bol modifikovaný a používal sa až do konca 2. svetovej vojny.

  • sasha

    Member
    11. septembra 2010 at 1:37 in reply to: vojensky tesak – identifikacia

    Za poďakovanie malá prémia.
    Počas 1. svetovej vojny používali tesák M 1915 aj delostrelecké jednotky.

    Lit.: Lugosi J. – Temesváry F.: Kardok. Zrínyi, 1988.

  • sasha

    Member
    10. septembra 2010 at 19:37 in reply to: vojensky tesak – identifikacia

    Österr. Pionier-Faschinen-Messer M 1915 – rakúsky ženijný tesák M 1915
    Niekedy nesprávne označovaný aj ako “Pionier Mannschaftssäbel M15” alebo “Pioniersäbel Muster 1915” – ženijná šabľa M 1915. V niektorej literatúre sa uvádza, že bol vyrábaný v dvoch typoch

    Rozmery:
    celková dĺžka…………………..540 mm
    dĺžka čepele…………………….390 mm
    max. šírka čepele……………….41 mm

    Plechová pošva so závesným hákom. Kožený závesník.
    Na koreni čepele razené: vpravo preberacia značka – orlica a písmeno “R” alebo len orlica; vľavo písmeno “R” (R – reserve?).

    Pokiaľ bol vyrobený v Uhorsku, napr. firmou “PACHOLEK GYÖRGY BUDAPEST”, bol značený uhorským erbom a signatúrou výrobcu na ľavej strane čepele a signatúrou výrobcu na pravej strane.

    Literatúra:
    M. Christian Ortner, Erich Artlieb:Mit blankem Säbel, Österreichisch-ungarische Blankwaffen von 1848 bis 1918.” Verlag Militaria, 2003.

    p.s. A kde je ten druhý?

  • sasha

    Member
    29. augusta 2010 at 15:43 in reply to: Ram zrkadla s ornamentmi
  • sasha

    Member
    27. augusta 2010 at 16:22 in reply to: Starožitná spálňa

    A tu sú tie obrázky.

    adka, v témach sa pokračuje, nezakladajú sa nové o tom istom.

  • sasha

    Member
    21. augusta 2010 at 14:16 in reply to: Aký je to mažiar?

    pterodaktyl, tvoja otázka neznela – “je tento mažiar lekárnický”, ale “na aký účel slúžil tento pekný mažiar”. Takže nebolo čo potvrdzovať a pretože som predpokladal, že vieš na čo mažiar bežne slúži, snažil som sa dopátrať informácií potrebných na posúdenie či slúžil na prácu alebo iba ozdobu.
    Mažiar ma obrázku môže byť lekárnický ale aj kuchynský. V rozmeroch nie sú žiadne rozdiely. Snáď velmi veľké

    a malé (výška 5,3 cm a priemer 5 cm, hmotnosť 208 g) mažiare možno zaradiť do výbavy lekární.
    Skutočne tu nemáme špecializovaných odborníkov na mažiare, mlynčeky, valčeky, žehličky, štrikovacie ihlice, alabastrové gombíky alebo náprstky a ťažko sa vyjadrovať k veciam, o ktorých nevie podať základnú informáciu ani majiteľ.
    http://ostatni.bazos.cz/inzerat/6757592/Hmozdir-s-tloukem.php

    Odporúčam ti obrátiť sa na znalca z odvetvia starožitnosti, ktorý ti určite odpovie fundovanejšie.

    p.s. Tíško dúfam, že administrácia Obnovy už konečne spoplatní túto “veštiareň”.

  • sasha

    Member
    19. augusta 2010 at 18:49 in reply to: Aký je to mažiar?

    Pomáham, ked viem, ako len môžem, ale v tomto pripade si mi prilis nepomohol ani ty. Myslel som si, že ťa vyprovokujem a ako správna chlpatá deka mi napíšeš – mažiar je vysoký 8 cm a má priemer 6 cm, myslím si, že je to cínový odliatok. Ale keď nič, tak nič.

  • sasha

    Member
    19. augusta 2010 at 12:39 in reply to: Nemecká karbidka

    Hermann Riemann, Chemnitz-Gablenz, Nemecko, cca 1900 – 1950. Bližšie určenie iba na základe opisu značenia, materiálu, rozmerov a obrázku.

    Friemann & Wolf, firma známa výrobou benzínových bezpečnostných banských lámp.

  • sasha

    Member
    19. augusta 2010 at 7:21 in reply to: Aký je to mažiar?

    pterodaktyl, uhádnuť odpovede na tvoje otázky je ťažké. Chýbajú rozmery a materiál sa tiež nedá uhádnuť z obrázku. Ja by som povedal, že sa v ňom netĺklo nič, pretože je to mažiar z bábikovskej kuchynky :smt069

  • sasha

    Moderator
    12. augusta 2010 at 13:44 in reply to: Tržnica

    P – RADVÁNI, H.: Trnavské tlačiarne



    Reprezentačná publikácia venovaná takmer 450 ročnej histórii trnavskej kníhtlače. Bohatý obrazový materiál, okrem iného aj faksimilií vzorkovníc kníhtlačiarne Trnavskej univerzity, a množstvo doteraz nepublikovaných informácií. Nepostrádateľná pre každého kto sa venuje dejinám kníhtlače a knižnej kultúry na Slovensku.
    Formát: A5
    Väzba: mäkká
    Rozsah: 176 strán
    Vydanie: prvé
    Cena pre návštevníkov Obnovy: 1 ks – 9 €
    Objednať na adrese
    adata.tt@gmail.com.
    V odpovedi na objednávku Vám pošleme variabilný symbol aby ste mohli vykonať platbu na č. účtu – 0284511952 / 0900. Akonáhle nabehne platba bude tovar odoslaný.
    ! ŽIADNA DPH. ŽIADNE POŠTOVNÉ A BALNÉ. !

  • sasha

    Moderator
    8. mája 2010 at 10:49 in reply to: K A V I A R E Ň

    Drahí obnováci, obraciam sa na vás s prosbou.

    Poznáte niekoho na fotografii?

    Pri prechode Malou Fatrou som našiel v snehu SD kartu Ultra II 4 GB plnú fotografií z nejakej lezeckej expedície v Rusku. Fotené to bolo na Nikon F60. Neviem, komu karta patrí, ale je tam kvantum fotiek, ktoré niekomu určite poriadne chýbajú, preto vám posielam foto, či niekoho nepoznáte. Ak áno, nech sa ozvú na 0905900205 ak nie, pošlite prosím môj email ďalej svojim priateľom, ktorým možno tváre na snímkach niečo povedia.

    Ján_Bukai – bukai@orava.sk

  • sasha

    Member
    22. marca 2010 at 12:03 in reply to: Peniaze

    Myslím, že mrik vystihol podstatu. Snáď iba niekoľko dodatkov k otázkam:
    3. Majetok môžeš vlastniť v akejkoľvek podobe, teda aj zlate.
    5. Kapitál v zlate je umŕtvený kapitál. Relatívne stabilná cena bez vplyvu inflácie ale žiadny úrok, žiadny výnos. Strata pri predaji.
    Cena zlata sa mení podobne ako cena iných komodít. Za stabilnú cenu zlata sa považuje 15,60 USD za uncu.

    Ročný vývoj ceny zlata.

    Vývoj ceny zlata za ostatné dni.
    V zlate ukladajú časť svojho majetku iba veľmi bohatí a ich poklad im prináša iba potešenie z pohľadu na trblietavú kôpku. Obdobne je to aj zo šperkami.
    Investícii do kvalitných starožitností môže, okrem potešenia, prinášať až 12% ročný úrok.
    Kde je však záruka autenticity, keď firmy ako Antiquanova (pozri link hore) vyrábajú “zlatá repliky mincí” alebo dokonca “limitovaný náklad 300 ks” pražského groša Václava II. (zlatá mince). To za čo naháňajú trenčianskych “falzifikátorov” iní razia a predávajú oficiálne.

    Pozri: http://www.investicne-zlato.sk/index.php?page=zlato

  • sasha

    Moderator
    13. februára 2010 at 20:22 in reply to: Tržnica

    Prosím všetkých prispievateľov do tržnice aby dodržiavali pravidlá a ctili obsahové zameranie fóra.
    Jednotlivé posty sa nedajú presunúť iba zmazať.

  • sasha

    Moderator
    5. januára 2010 at 10:24 in reply to: K A V I A R E Ň

    Je to neuveriteľné, ale je to tak… kaviarnik prichádza aby Vám poprial

    pohodový a úspešný rok 2010

    Moje prianie patrí zvlášť adminovi (že mi to tu ešte nezavrel), asomtamovi (za milé darčeky pod vianočný stromček), uskalienke (za vytrvalosť) a zaslúži si ho aj prievan, pretože mu ako prvému návštevníkovi na Obnove bola udelená cena
    za vzorovo formulovanú otázku.

    Pre nemenovaných pripájam ešte dve péefká, ktoré som dostal až z ďalekých Čiech a môžu ostať bez povinného prekladu. Vraj, koľko rečí vieš…

Page 21 of 49