sasha
Forum Replies Created
-
S – Sweet Home 3D
Sweet Home 3D je voľne šíriteľný program, ktorý vám pomože pri navrhovaní interiéru.
Nábytok a ďalšie vybavenie (radiátory, záclony, kvety) umiestňujete po svojom byte, kancelárii alebo dielni v 2D pláne s okamžitým 3D náhľadom.
Sweet Home 3D je dostupný v českom jazyku a môžete ho spustiť v prostredí Windows, Mac OS X 10.4, Linux a Solaris.
Sweet Home 3D je tzv. “open source projekt” umiestnený na SourceForge.net a distribuovaný pod GNU General Public Licenciou.Jednoduchý, intuitívny s prekvapivou paletou nastavení pre každý prvok prezentácie. A nemusí to byť iba o umietnení televízora na to správne miesto.
Rekonštrukcia prízemia nejestvujúcej časti objektu podľa dochovanej výkresovej a fotografickej dokumentácie.
Rozmer: Sweet Home 3D s Java Web Start – 11 MB
Sweet Home 3D Windows inštalátor – 27 MB
http://www.sweethome3d.eu/cs/download.html -
Za najstaršiu európsku modrotlač sa považuje nález z hrobu arcibiskupa Caesaria z Arles, ktorý zomrel v roku 542. Technika pochádza z Indie a v strednej Európe sa udomácňuje v 16.-17. storočí. Pôvodne sa na farbenie používal výťažok z farbovníka obyčajného (boryt barvířský pravý, Isatis tinctoria L.), ktorý v 17. storočí nahradilo indigo dovážané z Indie. Najstaršiu nemeckú modrotlač dokladajú augsburské výrobky Jeremiasa Neuhofa z rokov 1689-1690.
Fungujúcu modrotlačovú dielňu možno navštíviť v nemeckom Múzeu Lindenfels/Odenwald – bližšie info tu:
http://www.eberhardprinz.de/blog/
O modrotlači v Čechách na stránkach firmy ARIMO spol. s.r.o. – Výroba modrotisku a konfekce ako aj Modrotisk Danzinger tu:
http://www.arimo-modrotisk.cz/modrotisk.htm
a tu
http://www.modrotisk-danzinger.cz/
Katalógy firmy Einbecker činnej od 1638 tu: -
L – Zemljanka za 50 USD
OEHLER, M.: The $50 and up Underground House Book
Formát: pdf
Veľkosť: 3.16 MB
http://www.rapidshare-ebooks.net/ebooks/the-50-and-up-underground-house-book/
Vložil janko 20. Jún. 2009
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=47683#47683 -
Pokiaľ chceš zachovať pôvodnú románsku omietku tak aby si naplnil aspoň tú dôležitejšiu časť EKKR – ZACHOVAŤ, každopádne by autentická vrstva mala ocitnúť v “deposit layer”, teda pod ochrannou vrstvou.
Áááále, si schopný vytvoriť kvalitnú imitáciu? Aby to nedopadlo ako na Červenom Kameni (toto bol iba nepodarený pokus o vtip :| ). Prezentačný nedostatok takéhoto počinu ba sa dal ospravedlniť aj tým, že návštevník neprichádza s cieľom obdivovať iba tento nepatrný zlomok objektu a jeho reprezentačná funkcia ani žiadna z integrít nebude narušená.
V každom prípade si treba natiahnuť nepriestrelné spodky, pretože si buď istý, že si na Teba zastrieľajú :smt072 . -
Každý materiál sa v čase mení a deštruktívne naň pôsobí vzduch, svetlo, výkyvy teploty a relatívnej vlhkosti, prach, plesne ako aj celá plejáda ďalších biologických škodcov na čele s človekom. Že depozitáre slovenských múzeí nezodpovedajú ideálnym podmienkam? Kto za to môže, zamestnanci múzeí? Ale aby som iba nekecal
depozitár Nemecko
depozitár Slovensko
Otázka, aspoň podľa mňa, neznie ako, ale prečo treba tie staré krámy zachovať pre budúce generácie. Keď poznáme odpoveď a sme bytostne presvedčení o jej správnosti, potom nie je problém vyriešiť odpoveď ako. Národy, v mene ochrany kultúrneho dedičstva, sťahujú pod strechy múzeí sochy, lode i celé architektonické objekty a neverím, že to robia iba v mene rozvoja cestovného ruchu.
Vystavovanie v zahraničí je zvláštna kapitola. Neviem o výstave vyvezenej zo Slovenska kedy by sa niečo nestratilo a viem, že Maďarské národné múzeum dalo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vyrábať kópie vybraných zbierkových predmetov na výstavu v Turecku. Nie som odborník na terakotové armády ale radšej si pôjdem pozrieť “originál” :| . “Mistrovská kopie” ma uspokojí iba vtedy keď o tom neviem.
Aj keď som si vedomý, že sa princípy nedajú zovšeobecňovať stále čakám na harpovu reakciu, v ktorej vysvetlí ako to myslel s tým “original prekryt a realizovat na nom kopiu”. -
V múzejnej prezentačnej praxi sa bežne používajú kópie, modely a makety najrozmanitejších artefaktov. Názory na ich využívanie sa rôznia (ako inak) no ja osobne si myslím, že autentický doklad je to čo do výstavy alebo expozície jednoznačne patrí. Do Lúvru by tiež nikto nechodil pozrieť si Monu Lisu keby tam vystavovali jej kópiu. Také veci sa nerobia a zvlášť u nás nie, pretože je to neetické a tiež aj riadne drahé. Makety sa používajú najmä pri prezentácii archeologického výskumu a potom pri platidlách, najmä zlatých minciach. Jediné s čím sa bežne v múzeu nemožno stretnúť je falzifikát, teda kópia predmetu vydávaná za “originál” s úmyslom podvodným spôsobom sa obohatiť. Tie majú iba v Múzeu polície v Bratislave.
Medzi nami dievčatami, veď všetky :!: mince z bronzu, striebra, zlata i hliníka sú iba autentické repliky (ďalší termín) páru autentických razníc a v súčasnosti sadrového modelu – návrhu konkrétnej mince. -
Neviem čo je “realizácia” rovnako neviem čo je “originál” a preto ani nechápem ako na ňom “realizovat na nom kopiu”. (Čo je “kópia” snáď viem :P )
Problém prezentácie autentických artefaktov ochrancovia kultúrneho dedičstva riešia v jednom kuse a ako inak, bezúspešne. Neviem ako inde ale múzeá by najradšej nevystavovali nič a najradšej by mali všetko na webe pekne nezničiteľné. Potom by už nemuseli robiť nič iba popíjať kávičku s Novým časom.
Už tu taká debata bola okolo 3D stavieb. Bohvie ako to nedopadlo. Teraz je tu ďalší pokus, ktorý asi tiež nedopadne za A. Problém spočíva v tom čo sa tu snažím naznačovať pomerne dlhú dobu – v teoretickom základe, z ktorého by sa malo vychádzať už vtedy keď otázku kladiem (aby som vedel aspoň približne čo na mňa spadne) a terminológii.
Múzeum musí vystavovať v prevažnej miere zbierkové predmety a nie ich kópie a pokiaľ nevie eliminovať “takmer isté poškodenie”, nech nevystavuje alebo nech sa zruší. Odmietam, aspoň za seba, riešiť otázku “krycích záchranných vrstiev”, pretože je scestný. -
L – Všetko o kaligrafii
post vložil asomtamPrvý raz vyšlo roku 1994 vo vydavalel’stve Usborne Puhlishing.limited
pod názvom Complete book of calligraphy
Copyright © 1994 Ushorne Publishing Ltd.
Slovak edition © PRíRODA, a. s., Bratislava 1996
Translation © Jana Dorincová 1996
Prvé slovenské vydanieVytlačili: Svornosť, spol. s r.o., Bratislalva
Počet strán 80
Velkosť:7MB
ISBN BO-07-00B53-Shttp://rapidshare.com/files/222028119/Vsetko_o_kaligrafi.pdf
Presunuté 15.5.
-
… za pamiatky všetko to, čo vykazuje znaky pamiatky …
o tých znakoch, ktoré musí vykazovať pamiatka aby bola pamiatkou by som sa rád dozvedel viacej. Teda ak to nie je off-topic :? . -
Ó tempora, ó terminológia.
Toť nedávno sme tu mali debatku na tému zrúcanina, ruina, rozvalina a už je tu ďalšia na tému “bunker” aj s neodmysliteľnou “bunkrológiou”. Jeden by plakal :cry: .Pre základnú orientáciu pre tých, ktorí tie “bunkre” milujú i tých čo o nich píšu:
bunker je slangové označenie VOJENSKÉHO opevňovacieho objektu, ktorý je súčasťou stáleho opevnenia a vytvára podmienky pre AKTÍVNU bojovú činnosť ozbrojeného zboru. Tak sa líši od úkrytu alebo pozorovateľne. V československých podmienkach existovali objekty ťažkého opevnenia, napr. delostrelecké tvrdze a objekty ľahkého opevnenia, napr. pevnôstky.
Objekt ťažkého opevnenia.
Objekt ľahkého opevnenia.Protiletecký úkryt je CIVILNÝ, zriedka VOJENSKÝ podzemný alebo pozemný objekt určený na ochranu ľudí, techniku a materiál pred ničivými účinkami munície. Na Slovensku sa budovali iba protiletecké úkryty ľahkého typu, zväčša pri železničných staniciach. Skutočne fascinujúce protilietadlové úkryty, ktoré slúžili aj na protileteckú obranu nájdete najbližšie vo Viedni. Niesli označenie Flakturm.
Reichsbahn Luftschutzbunker – protiletecký úkryt, Berlín.
Flakturm – protiletecký úkryt, Viedeň.CO úkryt je ochranná stavba civilnej ochrany – CIVILNÝ prostriedok hromadnej protichemickej ochrany určený na ochranu ľudí pred účinkami chemických a rádioaktívnych látok. V mestách sa budovali zväčša plynotesné úkryty – sídliská, školy atď.
-
sasha
Moderator28. apríla 2009 at 12:07 in reply to: 3D zobrazovanie pri dokumentacii kulturneho dedicstvaTen kto vie, ten to robí. Ten kto to nevie, ten to učí.
“Ťažký underground” na našich hradoch sa mi celkom páči, pretože (s ohľadom na milión ďalších záujmových činností, ktoré zanikli) je to až neuveriteľné. A móda – tak ako historický šerm alebo sokoliarstvo, s tým rozdielom, že ten sokoliar z toho niečo má :| . Ochrana kultúrneho dedičstva vždy stála na ochotných a zapálených bláznoch, ktorí nehľadeli na čas ani groš a to sa pravdepodobne nezmení. -
sasha
Moderator27. apríla 2009 at 12:16 in reply to: 3D zobrazovanie pri dokumentacii kulturneho dedicstvaVážený vĺčik,
vidím, že vek, vzdelanie a pracovné zaradenie Ti nedovoľuje reagovať inak a úprimne si to vážim.
3D modelovanie ma fascinuje už od dôb jeho dosovských verzií a 3D sken (síce v jeho najprimitívnejšej podobe) som si už aj vyskúšal. Problém tkvie v tom, že nie som “pamiatkársky” orientovaný i keď predmety zberateľského záujmu pár šikulkov tiež označuje za “pamiatky”. Preto nechcem pamiatkárom kafrať do ich remesla, iba občas niečo špitnem aby som zistil reakciu. Pokiaľ ste s výsledkami spokojní, nemám čo dodať.
Nové technológie sú však nákazlivé. Len čo začali knihovníci múdro digitalizovať vzácne i menej vzácne tlače, bol by v tom čert aby slovenskí múzejníci nezdigitalizovali svoje zbierkové fondy. A mám obavu, že rovnakým “super počinom” sa môže stať aj 3D skenovanie zbierkových predmetov. Neobstojí dôvodenie, že si to naše kultúrne dedičstvo uchováme ASPOŇ v 3D alebo na obrázkoch. Ľudia, ktorí to tvrdia nepatria do kultúry a ku kultúrnemu dedičstvu by mali mať súdny zákaz prístupu.
Iste, 3D sa dá využiť aj v múzejnej praxi ale jeho hranice sú markantnejšie ako v pamiatkovej ochrane. Predstav si 3D sken budíka 8O .p. s. Katke držím tiež palec. Bola doba kedy by som človeka s jej entuziazmom možno nosil aj na rukách.
-
L – Slovenčina / Jazykoveda
L – Stavebníctvo / Architektúrapridal Jusuf 21. Apr. 2009 22:29
Dovolím si pridať odkazy na literatúru, ktoré som našiel v iných fórach (nepropagujem ich, len sa mi zdajú užitočné balíky kníh…):
Jazykoveda
Obnova – výber
Dvončová, Jenča, Kráľ – Atlas slovenských hlások
Rudolf Krajčovič – Pôvod a vývin slovenského jazyka
Ľudovít Novák – Dve štúdie z porovnávacej jazykovedy stredoeurópskej
Eugen Pauliny – Dejiny spisovnej slovenciny od zaciatkov po sucasnost
Samo Czambel – Slovenský pravopis (1890)
Kačala, Krajčovič – Prehľad dejín spisovnej slovenčiny
Ľudovít Novák – Najstaršia, doteraz neznáma česká listina na Slovensku (1941)
Ľudovít Novák – K najstarším dejinám slovenského jazyka
Rudolf Krajčovič – Vývin slovenského jazyka a dialektológia
Krajčovič Rudolf – Žigo Pavol: Príručka k dejinám spisovnej slovenčiny
Ľudovít Štúr – Nauka reči slovenskej
Eugen Pauliny – Fonologický vývin slovenčiny
Buffa Ferdinand – Slovník šarišských nárečí
Henrich Bartek – Príspevok k dejinám slovenčiny (1936)Stavebníctvo, architektura
Obnova – výber
Dodatocne_odstranovanie_vlhkosti_zo_stien_budov_-_LiptakSKDusan
Gunther_-_Feng_Suej
Kozuby_a_ohniska_-_Gerza
Nizkoenergeticke_domy_-_Humm
Okno_energia_a_zivotne_prostredie_-_Bielek
Pamiatky_pre_buducnost_-_Benza_Slavkovsky
Poruchy_a_rekonstrukce_staveb_-_ERA
Lidova_stavebni_kultura_-_Frolec
Rekonstrukce_pozemnich_staveb_-_KosSK
Strechy_1_-_Opravy_a_rekonstrukce_-_Fajkos
Tesarske_spoje_-_Gerner
Budova_a_energia_-_Bielek
Fasady_a_jejich_rekonstrukce_-_Bartak
Kozuby_a_kachlove_pece_-_Havas__Institoris
Netradicne_zdroje_energie_-_Lulkovicova_Takacs
Netradicni_zdroje_energie_a_architektura_-_Medek
Podlahove_teplovodne_vykurovanie_-_Petras
Pruzkumy_a_opravy_stavebnich_konstrukci_-_Pume_Cermak
Rekonstrukce_a_opravy_budov_-_Landa_Kys_Slavik
Slunecni_vytapeci_systemy_-_Cihelka
Zasady_vyuzivania_slnecneho_ziarenia_-_Kittler__Mikler
Zednictvi_-_Tradice_z_pohledu_dneska_-_Kohout
Slabikar_ekologickeho_bydleni_-_PlaminkovaPresunuté na požiadanie autora.
-
Sladké kolače, ohybné korbače, vodu studenú, šunku udenú, veľa radosti a málo starosti. Krásnu Veľku noc.
Vám praje
Kaviarnik