sasha
Forum Replies Created
-
Vážený vĺčik
vyslovil som svoj názor a žiadna konferencia, vedecká publikácia alebo svetová kapacita ma nepresvedčí o opaku. Latrínu, kráľovskú korunu alebo vrabca nemožno nahradiť ich trojdimenzionálnym (alebo štvordimenzionálnym) modelom, respektíve maketou! Pokiaľ by to bolo možné, o ďalších desať rokov budeš nezamestnaný a nielen Ty ale všetci čo žijú zo správy a ochrany kultúrneho dedičstva. A možno aj tak bude – IT titáni ľahko presvedčia mladých titánov na ministerstve, vo vláde a možno bude Slovensko prvou krajinou bez histórie a s virtuálnym kultúrnym dedičstvom. Aká to krása!
Píšeš “existuje podrobná dokumentácia” – nuž natoľko podrobná ako podrobne bola vyhotovená a ruku na srdce, na nič ste nezabudli? Istý múdry človek napísal, že najlepším modelom mačky je mačka samotná a súhlasili s ním aj celé generácie pamiatkárov a múzejníkov.
Vážená Katka,
Všetky príklady, ktoré si uviedla potvrdzujú prezentačné využitie 3D zobrazení, v ktorom spočíva význam tohto snaženia. Všetky “pamiatky” jedného dňa zaniknú a ich 3D fototextúrované klony budú iba o niečo lepšie ako ich kvalitné fotografie. Bez urážky, ale ako geodetka asi nevieš o finančnej situácii, s ktorou zápasia zamestnanci pamiatkovej starostlivosti i múzeí. Nákup odporúčaného softu a techniky by znamenal zastavenie, v lepšom prípade, obmedzenie činnosti inštitúcie. Nazdávam sa, že keď sa minú grantové peniaze, pominie aj záujem.
Osobne nemám nič proti 3D modelovaniu, chápen jeho význam ale jasne si uvedomujem aj jeho hranice, ktorých prekročenie nás môže prísť draho. -
Dosť kontroverzná téma, ale hodná pozornosti. Podľa môjho názoru 3D zobrazovanie akéhokoľvek artefaktu alebo naturfaktu môže slúžiť VÝHRADNE na prezentačné účely a NIKDY na čokoľvek súvisiace s ochranou kultúrneho dedičstva. 3D objekty nemožno využiť pri prieskume (skôr než objekt vznikne musí byť zdroj informácií preskúmaný) a už vôbec nie pri prieskume, štúdiu alebo na dokumentačné účely. 3D modely sú síce cool ale iba drahé hračky na Internet alebo do multimediálnych publikácií. Pokiaľ vzniknú KateBellom spomínanou technológiou, nie sú vhodné ani na to.
Len aby to pri múzejných zbierkach neskončilo tak, že miesto patlania zo sadry bude sochať kachlice na predaj po 20 centov laser za pol milióna €. -
Skuuty Ty podnikáš so zvukom a ja zasa so svetlom. V ostatnej dobe poškuľujem aj po tom zvuku, objavujem veci ako pásmová priepusť, pasívny žiarič alebo slimák a neviem sa vynačudovať načo sa vymýšľajú také komplikovanosti. Mne stačí keď viem že je to reprobedňa s trubkou alebo reprobedňa s imitáciou reproduktora… nezdá sa Ti? Okrem toho, kto vymyslel, že reprobedňa je žiarič a nie radiátor, ako to pekne nazývajú naši anglikánski bratia?
Je to všetko o tom čo písal harp, vlcik a ďalší. O hľadaní, ktoré za vás, nás nikto iný neurobí a na Obnove je (aspoň si myslím) ten adekvátny priestor. Keď nie, netreba hlasovať a napísať, že je to blbosť. Debata odumrie a je po kačinej svadbe… ako už mnohokrát! -
Ľudí možno vo všeobecnosti vždy rozdeliť na dve skupiny – mužského pohlavia a ženského pohlavia, bdiacich a spiacich, do 170 cm a nad 170 cm ako aj spokojných a nepokojnej mysle. Poznám zamestnancov kultúry, ktorí sú so všetkým v podstate spokojní (aj keď sa permanentne sťažujú), ale aj takých, ktorí hľadajú odpovede na otázky súvisiace s predmetom ich profesie. Tých druhých radím do skupiny profesionálov. V ostatnej dobe sa možno iba Slovensko (v európskom meradle) môže popýšiť vznikom viacerých nových “discipín” – castelológiou, hradológiou, mlynológiou atď. a ja si neviem celkom dobre predstaviť, že by tieto mohli fungovať bez precíznej terminológie. Je pochopiteľné, že pri konštituovaní terminológie je treba z niečoho vychádzať, ale to ešte neznamená, že je povinné slová preberať aj s ich výkladom, a teda kostol nemusí byť chrám a bazilika nemusí byť kostol (alebo naopak). Terminológiu odboru preň nevytvorí žiadny ústav alebo akadémia, tá sa tvorí v teórii a praxi odboru.
Toto tu v presvedčení, že evi má pravdu.
V dobách hospodárskej krízy možno ľudí, ktorí prišli o prácu, tiež rozdeliť na dve skupiny. Tých, ktorí si prácu hľadajú (ako môjho deda dcéry druhorodený syn) a tých, čo si prácu nehľadajú, ale surfujú a vypisujú (ako skuuty).p.s. Vopred sa skuutymu ospravedlňujem a sľubujem, že žiadne invektívy nebudú, pokiaľ si začne hľadať prácu :wink: .
-
Na to aby sa Tvoje husle dali ohodnotiť si poskytla málo informácií a aj potom môže mať odhadná cena, za ktorú by sa dali napríklad predať, dosť veľké rozpätie. Pokiaľ sa nájde kupec (zväčša hudobník), ktorému sa bude páčiť zvuk i vzhľad, dá sa docieliť primeraná cena.
-
“Viva fui in sylvis, sum dura occisa securi.
Dum vixi, tacui: mortua dulce cano.”
Bol som nažive v lese, až ma krutá sekera sťala. Počas života som mlčal: teraz mŕtvy, sladko spievam.Tento nápis sa spája s menom Gasparda Duiffoprugcara, francúzskeho výrobcu hudobných nástrojov v prvej polovici 16. storočia.
Slovenský právny poriadok nepozná “seriózny odhad” ani “certifikát pravosti”, čo znamená, že takáto listina nie je právne relevantná. Pokiaľ občan chce nechať hudobný nástroj posúdiť a oceniť, treba sa obrátiť na znalca s príslušnou špecializáciou. Zoznamy znalcov sú na súdoch a stránke MS SR -
Myslím, že harp trafil kliniec po hlavičke
Jazykovedný ústav permanentne monitoruje jazyk a posudzuje aj používanú odbornú terminológiu. Môže mať pripomienky ale v konečnom efekte rozhodujúce je, že termín sa bežne používa. Spomeňte si na Čapkovho robota. Na všeobecne platné vyhlásenia, myslím, Obnova ešte nedorástla a vydanie slovníka …
Nakoniec ešte jedna poznámka, neviem prečo sú úvahy o terminológii zdevastovaných architektonických objektov šmrncnuté rozsahom ich možnej obnovy v takom rozsahu. Je to dosť neobvyklé, i keď napríklad pri hodnotení predmetov zberateľského záujmu sa zohľadňuje možnosť ich sfunkčnenia – hodinky sú neopraviteľné. Lenže zrúcanina hradu nie sú hodinky, ktorých stav možno posudzovať v ôsmych stupňoch. -
Úplne súhlasím s Eo Ipsom!
Architektúra síce nie je ťažným koňom mojich záujmov ale bez určitého kontaktu s ňou sa neobíde žiadna disciplína. To, že terminológia je vecou odborníka individualistu sa toť nedávno prežilo. Doba sa zmenila a ľudský svet dostal, okrem priestoru a času, aj ďalší rozmer – informáciu. A čože je to za informáciu, ktorú si každý interpretuje inak. Okrem toho “hradológia”, pokiaľ chce byť lógiou, musí mať terminológiu a “hradológ” nemusí byť historikom alebo archeológom. Myslím, že harp (ako už viackrát) nastolil tému hodnú zamyslenia a verím, že neskončí pod kobercom ako mnohé z predchádzajúcich. Preto som sem zavesil predchádzajúci príspevok, v ktorom sa snažím naznačiť, že zrúcaninou nemusí byť iba hrad a príčiny jej vzniku môžu byť rôzne. Je len na zainteresovaných či si vystačia so zrúcaninou a vysoko odborne znejúcim ale (podľa mňa) nezmyselným termínom “torzálna architektúra” – triediť totiž zapaľovače na benzínové, plynové a pokazené a architektúru na gotickú, barokovú a torzálnu nie je to pravé orechové. -
Skúsim ponúknuť iné triedenie.
Štádiá objektu počas prirodzeného zániku:
ruina – prvé štádium prirodzeného zániku objektu keď sú ešte niektoré prvky funkčné, napr. nezateká do celého objektu ale dlážky, dvere, okná už ukradli a schodisko sa prepadlo – cudzie slovo, napr. Liptovský Hrádok
zrúcanina – druhé štádium prirodzeného zániku objektu keď už ziadne prvky nie sú funkčné ale možno ich ešte identifikovať – tu bol balkón, toto je veža a toto je brána
rozvalina – tretie štádium prirodzeného zániku objektu keď jednotlivé prvky nie sú voľným okom rozpoznateľné – tu stál hrad, napr. Košeca
Štvrté štádium, keď je objekt pod povrchom terénu a teda neviditeľný nemôže mať pomenovanie, pretože nie je čo pomenovať. Pokiaľ sa zvyšky objektu odkryli počas archeologického prieskumu alebo výzkumu možno ich označiť ako architektúru v torzálnom stave alebo zrúcaninu (domu, kostola, veže), pretože jednotlivé prvky možno identifikovať voľným okom.
Štádiá objektu počas zámerného zániku:
zrúcanina – objekt zámerne zničený človekom s cieľom urobiť objekt nefunkčným, nepoužívateľným
búranisko, zbúranisko – objekt zámerne zničený človekom tak, že jednotlivé prvky nie sú voľným okom rozpoznateľné, s cieľom následného využitia priestoru, na ktorom objekt stál
rumovisko – miesto po zámerne zničenom objekte, z ktorého neboli odstránené jeho zvyšky – cudzie slovo
Slovenčina poznala slová – srúcanina, srúcanisko, srúcať, ssutina, zburisko, zrúcanisko, zrúcaniny.
Problémy nastanú pri preklade, pretože preferovaný jazyk sa slovenčine nemôže rovnať.Odkazy:
KÁLAL, M.: Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica, 1924.
http://www.hrady.sk/ -
Zaujímavá terminologická téma, v ktorej by som sa na slovník slovenského jazyka nespoľahol.
Zatiaľ iba jednu poznámočku – torzálny môže byť iba stav objektu, torzálna architektúra vo mne evokuje romantické záhradné objekty. Archeológovia pojem torzálna architektúra bežne používajú ale veď žiadnu inú ani nemajú :wink: . -
Tomboy, tá “nejaká knižočka” je myslím jediná slovenská oficiálna explikácia medzinárodných štandardov
* ISO 690:1987 (Documentation – Bibliographic references – Content, form and structure);
* ISO 690-2:1997 (Information and documentation – Bibliographic references – Part 2: Electronic documents or parts thereof),
teda nejakých iných knižočiek. Pokiaľ sa Ti neľúbi môžeš si objednať medzinárodný štandard v originále za 58,70€ alebo 74 švajčiarskych frankov a naštudovať si to v angličtine alebo francúzštine.
Môj osobný názor je, že pokiaľ chcem citovať na Slovensku alebo v slovenskej publikácii zoberiem si Kimličku. Kimličku nepotrebujem iba ako študent vysokej školy kde je bibliografický záznama upravený interným predpisom, ktorý je pre študentov záväzný. Pokiaľ by som chcel publikovať v Čechách poobzeral by som sa po českej norme. Okrem toho, i keď angličtinu celkom zvládam, nepovažujem sa za až takého odborníka aby som vychádzal z anglického znenia.
Je pochopiteľné, že nikoho nenútim aby s takýmito diletantskými názormi súhlasil iba som si dovolil niečo špitnúť v rámci “diskusie” a je mi srdečne jedno kto ako cituje pokiaľ nemám jeho prácu posúdiť alebo recenzovať. -
Art, ďakujem za skutočne vynikajúci link i ponuku na spoluprácu. Momentálne som v časovej tiesni ale priebežne sa chystám na spustenie prác ohľadne slovníka. Tiež ešte čakám na nejakých ochotných "bláznov", ktorí by naň míňali svoj čas. Potom by som chcel vytvoriť pracovnú grupu a zavaliť ju prácou – teda skôr mozgovou ako manuálnou. Ešte raz vďaka a dúfam, že s Tebou môžem rátať.
-
Vážení kolegovia, všetko čo sa tu popísalo je síce zaujímavé ale pre Slováka nanič. Citovať podľa českých alebo dokonca anglických pravidiel môžete ale potom sa nečudujte. Pre slovenské potreby existuje knižočka
KIMLIČKA, Š: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre “klasické” aj elektronické zdroje. Bratislava, 2002.
Túto publikáciu nájdete v každej knižnici na Slovensku, pretože ju knihovníci potrebujú každý deň. Má 82 strán formátu A5, takže sa dá skopírovať.
O pravidlách vytvárania bibliografického záznamu sa nemá čo diskutovať, treba ich dodržiavať.Niečo nájdete aj tu:
http://www.uk.ukf.sk/data/epca/Ako_citovat_-_metodika_popisu.pdf
http://vssvalzbety.sk/dokumenty/strnavnacit.pdf
http://www.ssgg.sk/G/Bib%20odk%20ISO%20690.doc -
Za dávnych časov, keď sa voda sypala a piesok… istý nemenovaný muzeológ, keďže o muzeológiu nemali záujem ani archeológovia, ani historici… dokázal, že keď o ňu nemajú záujem spoločenské vedy, môžu sa ňou vyzdobiť aj prírodovedci… a vznikla EKOMUZEOLÓGIA. Jediná EKO v celom šírom svete. Lenže onen muzeológ z BB odišiel a zdalo sa, že bude po ekomuzeológii. Lenže slovač je vynaliezavá a dokázala, že už aj tak dosť zvláštnu disciplínu vie doviesť až ad absurdum a vznikol EMMZ, ktorý sa rovná štandardnej muzeológii.
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta prírodných vied
Environmentálny manažment múzejných zariadeníAbsolvent je schopný samostatnej práce v múzeu, dokáže odborne spracovávať a vyhodnocovať múzejný materiál. Má široké možnosti uplatnenia v oblasti múzejníctva, miestnej štátnej správy a samosprávy, odborných organizácií ochrany prírody a krajiny, environmentálneho manažmentu, ochrany prírody, pamiatkovej starostlivosti, legislatívy, identifikácie prírodnín, biomonitoringu, tvorby a ochrany životného prostredia, environmentalistiky, environmentu pre právnické a fyzické osoby. Absolvent bakalárskeho stupňa štúdia môže pokračovať v magisterskom štúdiu v danom odbore alebo príbuzných študijných odboroch.
Zdroj – http://www.portalvs.sk/studijny-program/environmentalny-manazment-muzejnych-zariadeni
-
Vyhýbal som sa tejto téme práve pre takých so sebaistotou, že vedia viac a lepšie. Hlavne takých čo vedia lebo na to majú predpis a ten im dáva istotu neomylnosti. No i tak by si si mal “doma” atď. urobiť poriadok a najprv čítať až potom odpovedať. Neviem odkiaľ berieš nejakú “nevybuchnutú muníciu”, neviem čo Ťa je do mojich kamarátok a keď neznášaš litánie o láske nechápel prečo ich vo svojom poste duplikuješ v plnom znení.