Forum Replies Created

Page 32 of 49
  • sasha

    Moderator
    24. januára 2008 at 15:25 in reply to: K A V I A R E Ň

    Aby sa vám zajtra išlo veselšie do zamestnania, práce, roboty.

  • sasha

    Member
    17. januára 2008 at 21:56 in reply to: Poistenie muzea a jeho zbierok

    Drahá Dorothea,
    v prvom bode s Tebou vrelo úhlasím, veď som to aj napísal

    v druhom bode je situácia komplikovanejšia. Zbierky nie sú ocenené a súhlasím s Tebou, že na poistenie sa nedá použiť ani nadobúdacia cena zbierkového predmetu staršia ako 5 rokov, pretože jeho reálna cena je vyššia. Je v tom dosť chaos, pretože jedni nútia poisťovať, druhí oceňovať. To všetko bez akejkoľvek “filozofie” (myslím múzejného a právneho teoretického základu) a metodiky.
    Mrkni sa na diskusiu bežiacu na stránkach slovenskej vrcholovej inštitúcie

    a uvidíš alebo aspoň vytušíš rozsah a komplikovanosť celého problému.

  • sasha

    Member
    16. januára 2008 at 11:10 in reply to: Poistenie muzea a jeho zbierok

    Ale vážne, poistenie budov, mobiliáru, dopravných prostriedkov, exponátov na výstavách, expozíciách a zapožičaných do iných múzeí, resp. do zahraničia – jednoznačne áno. Poisťovanie zbierkového fondu nemá zmysel, pretože je nenahraditeľný. Finančnú náhradu za predmety zmiznuvšie z depozitára alebo pracoviska múzea (spracovanie, konzervovanie) rieši trestný zákon a občiansky zákonník – pokiaľ chytia páchateľa :| . Okrem toho ani u jednotlivých predmetov si neviem predstaviť poistnú zmluvu na oficiálnu nadobúdaciu cenu – 0,- Sk. Myslím si, že celá prepoisťovacia akcia je iba známa hra “ja na bráchu, brácha na mně”. Objem poistného sa bude pohybovať v stovkách miliónov korún a najväčšia pikoška je, že žiadna z poisťovní na Slovensku nemá vôbec produkt, v ktorom by ponúkala poistenie “starožitností”.

  • sasha

    Member
    15. januára 2008 at 22:50 in reply to: Poistenie muzea a jeho zbierok

    Médiami na Slovensku prebieha všeličo, medzi iným aj táto správa:
    Tinšová: Na známe a vyhľadávané múzeum mechanických hračiek v podhorí Veľkej Fatry sa pred dvoma dňami zrútili zbytky komunikačného satelitu MEDIA XP22. Nekontrolovateľný požiar sa nepodarilo zdolať ani šiestim jednotkám hasičov a múzejná budova vrátane zbierok ľahla popolom. Našťastie múzeum malo svoje zbierky poistené a americká poisťovňa Ewery & Ewery poistnú sumu už aj vyplatila. Riaditeľ múzea však nie je príliš optimistický a obáva sa, že napriek tučnému poistnému múzeum vlastne zaniklo. “Neviem či sa niekto príde pozrieť na vystavené poistné a nič iné pre našich návštevníkov nemáme.” hovorí zdrvene.

    Prinášame exkluzívnu snímku poistnej sumy uloženej v dočasnom depozitári múzea na Mestskom úrade v Tinšovej.

    Názory odborných expertov vrcholných múzejných inštitúcií na možný zánik múzea sa líšia. V jednom sú však zajedno – obnova unikátnej kolekcie mechanických hračiek je, bez ohľadu na finančnú stránku, nemožná.
    Braňo Fekete, mesačník “Hrom do toho”

  • sasha

    Member
    14. januára 2008 at 1:23 in reply to: tehla zo zaciatku 19. stor. z Trnavy

    Tehla síce nie z Trnavy

    ale s akým “kolkom” :D .

  • sasha

    Moderator
    14. decembra 2007 at 9:39 in reply to: K A V I A R E Ň

    Vážené dámy a páni, milí priatelia, drahí hostia, vítaní pocestní. Blížia sa najkrajšie sviatky roka a preto mi dovoľte popriať vám ich radostné prežitie v kruhu najbližších, bohatého Ježiška a dobrú kapustnicu na tanieri.
    Anjel mi síce pošepkal, že Obnova dostane pod stromček obrázky do príspevkov, no dovtedy iba malý poetický preddarček z pera mojej drahej priateľky Evy Jarábkovej.

    Bethlehem na námestí

    Drevený otec a drevená mať,
    drevená hviezda, drevené svetlo
    bude sa liať,
    na drevenú slamu a drevené kravičky.

    Drevený Ježiško, drevené jasličky,
    drevené dary a drevení králi,
    drevení dojatím, sme pri ňom stáli.

    () ()MMMMMMMMi() ()MMMMMMMM() ()
    (-.-)MMMMMMMM(‘. ‘)MMMMMMMM(-.-)
    ii(__)OMMMMMMM(__)OMMMMMMM(__)O

  • sasha

    Moderator
    11. decembra 2007 at 2:02 in reply to: Dve nove diskusne rubriky (historia a skola)

    Súhlasím a nesúhlasím s dorotkou v tom, že história tu chýba a kunsthistória, mne osobne veľmi nesympatická pomocne sa tváriaca veda historická 8O , je tu v neoprávnenom nadbytku. Myslím ale, že je to len tým, že niektorí nevedia čo činia :? .
    K “školskému pokusnému pozemku” iba toľko. Každý kto na Obnovu prichádza a má chuť tu zanechať stopu, či pán alebo kmán, si svoje učňovské mesiace musí, chtiac-nechtiac odkrútiť. To najdôležitejšie je CHUŤ. S odvahou a ostychom to nemá nič spoločného. Keď sa niekto bojí, že tu môže stretnúť Babu Jagu kostennú nohu nech radšej nepíše http://www.obnova.sk a venuje sa nejakej príjemnejšej činnosti.

    aktivita

  • sasha

    Member
    4. decembra 2007 at 11:06 in reply to: Tvorba Erbov (Design a Coat of Arms)

    Podľa mojich skromných informácií existuje genealogický softvér na tvorbu rodokmeňa, jeden v českej verzii mám aj niekde v šuplíku. Pokiaľ ide o tvorbu samotného erbu neviem o tom, že by existoval nejaký softvér. Určite by sa za veľké peniaze dal vytvoriť soft, ktorý by vyberal podľa pokynov júzra z knižníc jednotlivé heraldické prvky ale výsledok by bol pravdepodobne biedny, asi tak ako keby počítač vytvoril báseň. L’art héraldique je umenie ako každé iné a vykonávať ho môže iba človek. Výpočtová technika mu samozrejme ponúka mocné a presné nástroje a Internet množstvo predlôh. Osobne si myslím, že je to tak dobre.
    Zaujímavejšia otázka príčin tvorby “vlastných” meštianskych alebo občianskych erbov. Čo má spoločného s klasickou heraldikou a čo zaručuje jeho majiteľovi okrem romanticko-nostalgického uspokojenia malého snoba v podvedomí?

    p.s. Aby si ale nepovedal, že som len kecal, skús http://www.puncher.co.uk/gen_herald.php

  • sasha

    Moderator
    30. novembra 2007 at 15:06 in reply to: K A V I A R E Ň

    Viete čo je absolútna staroba?

    Keď sa pri Tvojom odchode z múzea spustí alarm.

  • sasha

    Moderator
    28. novembra 2007 at 17:47 in reply to: K A V I A R E Ň

    Drahý Dorothea, s tým týmom = teamom to sa choď sťažovať za tým Orgánom čo tú správu vydal, ja som v tom nevinne. Ja som ju iba opticky stlačil aby mi admin nenadával (a možno ešte bude :( ). Snáď si nemyslíš, že pri svojich slovenčinárskych schopnostiach by som sa ju opovážil opisovať.
    Som strašne rád, že tu opäť stretám staré známe tváre. Anet som rád, že Ťa vidím :P . A vôbec Vás všetkých!!! :smt041 :smt026 :hello1: :blob4:

  • sasha

    Moderator
    27. novembra 2007 at 21:57 in reply to: K A V I A R E Ň

    Drahý Eo Ipso (skoro som Ťa napísal s “Y”) máš svätú pravdu a plne s tebou súhlasím. Keď si len spomeniem na klasák zo slovenčiny ešte dnes sa mi ježia chlpy. Na druhú stranu ale vyjadrovacia schopnosť je ohromná, aspoň pokiaľ ide o odbornú terminológiu. Ale aby si vedel, že dobre už bolo, pripájam novozavedených 17 pádov Slovenského jazyka.

  • sasha

    Moderator
    27. novembra 2007 at 18:43 in reply to: K A V I A R E Ň

    HOVORÍTE PO SLOVENSKY – GRATULUJEM !!!! Zvládli ste jeden z …..
    10 NAŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE

    27. septembra 2007 sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta.
    Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte.
    Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.
    Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými jazykmi.Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdeme k tým desiatim jazykom ….

    DESAŤ NAJĽAHŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
    10. mongolčina
    09. aramejština
    08. gréčtina
    07. nórština
    06. taliančina
    05. rumunčina
    04. chorvátčina
    03. bulharčina
    02. angličtina
    01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielčitna.

    DESAŤ NAJŤAHŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
    10. nemčina
    09. francúzština
    08. čínština
    07. japončina
    06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
    05. perzština
    04. arabčina
    03. fínština
    02. maďarčina
    01. Najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.

    —————————————————————————-
    Poznámka : Čestina sa umiestnila na 48 mieste !!!
    Poľký jazyk na 45 mieste !!!
    —————————————————————————-

    Prečo práve “SLOVENČINA” ?
    Pre jej gramatickú štruktúru a “mobilitu slov a slovných spojení” ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé
    ” i, y ” , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.: Špecifiku tvoria hlavne slovesá.
    V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

    Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
    * osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
    * číslo (jednotné číslo, množné číslo)
    * čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
    * spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací
    spôsob)
    * slovesný rod (činný rod, trpný rod)
    * slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
    * slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
    * intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
    * trieda
    * (slovesný) vzor

    ROZDELENIE SLOVIES
    plnovýznamové
    1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
    a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie
    predmetu
    b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
    2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli

    pomocné
    -nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
    1. modálne (spôsobové) – vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej – chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
    2. fázové – vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja – začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
    3. limitné – vyjadrujú blízky začiatok deja – ísť, mať
    4. sponové – fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi – byť, stať sa

    Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.: Mužský, ženský a stredný

    A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte.
    Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského jazyka.
    Jej gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nespomíname variabilitu slov, viet a slovných spojení vo vetách.
    Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek.
    Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť.
    Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.
    Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne.
    Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom.
    Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa tou rečou ktorú sa učíme.

    Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je.
    Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
    ————————————————————————————————————————————
    Zdroj : Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

  • sasha

    Moderator
    24. novembra 2007 at 22:02 in reply to: K A V I A R E Ň

    Stačilo len málo a vaša kaviareň je ako kedysi. Vychutnajte si svoju šálku kávy v príjemnom prostredí a dobrej spoločnosti mimo domova.

    V I T A J T E

  • sasha

    Member
    24. novembra 2007 at 21:47 in reply to: Neviem co mam a ci to ma daku hodnotu pomozte

    Matelko, tie Tvoje obrázky sú ako z hádesovej ríše. Nič horšieho už nebolo :| ? Ich výpovedná hodnota je taká nízka, že keby som nevedel o čo ide, asi by si sa odpovede nedočkal.
    Tvoje UFO je ocieľka alebo brousek ako hovoria bratia Češi a slúžila, tak ako dnes, na doostrenie britu noža. Dnes sa skôr používajú tyčové ocieľky a s nožovou, ako je tá Tvoja, sa možno stretnúť iba zriedkavo. Používala ju gazdiná v kuchyni alebo a to bude asi prípad tej Tvojej mäsiar. Je z 19. storočia, pôvodom z Rakúska, Uhorska, Čiech alebo Nemecka a mala by merať cca 230 mm.
    Hodnotu predmet určite má a slovenký múzejník by určite povedal, že nevýčisliteľnú. Skôr Ťa však zaujíma asi cena. Určite má aj cenu, lenže na jej, čo i len rámcové stanovenie, niet dosť informácií. Buď spokojný, našiel si zaujímavý a zriedkavo sa vyskytujúci predmet.

    Jedna rada do života. Pokiaľ chceš na svoje otázky odpoveď, zober objekt záujmu na čerstvý vzduch, do tieňa, na neutrálnu podložku (nie kvetovaný obrus) a tam urob obrázky. V otázke opíš predmet čo najpodrobnejšie, spomeň materiály, z ktorých je alebo sa Ti zdá, že je vyrobený, opíš pozorne všetky nápisy, číslice i samostatné písmená, ktoré sú na predmete a pripíš aj nejaký rozmer. To je najlahšia cesta k rýchlej a uspokojivej odpovedi.

  • sasha

    Moderator
    23. novembra 2007 at 13:33 in reply to: K A V I A R E Ň

    Po dlhej odmlke, kóme Obnovy, dlhšom vajataní a mrvení som nazrel do kaviarne a videl som, že to nie je dobré. Zariadenie spustnuté, zaprášené, zarámovaný portrét admina plný mušačincov, návštevnosť ako v sibírskom kine. Vidieť, že tu chýba mužská ruka :D . Tož si vyhrnieme rukávy a dáme sa do práce aby kaviareň opäť bolo “…miesto na oddych a možno aj trochu zábavy, kde by si jej návštevník mohol posedieť, natiahnuť ubolené nohy a podebatovať so známimi-neznámimi o veciach nepodstatných, alebo dokončil rozhovor, ktorý začal síce u obuvníka, ale čože je to za debatu postojačky, v dielničke, pred ktorou sa už tlačia ďalší, ktorých nezaujíma to o čom sa práve bavíte”.
    Takže vitajte v novootvorenej kaviarni a nech je vám u nás dobre.
    Váš kaviarnik.

Page 32 of 49