[sasha]

Osobne si myslím, že skutočnou patrónkou baníkov je iba svätá Barbora, ktorú cirkev v roku 1969 vyradila z oficiálneho kalendára sviatkov.

Je aj patrónkou architektov, murárov, zlievačov, kováčov, hrobárov, klobúčnikov, kuchárov, zajatcov, delostrelcov, pevností, hasičov, zomierajúcich atď. a ochraňuje pred ohňom, búrkou, horúčkou a morom.
Často je zobrazovaná so svätou Katarínou a svätou Margarétou/Magdalénou ako trojica svätých alebo osudových žien, ktoré tvoria božský materský trinitas –
Margaréta/Magdaléna – červená – plodná,
Katarína – biela – panenská,
Barbora – čierna – múdra.Všetky tri patria aj medzi štrnástich pomocníkov v núdzi – patrónov trpiacich. Svätá Barbora tu plní úlohu patrónky zomierajúcich.
Pokiaľ ide o svätú Rozáliu (Palermskú) nikdy som nepočul ani nečítal, že by bola patrónkou baníkov.
Toto je možno odpoveď na zavináčovu otázku prečo.

[sasha]

Kúpim nočník s uchom dovnútra. Zn: malý byt
Barbora – 23. 8. 2006

Písať o nočníku… ó hrôza, ó hanba hanbúca. Napriek tomu, že každý z nás ho používal na začiatku a možno ho bude používať i na sklonku života, je nočník ešte stále tabu. Napriek tomu, že bol, je a pravdepodobne bude predmetom zberateľskej vášne, nenajdete o ňom ani slovíčko v prestížnych encyklopédiách venovaných starožitnostiam.
Napriek tomu, či sa to niekomu páči alebo nie, však je a ostane súčasťou ľudskej kultúry a teda aj všeľudského kultúrneho dedičstva.
Nočník s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol v dobách, kedy sa človek presťahoval do obydlí. Večné odbiehanie za krík, najmä v zime, bolo nepríjemné a prečo neurobiť potrebu v tepľúčku a potom, oblečený nevyhodiť finálny produkt tam kam patrí – za krík.
Používali sa na to staré, nepotrebné nádoby a najstaršie, skutočné nočníky sú datované do polovice 15. storočia.

Ich miesto bolo pod posteľou alebo v nočnom stolíku pri posteli.

Pretože v mestách tej doby ešte nebola bežná kanalizácia, nočníky sa vyprázdňovali z okna, často na hlavy nevítaných hostí alebo náhodných chodcov.

Michael Greyff, 1494
Skutočný koniec nočníka v domácnosti znamenajú až splachovacie záchody. V domácnostiach plnia svoju krátkodobú úlohu v rannom veku potomstva no prežívajú v nemocniciach a starobincoch.
Nočníky sa vyrábali a vyrábajú z najrozmanitejších materiálov – kameniny, skla, plechu, striebra, umelých hmôt a ich úlohu niekedy preberajú aj artefakty, ktoré pôvodne boli určené na niečo úplne iné.

Zvláštnou kapitolu v dejinách nočníku zohral pot de chambre oval, ktorý sa začal používať okolo roku 1700 na dvore Ľudovíta XIV. Bol to dámsky nočník oválneho tvaru na vykonávanie „malej potreby“. V tej dobe kázal na kráľovskom dvore slávny jezuitský kazateľ Louis Bourdaloue (* 1632; † 1704). Jeho kázne boli nielen pútavé ale aj nekonečne dlhé a to bola asi príčina, prečo sa po jeho smrti pre tento nočník vžil názov bourdalou. Vyrábal sa až do polovice 19. storočia nielen napr. v Anglicku kde ho nazývali „coach pot“ ale aj v Číne.

Nočník tvoril ešte aj v 20. storočí súčasť menej či viac okázalých toaletných súprav, ktoré vyrábali renomovaní výrobcovia.

Nakoniec ešte malý exkurz do sveta „trónov“. „Sedí na tróne“ sa zvyčajne hovorí o dieťati na nočníku a diela významných umelcov dôb dávno minulých dokladajú existenciu zvláštnych detských stoličiek s otvorom, pod ktorým bol umiestnený nočník.

MMMMMM
AMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMB
A) Hieronymus Bosch (* 1450; † 1516), Záhrada pozemských rozkoší, 1500-1504
B) Adriaen van Ostade (* 1610; † 1685), 1610-1685, Sedliacky interiér (výrez)

V Nemecku boli označované ako “Nachtstuhl”, “Kanzel” alebo “Krippstuhl” a boli určené nielen pre deti ale aj staršie, zvyčajne málo pohyblivé osoby.

MM
Nemecko, 1900-1920MMMMMMMMMMMMMMMMMMMAnglicko, 1920

V tvare kresiel s odklopným sedadlom sa vyrábali až do polovice 20. storočia a vyrábajú sa až dodnes.

Tí, ktorým by to nestačilo a navštívia Mníchov (Böcklinstrasse 30), majú jedinečnú možnosť navštíviť múzeum nočníkov zriadené v rámci ZAM – Das Zentrum für Aussergewöhnliche Museen (Centra pre neobvyklé múzeá).

Vieš, prečo má nočník ucho?
Aby počul, či niekto čurá vedľa.

[sasha]

Dorotka a tie zelené čo symbolizujú?
Ako som si ich tak prezeral a čítal veľkosti, budem si musieť vyrobiť vlastné :| .
Ozaj dorothy, vieš koho, čoho je tyrkysová farba?

[sasha]

Hmmm…Mars (voľakedy som také cigárka fajčil) – červená planéta
a aj rodinný podnik “Mars Svratka” založený Janem Berounským na konci 19. storočia.

Výrobným programom bola výroba kovového tovaru a petrolejových lámp s obchodným označením “MARS”. Po znárodnení v roku 1948 vznikol národný podnik “MARS”, ktorý prevzal nielen značku ale aj väčšinu sortimentu. V osemdesiatych rokoch bola firma “MARS” začleneá do koncernu “AGROZET a jej nosným programom bola výroba sedadiel do traktorov “ZETOR”. Po roku 1989 (po rozpade firmy AGROZET) fungovala ďalej ako štátny podnik až do 1. 1. 1994, kedy bola založená akciová spoločnosť.

Samozrejme vyrábajú petrolejové lampy aj dnes.

[sasha]

:!: Dorotka sa nám vrátila z dovolenky!!! Dovoľte aby som ju privítal, ponúkol kávičku a popýtal sa, čože upútalo jej vycibrenú pozornosť, že ju to toľkú dobu zamestnávalo?
Žeby módne výstrelky

alebo nebodaj príťažliví muži…

Trikrát vitaj a cíť sa ako doma.

[sasha]

Za porovnanie stojí návrh pražského architekta Michala Brixa a moskovskej architektky Asyi Cholmogorovej (Kholmogorovej). Svojou nápaditosťou samozrejme vynikajú aj slovenské návrhy :| .

[sasha]

Spomenul som si na túto tému po tom čo mi známy priniesol petrolejku na identifikáciu. Skoro som ju už nenašiel :| .

Petrolejová lampa
Ditmar u. Brünner
Wien
cca 1910

Petrolejky patria medzi najkrajšie starožitnosti a stále ešte môžu slúžiť svojmu účelu. Niektorým to však nestačí a chcú vedieť aj to kto petrolejku vyrobil. To môže byť niekedy problematické, pretože výrobcovia ich zriedkavo značili alebo zo značky nevieme nič vyčítať. Pre bádavcov niekoľko značení na ovládacom koliesku, ktorým sa posúva knôt.

1. Gebrüder Brünner AG, Rakúsko-Uhorsko, Viedeň
2. Falk, Stadelmann & Company Ltd (lampy značky “VERITAS”), Anglicko, Londýn
3. C. A. Kleemann, Nemecko, Erfurt
4. Wild & Wessel, Nemecko, Berlín
5. Rudolf Karl Ditmar, Rakúsko-Uhorsko, Viedeň
6. Ch. Pigeon, Francúzsko, Paríž
7. Kaestner & Toebelmann, Nemecko, Erfurt
8. Kaestner & Toebelmann, Nemecko, Erfurt

[sasha]

Tak a mále tu opäť víkend plný babieho leta a farieb začínajúcej jesene. Mám tento čas rád, napriek tomu, že po ňom prichádza (aspoň pre mňa) prispatá zima. Lenže to nie je dnešná téma. Dnes som pre svojich vzácnych návštevníkov pripravil ku kávičke a šamrólkam tri extra maškrtky

MMMMMMMMMMMMMM

Prajem vám príjemný víkend a úspešný týždeň.

[sasha]

Pre Pala…
súhlasím, že vhodným (vhodnejším) termínom na preklad slova “reveal” je “reštitúcia”. Lenže… hrdzu, teda korózne splodiny, nemožno považovať za “mladšie zmeny a doplnky”, pretože tie predpokladajú aktívnu účasť človeka. To bol dôvod prečo som volil príklad so zámkou. Pri nej ide jednoznačne o renováciu (aspoň pokiaľ ide o vzhľad) so znakmi rekonštrukcie (čo je možno iba ťažko posúdiť na základe obrázkov). Toto všetko však nerieši náš / váš / môj problém, pretože renovácia, rekonštrukcia, reštitúcia, anystylóza atď. sú “iba” formy reštaurátorského zásahu.

[sasha]

Pretože si stále myslím, že túto tému nemožno nechať zapadnúť prachom vraciam sa s diagramom, ktorý prezentuje metodiku zásahu konzervátora a reštaurátora v porovnaní s freynmi “štandardnými postupmi”.

Vybral som zámerne príklad s visacou zámkou, ktorý dokazuje, že činnosť meniaca beztvarú hrču hrdze na visaciu zámku je označovaná termínom “reveal”. Keď teda “reveal” neznamená reštaurovanie začínam pochybovať o úrovni našich západných kolegov.

[sasha]

I keď svätí nie sú mojou najsilnejšou parketou pokúsim sa aspoň o niekoľko indícií. Samozrejme najprv u skulptúry vpravo. Mužská postava s tonzúrou odená do pluviálu pod, ktorým má dlhý hábit zachytený a upravený šnúrou (cingulum). Obutý do sandálov. V rukách drží neotesané brvno – kmeň stromu, ktorého spodná i horná časť chýba. Pretože brvno sa ako atribút (aspoň pokiaľ viem) nevyskytuje, mohol by sa predpokladať kríž.Takmer s istotou nejde ani o Františka Xaverského ani Františka s Asisi, pretože jedným z ich atribútov bol krucifix, čo nie je to isté ako kríž. Okrem toho muž je holobriadok a obaja spomínaní mali bradu. Kríž sa objavuje ako atribút u týchto svätcov – Bernard, Bonaventura, apoštol Filip, Šimon Horlivec, prorok Jeremiáš, Anton Paduánsky, Vavrinec (sv. Petra a svätice nespomínam).
Anton Paduánsky (bol augustinián) má vo výbere atribútov tiež krucifix, ale tým dôležitým je planúce srdce.
Ľavá skulptúra predstavuje vlasatého, bradatého muža odeného do rochety (?), pod ktorou má dlhý hábit. Obutý do uzavretých topánok. Keby mal na hlave biret bol by to Ján Nepomucký. I keď nedrží žiaden atribút typol by som si na Františka Xaverského(???).
Uf…opäť som si niečo pripomenul.

[sasha]

Kamenných nemám ani ja, ale možno niečo napovedia aj tí moji :| .

MMM

p.s. Harp bol opäť rýchlejší :evil: … Ale aj tak!
Alebo si klikni na vložený, zobrazený obrázok pravým tlačidlom, zvoľ “Vlastnosti”, skopíruj prvý riadok (cestu k obrázku), prepni sa na príspevok a vlož cez “Insert image” (ikonka so slniečkom nad dvoma kopcami).

[sasha]

Klinec drží podkovu, podkova koňa, kôň muža, muž hrad a hrad celú krajinu
alebo
Šťastie zeme leží na chrbte koňa,
hovorí stará múdrosť a šťastie koňa stojí na podkovách, ktoré neslúžia iba na ochranu kopyta ale aj na zvýšenie jeho výkonnosti.
Človek sa od okamžiku keď domestikoval koňa snažil chrániť jeho kopytá. Prvé doklady pochádzajú so starovekého Egypta a Ríma. Egypťania hránili kopytá koní tzv. hiposandálou, ktorá bola zhotovená z kože, lyka, dreva a neskôr kovu. Hiposándála kryla celé kopyto a bola pripevňovaná remienkami. Bola málo odolná a ani jej rozšírenie nebolo veľké. Rimania používali aj kovové podkovy pripevnené remienkami. Najstaršie podkovy, ktoré sa na kopyto pribíjali boli nájdené na území Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a Nemecka. Boli bronzové s vlnitým okrajom a pozdĺžnymi dierkami. Používanie železných podkov sa v Európe predpokladá v rozmedzí 3.-5. storočia. Napriek tomu, že vynález podkovy bol známý, k väčšiemu rozšíreniu nedochádzalo pre ekonomickú nedostupnosť železa. Na našom území sa prvé podkovy objavujú v 11.-12. storočí.

Zvláštnymi podkovami sa podkúvali a podkúvajú aj ťažné a jazdecké pánokopytníky.

MMMMMMM
Tvarovo sa podkovy od seba líšia podľa miesta svojho pôvodu. Arabské podkovy boli v podstate oválne pliešky s otvorom uprostred.

V Európe sa tvar podobal dnešnému, podkovy sa líšia iba spracovaním (anglické podkovy boli skôr okrúhlejšieho, nemecké skôr oválneho tvaru), počtom dier a zarážok. Hladké podkovy sú určené pre jazdecké kone. Dostihové kone používajú veľmi ľahké podkovy nazývané drôtenice. Podkovy ťažných koní sú často vybavené zarážkami, výmeniteľným alebo stabilnými ozubmi a hmatníkom v jej prednej časti.

Zarážky zabraňovali nežiadúcemu posúvamiu kopyta vpred a do strán. Pokiaľ je zarážka iba v prednej časti podkovy hovoríme o prednej podkove, pokiaľ sú zarážky dve (v prvej tretine ramena), hovoríme o zadnej podkove.

Podkovy ťažných koní majú zvyčajne tri zarážky – v prednej časti a na ramenách v mieste kde je podkova najširšia. Ozuby a hmatník zabraňovali šmýkaniu v skalnatom alebo zľadovatelom teréne. Ozuby vznikajú zahnutím koncov ramien podkovy do pravého uhla a okolo roku 1890 sa objavujú skrutkovacie ozuby.

Kone ťahajúce fiakre po mestskej dlažbe mali podkovy, ktorých spodná strana mala širokú drážku, do ktorej sa zalisovalo lano tlmiace nárazy a zabraňujúce šmýkaniu sa po dlažbe. Podkovy sa pripevňujú na kopyto zvláštnymi klincami – podkovákmi, ktorých hlavičky sú zapustené do drážky siahajúcej do 2/3 hrúbky podkovy.
Možno sa stretnúť s uzavretými alebo vajcovitými podkovyami, tzv. kompozitnými podkovami skladajúcimi sa z viacerých častí (USA, Oscar E. Grown, patent 481 271, 23. 8. 1892) a hliníkovými podkovami (ramená často spojené mostíkom).

Podkovy sa zhotovovali a zhotovujú ručne alebo továrensky z plochého, valcovaného podkovového železa s pevnosťou asi 35 kg/mm². Okolo roku 1895 sa začali podkovy vyrábať liatím.
V dnešnej dobe nie sú vzácne podkovy z umelej hmoty a kone majetných vlastníkov si dokonca môžu dovoliť značkovú obuv.

MMMMMMM
Podkovy sa dodnes používajú pri súťažiach v hode podkovou, ktorá sa líši od tej pôvodnej iba tým, že sa hádže podkovami z gumy. Skrutkovacie ozuby, nemecky Stollen slúžili na Slovensku ešte v šesťdesiatych rokoch pri detskej hre “na štulne“.

Podkova sa stala symbolom šťastia vďaka svojmu polmesiacovitému tvaru alebo na základe legendy o svätom Dunstanovi, zručnom kováčovi, ktorý podkoval diabla a koval silou preveľkou až diabol o zmilovanie prosil. Prestal až potom, čo mu diabol sľúbil, že nevstúpi na miesta označené podkovou a ušetrí všetkých, ktorí budú nosiť podkovu. (Sv. Dunstan sa stal arcibiskupom v Canterbury roku 959.)

Podkova pre šťastie musí byť používaná, nájdená ale nesmie byť hľadaná a prináša šťastie iba nálezcovi. Pokiaľ sa v nej zachovaly ešte tri podkováky znamená to výnimočné šťastie. Pripevňovať ju treba na stenu alebo nad dvere večer na Silvestra, v noci na Jána alebo na Bielu sobotu. Pokiaľ chcete aby sa miesta označeného podkovou šťastie aj držalo, musí byť umiestnená ramenami dohora, pretože inak z nej šťastie vypadne – alebo ramenami nadol aby sa šťastie z nej mohlo šíriť.
Nakoniec treba ešte spomenúť podkovovité razítko používané najmä poštovými úradmi v Nemecku (Lübeck, Leipzig) ale tiež v Anglicku, Fínsku a Čile.

[sasha]

flagioletto, Francúzsko, Paríž, 1853-1865

[sasha]

Pripájam sa k oficiálnym gratuláciám. Obnova zaznamenala v tomto roku skutočne kvalitatívny vzostup hodný dnešnej doby a za svoju maličkosť len dúfam, že jej to vydrží. Na fóre je stále takmer 70 % registrovaných členov nečinných a to je výzva pre dobu budúcu, pretože aj na nečinnosť sú potrební dvaja. O desať dní oslávim prvý polrok na Obnove a som skutočne pyšný na to, že zažívam historicky prvé ocenenie internetového portálu na Slovensku s presvedčením, že harp, my aj vy sme to dokázali.

congratulation * enhorabuena * Glückwunsch * συγχαρητήρια * お祝い * поздравление * félicitation