sasha
Forum Replies Created
-
Pre Duchampa…
iba drobnôstka do tejto zaujímavej diskusie:
polychrómia je z gréckeho polus – viacnásobný, mnohonásobný a khroma – farba. Tento termín by sa mal, podľa niektorých autorov, používať výhradne pri opise viacfarebného dekoru skulptúr a architektúry. Nemal by sa používať (pokiaľ chceme byť európsky) ani pri opise maľovanej truhlice a už vôbec nie pri opise predmetu s jednofarebným náterom.
Inak :smt023 -
Pre lazymana…
celkom slušné na “nedouka” :read2:. Zaujímali by ma tie Tvoje dodatky, pretože aj mne sa čosi nepozdáva. Tie štyri “pavilóny”. Jednak ich počet, ich umiestnenie a tiež rozmery. Pod pojmom pavilón sa zväčša rozumie samostatný, menší, úplne alebo čiastočne otvorený záhradný objekt, ktorý bol v barokovej záhrade umiestnený v predlĺženej stredovej osi hlavného objektu a tvoril jeho protipól.
Ako príklad môže poslúžiť tento hudobný pavilón.
Pokiaľ ide o rozmery tu je pavilón z bavorského Edingu postavený v roku 1782.
Chcelo by to vyjadrenie nejakého fachmana. -
A pre kaviarnika XXL nebudú?
-
Kedysi dávno som si sľuboval, že niečo spácham okolo kufrov, ale nikdy som sa k tomu poriadne nedostal. Zaujímavá téma, ale keď je toľko zaujímavejších. Napriek tomu som zahrabal trochu v archíve a tu je drobček, ktorý určite poteší aspoň harpa.
Drevené, kožou alebo kovom potiahnuté cestovné kufre sa v USA objavujú v tretej štvrtine 18. storočia a vyrábali sa až do druhej polovice 20. storočia. Kufre s vysoko vyklenutým vekom sa vyrábali približne v období 1865-1890. Po nich nastupujú kufre s plochým vekom, ktorých výroba a používanie začína okolo roku 1875. Pochopiteľne, že roky sú iba orientačné a presnejšie datovanie sa dá vykonať podľa výrobcu konkrétneho kufra.
Ten harpov by som datoval približne v rozmedzí 1875-1885.
Vyrobcom by mohli byť firmy:
Austin Trunk Factory, Austin,
Davis Trunk Factory, Los Angeles,
Faber, H.C. and Sons, Utica, New York,
Secor, M. M., Chicago.
Výrobcom zámky je takmer s istotou firma “Eagle Lock Co.”, Terryville, Connecticut. Zámka je neúplná, chýba spodná časť (určite sa nedá zamknúť). Nezreteľné firemné označenie je viditeľné v jej hornej časti. Či sa mýlim musí povedať harp, pretože podľa obrázkov kufor reštauroval a teda bude vedieť čo je na zámke vyrazené.
Pripájam obrázok podobného (tiež reštaurovaného) kufra, vyrobeného okolo roku 1880.
Osobne si myslím, že kufre tohto typu predstavujú vrchol “kufrárskeho” remesla v USA a asi si to nemyslím iba ja, čo dokazuje aj obálka jednej z mála monografií venovaných americkým kufrom.
Pre tých zvedavých nakoniec cena, ktorá sa u týchto kufrov pohybuje od 350 do 1 200,- dolárov.
-
Ok Sibyla, pečiatka. Aká farba na to biele tričko? Kam tú pečiatku – dopredu alebo na chrbát. Keď na chrbát, dopredu nič? Netrpezlivo čakám upresnenie.
-
S mojou výškou 184 cm
som považovaný za jednoho z najväčších grafikov
na Slovensku.
A o tom to je. Reklama je remeslo ako každé iné. Jediné, čo ju odlišuje od iných remesiel je ten KLAM, ktorý má v názve, tie super-mega-hifi ružové okuliare a svoj vlastný nereálny svet s vlastnou hierarchiou hodnôt. A či je umenie – celkom určite. Zo strany diváka je umením reklamu vnímať, odmietať alebo chápať a zo strany tvorcov je umením osloviť, pobaviť alebo zblbnúť toho diváka. -
S vročením by som si nerobil problémy, pretože Oktoberfest sa slávi od roku 1810*. Skôr zbytok datovania je podivuhodný – “19/2” – žeby Februarfest? Rovnako označenie “Octoberfesti” som ešte nevidel, ale dochovalých kríglov z 19. storočia tiež nie je až toľko. Oktoberfest má ešte jedno, menej známe, hovorové označenie – die Wiesn. Zo zberateľského hľadiska je zaujímavé, že v roku 1892 sa po prvýkrát na Oktoberfeste čapovalo pivo aj do kríglov zo skla. Každopádne nález libereckého krígla na povale starého domu na Slovensku je skutočne mimoriadne vzácny a málo pravdepodobný.
* Prvý Oktoberfest sa konal 12. októbra 1810 na počesť svadby korunného princa Ludwiga (neskôr kráľa Ludwiga I.) a princezny Therese von Sachsen-Hildburghausen na 26 hektárovej Theresienwiese (Terezinej lúke). Od roku 1819 prevzalo organizáciu slávností mesto Mníchov.
-
Pre úplnosť freyn návrh. Pokiaľ to nie je ono, pripomienkovať.
-
Sibyla, ktorý z návrhov sa Ti pozdáva najviac?
Leonardo bude mať v septembri pol roka – čo Ty na to? Mohol by vstúpiť do dejín Obnovy. -
Freya, nerád, ale tak sa mi zdá, že Ti budem musieť dať za pravdu. Je to asi tým teplom.
Takže čo bude, budeme “iba frflať a skutek utek” alebo sa nám to zdá príliš neuskutočniteľné, fantasmagorické, nereálne?
Napíšte dačo, nech to aspoň uzavrieme. -
Ľudia s určitou samozrejmosťou vzťahujú termín umenie na určitú oblasť štruktúry spoločnosti, na umelecký svet, históriu umenia alebo umelecký byznys.
Umenie sa však skutočne deje iba v okamžiku keď sa jednotlivec zahľadí do diela a… pozabudne sa. Je to teda skôr stav ducha a myslím si, že pri tom dokonca ani toľko nezáleží na “kvalite” diela… -
Profesionál a amatér prirodzené protipóly ženúce vývoj akejkoľvek ľudskej činnosti vpred. Dva nezmieriteľné názorové póly v histórii, archeológii, poézii i reštaurovaní. Dva rozdielne svety riadiace sa vlastnými písanými i nepísanými zákonmi, zásadymi a pravidlami.
Obnova by mala byť “…križovatka informácií…voľného zoskupenia ľudí…v oblasti pamiatok, zbierok a starožitností…” teda ľudí majúcich “…zdravy pocit bazne a hrdosti na nase duchovne i materialne dedicstvo…” ako to napísala Ludmila. To je písaný zákon Obnovy a každý jej návštevník by ho mal rešpektovať. Amatéri by mali rešpektovať profesionálov a o to viac by mali profesionáli rešpektovať amatérov. Prečo? Pretože to majú v popise svojho životného poslania. Nie každý môže byť reštaurátorom a určite ním ani nebude. To však neznamená, že by si nemohol opraviť stoličku, skriňu alebo vyčistiť trebárs aj obrázok. Môže, a všetci profesionáli by mu mali tlieskať, že prišiel na Obnovu po radu. Aká tá rada bude to je už iná pesnička. Sám mám nedobré skúsenosti s udeľovaním rád a videl som nepredstaviteľné hrôzy, ktoré spáchali nádejní adepti na profesionálov pod odborným vedením. To je ale kolobeh života, staré veci zanikajú a baroková rezba má pre jednoho obrovskú historickú hodnotu, pre druhého iba hodnotu dreva na kúrenie. S Lazymanom súhlasím, že “…Cela obnova nie je o nicom inom ako o udrzani zelaneho smeru v oblasti sposobom o ktoreho spravnosti su admini a redaktori presvedceni, ze je spravny.” Treba len zvážiť prostriedky, vymedzit hranice a priznať amatérom právo na informácie. -
Internet je zradné médium, podporujúce povrchnosť. Čítame rýchlo a odpovedáme ešte rýchlejšie, pretože je to IN. Najlepším príkladom je práve “UFO”*, ktoré našiel a vcelku dobre opísal octopus.
Nie že by som čítal až tak rýchlo ale nebol som dosť konzekventný. Príliš som sa zameral a následne rozptýlil značením na predmete a nevenoval som dostatočnú pozornosť ostatným dôležitým informáciám.
Nádoba vyzerá byť z hliníka, vrchnák je železný…Už vzhľadom na použitý materiál som mal muničnú debničku okamžite vyradiť. Nestalo sa tak a octopusovej identifikácii na konci príspevku som už nevenoval dostatočnú pozornosť.
Vyzerá to ako temoska, várnica, alebo čo.Nie som žiaden špecialista na výstroj Wehrmachtu ale snáď má octopus s tou várnicou aj pravdu. (Kde sú tie sľúbené obrázky?)
Samozrejme nemožno vylúčiť, že nejde o časť z nemeckého aeroplánu, ale tá pozemná varianta sa mi lepšie páči, pretože podporuje moju teóriu o improvizovanej pálenici :-k .* slangový výraz používaný kopkopmi na označenie akéhokoľvek neidentifikovateľného predmetu, nálezu
-
V okolí Tunežíc je viacero hradov, nad nimi žiaden.
Hrad Košeca
Na skalnatom kopci medzi Veľkým a Malým Košeckým Podhradím sa nachádzajú pozostatky Košeckého hradu z 13. storočia.Hrad Vršatec
Nad obcou Vršatské Podhradie sa nachádza ruina hradu Vršatec z 13. storočia. Je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale na Slovensku.Hrad Lednica
Obranný hrad z 13. storočia, dnes ruina, je najneprístupnejším hradom na Slovensku.To, čo by to mohlo byť sú Nozdrovice – predhistorické sídlisko na “Hradišti” zo strednej doby bronzovej a laténske hradisko.
-
Dorotka, budeš sa asi musieť obrniť trpezlivosťou. Ostopus na tom určite pracuje.
Aby to však nebolo také nijaké poďme analyzovať jeho opis. Už rozmery sú zaujímavé.
Rozmery: šírka základne je 35 x 35 cm, výška 27 cm, hrúbka 2 cm. 8O Neskôr mi došlo, že autor mal na mysli hrúbku steny.
Predpokladám, že nález by mal vyzerať asi takto.
Vzhľadom na tesnenie a spôsob uzatvárania možno predpokladať, že debna (čo iné?) bola pôvodne vzduchotesná a to evokuje predstavu debny na muníciu. Tomu nasvedčuje aj text a značenie.
” 2 cm ?atrkst Bentem 15cm Brunn / 42 brb “Lenže žiadna nemecká “PatrKast” (debna na strelivo) pre 2 cm náboje ani transportný obal na nábojky pre 15 cm delo takto nevyzerali.
Poslednou chabou nádejou bola identifikácia výrobcu podľa kódového označenia “brb”. (Kolega sa mi chechtal, že to je Birmingham Royal Ballet alebo Big Red Button.) V skutočnosti sa za kódovým označením “brb” ukrýva firma Rinkler, Richard GmbH, Menden Krs.Iserlohn, vyrábajúca vojenský materiál a činná v roku 1942. Žiaľ to je všetko. Rovnako záhadné ostáva aj označenie “MT3”.
Najzáhadnejšou však ostáva medená trubka,
Z vrchnáka vystupuje medená, zahnutá trubka.ktorá je možno riešením. Môj osobný dojem je, že sa jedná o podomácky vyrobený “papiňák” používaný na výrobu domácej pálenky.
