[sasha]

Pošli foto na e-mail dole. Vložím Ti ho do fóra a možno aj niečo dodám. Ako s obrázkami na Obnovu nájdeš tu.

[sasha]

Stoporcentne súhlasím s Lujzinou charakteristikou duše múzejníka a rovnako súhlasím s dorotkou, ktorá trafila klinec do hlavičky.
Ani ja som nikdy zvlášť nešpecifikoval skupinu návštevníkov, pretože som presne vedel percentuálne zloženie žiaci-dospeláci. Veď na výstavu prišli ľudia iba z regionu a náhodní alebo organizovaní turisti boli tiež spokojní. Tá turistická spokojnosť však nevyplývala z toho ako bola výstava urobená ale, že im niekto strčil do ruky (pokiaľ lektor nevládol príslušným jazykom) poskladané, sice čierno-biele, ale celkom slušne upravené “informatórium” a tí chudáci sa dozvedeli o čom tá výstava vlastne je. To trochu súvisí aj s tunajšou témou, pretože tie papiere zároveň slúžili aj ako propagačný materiál. Návštevníci si ich odnášali a aj po roku si vedeli pripomenúť kdeže to vlani boli. Možno som ťažký optimista ale myslím si, že osicka111 nemá celkom pravdu a mať tú moc hneď by som ju prijal do múzea. Až takú moc síce nemám, ale bol by som rád keby sa pozrela do “Kaviarne” (fuj tá sebapropagácia) možno ju niečo inšpiruje.
Na záver iba jedno – komunikácia múzea so svojim bližším alebo vzdialenejším okolím nie je jednoduchá a jednoplánová záležitosť. Je to pomerne komplikovaný systém členiaci sa na viacero nezastupiteľných subsystémov (teda v teoretickej rovine) a múzeá sa ho zväčša, nielen z personálnej a teda aj finančnej náročnosti, ani nesnažili zvládnuť z jedného, nikdy nevypovedaného dôvodu, ktorým je ich monopolné postavenie v rámci daného regionu.
Dúfam, že to nie je príliš zmätené, ale ako hovorí dorotka …pre počiatočnú diskusiu snáď stačilo…

[sasha]

Vidím, že som urobil chybu a spustil defaultné algorytmy múzejníka. Ako sa voľakedy na vojne velilo “NASPÁTEK”!
Pracovný názov tej nešťastnej výstavy je “S K L O”.
Tiež týmto volám hyperaktívnu freyu, ktorá sa odvážila na Obnove napísať
…tu (na obnove a na Slovensku) sa len frfle ale skutek utek..
a budem veľmi pozorne sledovať jej výkon :twisted: (ale aj výhovorku prečo sa nemôže zapojiť :evil: ).
__________________________
p.s. Nie že by nemala s tým Slovenskom trochu aj pravdu, ale meno Obnovy sa nadarmo neberie.

[sasha]

:!: Vážení súputníci nádhernou krajinou Obnovy,
Pokiaľ ste zablúdili do našej útulnej kaviarničky buďte vítaní, sadkajte si, natiahnite si unavené zmysly a pri niečom dobrom si prečítajte ďalší z bláznivých nápadov vášho kaviarnika.
Nuž…
V poslednej dobe na Obnove rezonuje na viacerých miestach problematiky výstav v našich múzeách. Nájdete tu aj tam aj inde v podstate rôzne názory s ktorými možno súhlasiť aj nesúhlasiť. Tak som sa dal inšpirovať vetami

Nevverim, ze by to bolo az take zle ako pise dorotka, neverim ze muzea maju vycerpane a okukane fondy a neverim, ze nemozno urobit putavu vystavu o historickom skle v ktorej by bola aj zabava aj pre deti aj pre dospelych.
…ja by som na to historicke sklo isiel istotne…som sklar a mam ho rad
bacil, súhlasím – nech je na výber, napr. historické sklo (čo tu bolo sklární na Slovesnku !!!) spojené trebárs s “kurzom” podmaľby na sklené tabuľky. A predaj rámčekov, aby si tie maľbičky hneď deti (alebo dospeláci) zapaspartovali. Atď, atď…Len pri takomto podujatí sa dá vymyslieť mnoho ďalších atraktivít
a napadlo ma – urobiť výstavu o historickom skle 8O …
Urobiť dobrý námet, dobré libreto a dobrý scenár. Žiadne finančné náklady iba ochota, invencia a NÁŠ čas. Keď to bude dobré zoberie to aj SNM, pretože nielen kvalita ale aj unikatnosť diela sa ráta a také niečo tu ešte nebolo.
Pre Vás troch je to výzva (kaviarnik sa pridá s plným nasadením), pre ostatných príležitosť pokúsiť sa premeniť svoje predstavy na skutočnosť a niečo sa naučiť.
Čo my na to? Len dúfam….

[sasha]

Oheň
pýr, ignis, fiur, prvý zo štyroch živlov, v dávnovekých kultúrách jeden z najdôležitejších prvkov ľudského sveta, dar bohov, dobrý sluha a zlý pán a dodnes nezastupiteľná súčasť života človeka. Spolu s náčiním začiatok ľudskej civilizácie, prvá z obrovských síl, s ktorej pomocou začal človek meniť tvár zeme.

G. Arcimboldo: Oheň, 1566, olejomaľba na dreve, 665 x 510 mm, Kunsthistorisches Museum, Wien
Najstarším spôsobom zapálenia ohňa je kresanie, teda mechanické vytvorenie iskier dostatočnej teploty, ktoré sú zachytené ľahko zápalným materiálom.

Druhým spôsobom je zapálenie ohňa trením vhodne vysušeného dreva. Rýchlym priamočiarym alebo rotačným pohybom sa drevo zahrieva, rozrušuje za vzniku „pilín“, ktoré pri dosiahnutí dostatočnej teploty začnú tlieť.

Tretím spôsobom je použitie ocieľky a pazúrika. Kresaním ocieľkou o pazúrik (kremeň) sa tvoria iskry, ktoré sa zachycujú ľahko zápalným materiálom, ktorý začne tlieť. Pretože je žiaduce aby iskry dopadali z čo možno najmenšej vzdialenosti, zápalný materiál možno položiť priamo na pazúrik.

Vlastná ocieľka je vyrobená zo zakalenej ocele s vyšším obsahom uhlíku rozmerov ca. 70 x 5-10 mm s hrúbkou 5 mm. Kresalo sa ocieľkou o pazúrik (kremeň) a iskry tvorili mikroskopické účtepy z ocieľky. Má najčastejšie tvar veľkého písmena „C“ (dvojramenná) alebo „U“ (jednoramenná). Tento spôsob zapaľovania ohňa sa objavuje v Európe v 2. polovici 2. storočia pred n. l. Možno to znie neuveriteľne, ale používal sa až hlboko do 20. storočia (najmä na vidieku).
Ocieľkou bola vybavená každá domácnosť, obchod, krčma, úrad i kostol, používali ho samozrejme fajčiari a tvorila aj súčasť vojenskej výstroje. Propriety na zapálenie ohňa sa uchovávali v drevených alebo plechových schránkach.
Okrem jednoduchého kresadla sa po vynájdení kresadlovej zámky začali sa v 18. storočí vyrábať stolové kresadlá určené pre zámožnejšie vrstvy.

Ľudská vynaliezavosť sa však neuspokojila jednoduchou ocieľkou, vzniká viacero zaujímavých konštrukcií zapaľovadiel a v roku 1780 dokonca elektrický, plynový “zapaľovač”. Ani jeden z týchto vynálezov sa z rozličných príčin nerozšíril.
Na skutočne revolučný vynález muselo ľudstvo čakať až na náhodu.
V jeden sychravý deň roku 1826 lekárnik John Walker sedel vo svojom laboratóriu a rozmýšľal z čoho zaplatí nájomné za uplynulý mesiac. Pritom bezmyšlienkovite drievkom miešal v miske zmes potaše a antimonu. Keď sa mu na drievku vytvorila hrudka chcel ju odstrániť, škrtol ním o kamennú dlážku a… zničoho nič vyšľahol plameň.
Johny túto zaujímavosť každému ukazoval, až ju videl Samuel Jones, ktorý hneď začal pracovať na jej komerčnom využití. Už rok nato sa predávali prvé zápalky pod obchodným názvom “LUCIFERS”, ktoré dodnes predstavujú nezastupiteľný prostriedok na zapálenie ohňa. Ročne sa na svete spotrebuje 5 triliónov zápaliek.

Zápalky “LUCIFERS” N. Jonesa, Anglico, okolo 1831

Lumiferi N° 2. Senza zolfo, Cís. král., výsadní továrna Vojtěch Scheinost v Sušici (v Čechách), 1839-1843,
rozmery 45×25 mm, cena 75 €.
V roku 1831 francúzsky chemik Charles Sauria vyvinul fosforovú zápalku, ktorá sa začala vyrábať napriek jedovatosti a relatívnej nebezpečnosti vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Uhorsku a Švédsku. O vynález bezpečnej zápalky, ktorá sa používa dodnes, sa zaslúžil rakúsky lekár Anton Von Schrötter Ritter von Kristelli, ktorý v roku 1845 nahradil fosfor bezpečnejším červeným a švéd Johan Edvard Lundström, ktorý v roku 1855 oddelil komponenty zápalky.

Bezpečnostné, “švédske” zápalky vyrábané firmou Jönköping Co., Ltd.

Známka k stému výročiu vynálezu bezpečnostnej zápalky.

Potom prišli zapaľovače… ale to je už iná kapitola.

Literatúra:
JÍLEK, F.-KUBA, J.-JÍLKOVÁ, J.: Světové vynálezy v datech, Praha 1977.
TECHNICKÝ naučný slovník, Praha 1962-1964.

Internet:
http://chemistry.about.com/od/everydaychemistry/a/matches.htm

[sasha]

…Smajlíky používajte s mierou. … N5.5 8)

[sasha]

Začína to tu vyzerať ako u detektoristov :( .
Prosím rozhádané partaje aby v záujme svojho …. zdravia navštívili túto stránku.

[sasha]

Pre Quest…
za najväčší nemrav v elektronickej komunikácii považujem nekonzekventnú terminológiu a živelné vytváranie novotvarov. Klasický príklad z článku na Obnove…

Preto, buďme terminologicky presní.
Neviem prečo si treba sypať popol na hlavu. Opäť Vám to vyšlo – aspoň z môjho pohľadu.

[sasha]

Na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou oficiálne nikto.
Charta o ochrane a správe kultúrneho dedičstva pod vodou (CHARTER ON THE PROTECTION AND MANAGEMENT OF UNDERWATER CULTURAL HERITAGE) bola ratifikovaná r. 1966 v Sofii na 11. generálnom zhromaždení ICOMOS, ktorého členom je aj Slovensko. Znenie charty TU.

UNESCO prijalo konvenciu na ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou (Protection of underwater cultural heritage) v roku 2. 11. 2001 na svojom 31. generálnom zasadaní.
Znenie konvencie TU.

Zatiaľ ju ratifikovalo 7 štátov, z ktorých sú pre nás zaujímavé Bulharsko, Chorvátsko, Litva a Španielsko. Konvencia sa dotýka ochrany kultúrneho dedičstva na dne morí. Preto nepredpokladám, že by Slovensko malo dôvod ju ratifikovať.

[sasha]

Kto sa má v tom vyznať, každý deň človek nachádza nové termíny ako nová archeológia, kultúrna archeológia, analytická archeológia, etnoarcheológia, archeológia modernej spoločnosti, postprocesuálny archeológia atď. Autori predpokladajú, že im každý rozumie, pretože im ONI rozumejú.
Čo je to dočerta experimentálny archeológia, čo už má v Čechách aj katedru s hrdým označením “Katedra praktické a experimentální archeologie”. Viem, že obec archeologická si to všetko vie zdôvodniť a význam tých “srandičiek” (Guest ma zasa dá do laty) je globálne nezastupiteľný ale urobiť z toho vedný odbor!?! Asi chcel byť niekto vedúcim katedry, ktorá pritúlila opäť pár archeológov. Kto vie, vie a aj výukový program si napasuje (a nielen v Čechách):
“Katedra zajišťuje výuku dějin pravěku, starověku a archeologie pro tyto studijní obory: mgr. učitelská historie
bc archivnictví
bc prezentace historických věd”Ako interesovaného laika ma experimentálne rekonštrukcie celkovo zaujímajú, no ich význam vidím hlavne v budúcnosti, keď sa to na Zemi celkom po..hnojí. Experimentálni archeológovia budú mať najväčšiu šancu prežiť.
Nakoniec pre Spiralu zivota niečo pre oko TU.
Nebolo by nejaké foto z tých Tvojich pokusov?

[sasha]

Pre všetkých…
Nechcem súdiť samotnú výstavu, to by mohol urobiť niekto, kto by si ju prezrel. Urobí to niekto, kolegovia (Lucia podeľ sa s nami o svoje dojmy)? Skôr ma zaujali ohlasy. Lazyman sa opäť raz zle vyspal ale chápem, že mu začína pomaly ale isto liezť na nervy smerovanie prezentačných aktivít slovenských múzeí. Nikdy som nemal zásadné výhrady proti bojnickému experimentu a nemám ich ani proti vystúpeniam historického šermu, sokoliarom a pod. Sú to sprievodné akcie, ktorými si zväčša tzv. hradné múzeá sanujú rozpočet. Obdobne by som nemal výhrady proti premietaniu dokumentárnych a trebárs aj hraných filmov, divadelným vystúpeniam, večerom poézie, živým autorským čítaniam atď. Iná je situácia pokiaľ ide o výstavné aktivity, ak ich nechceme deklasovať na “pridruženú výrobu”. Tie sú totiž jedným zo základných kameňov múzejnej činnosti, mali by byť viazané na zbierky múzea a ich tvorcami by mali byť – múzejníci. Viem – nie sú peniaze a viem, že nie je veľmi často ani chuť. Pripraviť múzejnú výstavu je totiž robota! Na druhej strane nejestvuje téma, ktorá by sa nedala spracovať pútavo, divácky príťažlivo a záživne. Ostatné je iba šikovný marketing. Žiaľ (a to netreba ani dokazovať) je jednoduchsie doviezť dinosaurov, panoptikum alebo trpajzlíkov – bez roboty, so ziskom, s návštevnosťou a peknou fajočkou vo výkaze činnosti. Z hľadiska tvorby (dúfam, že sa múzejníci neurazia) však možno takéto podujatia označiť jednoznačne za gýč.
Podobným úletom v činnosti múzeí sú aj “galerijné výstavy”. Nič nemám proti výstave regionálneho výtvarníka, ktorý nezapadá do koncepcie ( 8O ) regionálnej galérie, ale keď takéto podujatia tvoria 90% výstavných aktivít múzea, signalizuje to niečo nezdravé.
Prezentačná tvorba v múzeách je ešte stále v plienkach a niekedy mám dojem, že múzejníci sú presvedčení, že “to čo bolo dobré 50 rokov bude dobré aj ďalších päťdesiat”. Možno áno, možno nie. Pre múzejníkov určite, len či to vydržia návštevníci.
_____________________________
Gýč – zobrazuje objekty alebo témy, ktoré sú všeobecne považované za krásne alebo majú jasný emocionálny náboj; objekty aj témy musia byť okamžite identifikovateľné; gýč substantívne neobohacuje asociácie spojené s prezentovanou témou.

KULKA, T.: Umění a kýč, Praha 2000.

[sasha]

Pre Bacila…
Ba veru som ja na východ šiel, i Šaľu navštívil, do archivu som nemal prečo a Tvojho kamaráta nepoznám (ešte teraz). Takých ako on sa po Slovensku túla viacej a myslím, že podobne ako zberatelia a “interesovaní laici” (čo je myslím viacej ako amatéri :| ) zaujímajúci sa o paleontológiu patrí do kasty kopkopov (kostkop sa mi nezdá). Základným znakom kopkopa je, že svojej vášni a túžbe po poznaní prepadol dušou i telom a porovnávať ho s niektorými zamestnancami štátnych, vedecko-výskumných inštitúcií by som považoval za urážku. Veď aj kňaz a vlastivedný bádateľ Andrej Kmeť bol kopkop a dokonca dvojnásobný. Len by bolo načim vmanévrovať tých dnešných do súčasnosti, podporiť tých čo za to stoja, vytvoriť podmienky a zjednať vážnosť ich stavu. Kruci, ja už píšem ako starý pán Čulen.
Každopádne súhlasím.

[sasha]

Nemáš za čo. Ešte mám dve doma skované – nedohodneme sa :D :D ?

[sasha]

Ale, ale Jupiter, ja to vidím inak. Hostí stále dosť a debaty neviaznu. Je síce pravda, že som sa so svojim teamom takmer štrnásť dní zdržoval v Kostarike, Kolumbii a Tanzánii – boli sme vyberať tie bobule, z ktorých sa po upražení a zomletí robí voňavý mok na Slovensku nazývaný KÁVA. Dúfam, že nám za nami nebolo smutno. Už sme opät na zaparenom Slovensku a priniesli sme aj darčeky.
V prvom rade cudzokrajné obrázky, na ktorých svet zvierat, hýriaci skrytou symbolikou a nečakanými farbami často varuje pred nebezpečím, priamou hrozbou alebo pracovným úrazom, ktorý hrozí každému nedisciplinovanému jedincovi.

MMMMMMMMMMMMMM

MMMNMMMMMMMMMMMMMM

Pre naše milé dievčence, devy, dámy atď. sme pripravili malú sebareflexnú súťaž. Je síce ťažká a po všetkých stránkach náročná, ale na konečnú realizáciu stačí inšpirácia, opis, predstava. Súťaž sa volá
“Čo máta v hlave návštevníčke Obnovy”.

Pre inšpiráciu prikladám ukážku mozgu typického mužského návštevníka Obnovy (a nielen Obnovy).

Súťaž potrvá až do skončenia prázdnin a už sa teším na výsledok.

Krásny a klimaticky príjemný víkend vám všetkým praje váš a jedine váš kaviarnik.

[sasha]

Maďarské relácie:
Revai Nagy Lexikona – žiaľ bez udania ceny
http://www.antikva.hu/onan/osszetett-handle.jsp?resultid=19418&offset=100

reprint
4 500,- Ft zväzok, celé dielo 80 000,- Ft
jednotlivo ho možno poskladať aj po 3 666,- Ft za zväzok

digitálny
http://www.folio.hu/lapok/079000/f11794945.html
http://www.interbook.hu/uj/index.php?op=termek_reszletes&termek_id=2541&fokat=5

kurz Forintu 100 = 13,714, Sk

Dá sa predpokladať cena za jeden zväzok od 500 do 550,- Sk (podľa stavu).
Na Slovensku by sa dal pravdepodobne zohnať aj lacnejšie.