[sasha]

Lekárnické závažia nazývané aj lotové závažia

V roku 1747 zriadila Mária Terézia v Nadelburgu štátnu manufaktúru “Staatliche Metallwaren- und Messingnadelfabrik”, poverenú výrobou závaží. Manufaktúra bola v roku 1769 sprivatizovaná a v roku 1930 skončila činnosť. Jednoptlivé časti sady miskovitých závaží mali hmotnosť, napr. – schránka 249,81g, misky 125,04g; 62,47g; 31,25g; 15,62g; 7,81g; 3,87g; 3,87g; 1,97g.

Hmotnosť sa v jednotlivých regiónoch líšila:

1 funt budínsky (funt uhorský) = 491,07 g, do 1. štvrtiny 18. storočia
1 funt kežmarský = 420,90 g
1 funt (libra) = 560,06 g, v 1. polovici 19. storčia

1 norimberský lekárnický funt = 357,854 g
1 viedenský lekárnický funt = 420,0450 g

V Rakúsko-Uhorsku nahradené metrickými jednotkami v 1871/76.

 

Literatúra:

HORVÁTHOVÁ, E.: O tradičnej metrológii na Slovensku. In: Studia academica slovaca, roč. 17, 1988, s. 202-216.
KAZIMÍR, Š.: Historická metrológia a národopisný výskum. In: Slovenský národopis, roč. 21, 1973, s. 227-236.

[sasha]

Meryska, ani sa nečuduj, že je u Teba ticho. Už ma nebaví pripomínať čo treba napísať a aké obrázky urobiť. Dnes mám dobrý deň a tak aspoň to nasmerovanie.

V zbierkach Historického múzea SNM v Bratislave sa nachádza pečatidlo mlynárskeho cechu v Seredi s nápisom: * SIGIL · MILLER · DOMINVM · SERED. Pečatidlo je mosadzné so železným valcovitým držadlom. Pečatné pole vypĺňajú dva stojace levy, ktoré držia mlynské štvoršpicové koleso, nad ním je mlynské vreteno. Pečatidlo je vystavené v expozícii mlynárstva v galantskom múzeu .

Historické múzeum SNM v Bratislave spravuje 157 pečatidiel:

Pečatidlo cechové mlynárov v Nitre z roku 1770. (H 36112)

Pečatidlo mlynárskeho cechu v Nitre z r. 1779
mosadz, držadlo vaclovité, v strede zdobené 5 linkami, okrúhle
Opis: V strede pečatného poľa dva levy držia mlynské koleso, nad ním mlynský kameň a 5-cípa koruna.

 

[sasha]

Len dodám, že informácie sú nedostatočné – málo obrázkov, chýby minimálne obrázok dna, opis farebnosti, žiadne rozmery, chýba aspoň rámcová proveniencia, spôsob získania atď.  Pritom netvrdím, že aj obsiahlejšie informácie zabezpečia určenie, či dokonca určenie autora. Len šance sú väčšie.

[sasha]

Pokiaľ chcete obraz predať môžete skúsiť starožitníctva v Poprade, Prešove, Košiciach alebo v Banskej Bystrici. Druhá možnosť je využiť internetový obchod:

http://www.bazos.sk/
http://aukro.cz/starozitnosti-a-umeni

skúsiť šťastie predajom cez aukčný dom

http://www.dartesro.sk/?act=katalog
http://www.soga.sk/aukcie-obrazy-diela-umenie-starozitnosti/

alebo ponúknuť obraz Tatranskej galérii v Poprade.

Samozrejme, že sa obraz dá predať aj v Bratislave, ale ide o regionálnu tvorbu a preto najlepšiu cenu predpokladám na strednom a východnom Slovensku. V dnešnej dobe nie je problém elektronicky kontaktovať obchodníkov, poslať obrázky (lepšie ako máte tu) a dohodnúť podmienky predaja.

[sasha]

Príbor je sada, súprava náčinia, ktorým jeme a používame pri stolovaní.  Základné jedacie náčinie (Essbesteck – jedacia súprava) je lyžica, vidlička a nôž. Príbor (Tafelbesteck – stolovacia súprava) je vždy pre viac osôb. Príbor pre 6 osob sa skladá z 52 častí. Všetky časti príboru musia mať rovnaký dizajn, výzdobu, použitý materiál a boli uložené v kazete (obr. 1). Z toho čo prezentujete môžu k sebe patriť vidličky a dezertné lyžičky pokiaľ značenie dezertných lyžičiek nie je na 12 obrázku. Aj keď je nečitateľné, typoval by som alpaku. Lyžice boli dokupované neskôr a tiež nie je jasné či nie sú alpakové. Mokka lyžičky s monogranmom (tiež nie je jasné či nie sú alpakové) netvorili súčasť príboru podobne ako nože. Príbor z produkcie solingenskej firmy Hugo Moser Nachfolger na porovnanie – obr. 2.

Pre nedostatok informácii s prihliadnutím na to, že predmety sú bez výzdoby, minimálne jedna sada nie je vyrobená zo striebra a cene striebra s DPH je 0.66 €/g (29. 2. 2016) nepredáte predmety za viac ako 200 €. Vami požadovaná cena 800€ na bazos.sk a flanger.sk je nereálna.

Pre porovnanie príbor ponúkaný na ebay.de za 39,90 € – obr. 3.

[sasha]

Ladislav Berecz (1910 – 1972)

Košický autodidaktik pôsobiaci v Košiciach, Poprade, Bratislave a Galante. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým tatranským motívom, ale maľoval aj zátišia, žánrové a sakrálne obrazy.

Cena jeho diel sa pohybuje v rozmedzí 200 – 790 €.

Vzhľadom na nedostatočné infprmácie by som ocenil obraz na 460 €.

[sasha]

Je to druh výšivky, pri ktorej sa niektoré nite z tkaniny vyťahujú a ostávajúce sa obšívajú do vzoru . Nazýva sa ažúrka. Používala sa na prikrytie – ozdobu stola v čase keď sa nestolovalo. Stolové obrusy mali ažúrkou iba po obvode. Moja babka jej hovorila “dečka” a mala ich v domácnosti možno aj dvadsasť. Boli obdĺžnikové, oválne a aj kruhové. Výšivka jednoznačne vychádza zo slovenského ornamentu, ale ako meštiansky výrobok je ornament štylizovaný. Doba výroby sa určuje iba ťažko, pretože sa vyšívalo podľa vzorníkov a rovnaký vzor zo začiatku 20. storočia mohol byť použitý aj v roku 1953.

[sasha]

Vážení, všetko čo je na Obnove tam môže ostať, ale treba tomu nejaký systémový ksicht. Toto tu je na zúfanie:

Architektúra stavebníctvo a dizajn
– Ekologické staviteľstvo
Pamiatky
– Drevená architektúra
– Historické záhrady a parky
– Ľudová architektúra
– Mosty
– Pamätníky
– Drobné – prícestné
– Hrady a zámky
– Technické a industriálne
– Kaštiele a kúrie
– Meštianska architektúra
– Sakrálne
— Cintoríny
— Kostoly
–Synagógy
– Vojenské
– Zaniknuté
Reštaurovanie, konzervovanie a remeslá
– Konzervovanie a reštaurovanie
– Remeslá
Archeológia, história a genealógia
– Archeológia
– Geneaalógia a heraldika
– Etnológia
– História
Starožitnosti, zbierky a múzeá
– Múzeá
– Starožitnosti
– Zbierky
Nehmotné kultúrne dedičstvo

Takýto systém členenia obsahu nefunguje a ani fungovať nemôže. Dokonca sa k tejto problematike sedelo a hľadalo sa riešenie. Odvtedy vznikol len jeden nesmelý pokus usporiadať materiály. Pokiaľ ho poznáte, netreba ani kliknúť. Podobné niečo by sa, a omnoho ľahšie dalo urobiť s triedením architektonických počinov. Nemožno ich deliť na “pamiatky” a “nepamiatky”, nemožno k nim prifariť stavebníctvo, o dizajne ani nehovorím. Obnovácka “Architektúra…” pozná len “Ekologické staviteľstvo”. teda lapsus ako hrom a kam sa majú strčiť diskusie ako “Impregnácia cementovej dlažby”, “vlhká pivnica a vlhké steny” alebo “Obnova nateru krytiny strechy z oceloveho plechu”. Že je ta to vyhradené miesto? Iste, ale spomínané členenie nekorešponduje s členením fóra

Architektúra, stavebníctvo a dizajn

Tradičné staviteľstvo (stavebníctvo)

Nízkonákladové a ekologické staviteľstvo

Súčasné staviteľstvo (stavebníctvo)

Umenie, architektúra a dizajn

Toto sú podľa mňa tie najvážnejšie nedostatky Obnovy, o tých drobnejších, i keď riadne otravných možno napísať diplomovku.

Ako som vždy hovoril, tak hovorím aj teraz. Som ochotný, ale len ak to bude mať nejaký význam. Robiť len pre robotu nebudem. To radšej urobím 100 hesiel do slovníka.

Amen.

 

p.s. Skoro som zabudol, zmena vzhľadu Obnovu nezachráni ani jej nepomôže, podobne ako žiadna šminka zo ztareny neurobí mladuchu.

[sasha]

Budeže to radosti na Obnove… admin zas mení fórum. Nie, že by mi to osobne vadilo a viete, že fungovanie fóra beriem primerane vážne. Nechoďte na mňa s vychytávkami. Pokiaľ si novinku neodskúšam v reále, tak sa neviem vyjadriť. Tá ochutnávka “www.discourse.org/” je o ničom, pretože študovať ju nebudem ani ja. Pokiaľ Obnova bude vyzerať ako “http://community.axoloti.com”, neviem prečo by som na ňu chodil. Uvedomte si zameranie Obnovy a uzlové body jej fungovania a hodnoty. Obnova nie je portál na výmenu vtipov alebo receptov na koláčiky. Nie je sociálnou sieťou v dnešnom chápaní a nikdy ani nebude. Že sa na Obnovu nestoja fronty? Tak ponúknime ľuďom niečo, za čo sa oplatí ju navštíviť aj trikrát denne. Hlavne vychovať návštevníkov aby mohli fungovať diskusie. Vymyslieť systém obmedzení pre pasívnych návštevníkov a systém výhod pre každého kto Obnovu podporí finančne – aj 2% dane.

[sasha]

Všetkým návštevníkom Obnovy, tým stálym i občasným, v Novom roku prajem okrem obligátnej lásky, zdravia, úspechov a šťastia aj kopec zaujímavých príspevkov, diskusií a zodpovedaných otázok
Saša

[sasha]

KatkaD, presne ako napísal tatar, iba s tým rozdielom, že teba cena zaujíma. Vzhľadom na množstvo vytlačených exemplárov – 215 vydaní minimálne po 5000 výtlačkov, je aj cena nízka. Čím staršie vydanie tým vyššia cena, ktorú samozrejme limituje stav spevníka. Cena vydaní z 18. a  začiatku 19. storočia sa pohybuje okolo 90 €, vydania z 20. storočia sa dajú zohnať aj za menej 10 €.

[sasha]

roman22, aj keď toto nie je moja parketa, znova musím upozorniť na nedostatok informácií. Že je to obraz to vidím. To čo nevidím sú rozmery, technika, podložka. Rovnako by bolo zaujímavé vedieť kde “u vás” (Trenčín, Košice) sa dedí a približne po koľko generácií. Aj keď budú všetky relevantné informácie k dispozícii, bude aj znalec z odboru výtvarné umenie, potrebovať riadnu dávku šťastia pri identifikácii. Existujú tisíce regionálnych maľujúcich, ktorí hrdo svoje výtvory signujú. Nemajú výtvarné vzdelanie, robia to pre radosť a nejestvuje žiadny oficiálny zoznam.

[sasha]

Nezvestné mince z archeologického výskumu ? … a čo na to Novohradské múzeum?

Očakával som konkrétnejšie reakcie a tak, aby sme v hanbe neostali, pripájam aspoň to čo viem:

1/ denár, Matej II., 1619, Kremnica,
2/ 12 grajciar, Ferdinand II., 1624, Viedeň,
3/ denár, Ferdinand II., (1619-1637), Kremnica; vročenie je nečitateľné,
4/ minca so švédskym erbom na rube (Gustav II. Adolf?); z obrázkov som viac nevedel zistiť; možno súčasť šľachtickej zbierky,
5/ ťažko povedať, pravdepodobne sa nejedná o mincu.

[sasha]

Katarína, sediace dievčatko je výrobok nemeckej porcelánky “Gebrüder Metzler & Ortloff” sídliacej v Inmenau. Bola založená v roku 1872 a špecializovala sa na “umelecký porcelán” (Kunstporzellane). Vyráíbala v prevažnej miere figúrky ľudí, zvierat, vtákov, motýľov, dózičky a vázička. Až do cca 1970 značila iniciálami “MO” často kombinovanými so skríženými kladivami. Značky s kruhopisom sa objavujú až okolo roku 1970. Podľa použitia slova “Germany” v značení sa dá predpokladať, že figúrka vznikla až po roku 1990.

 

Balerína je výrobok ďalšej porcelánky špecializovanej na “luxusný umelecký porcelán”. Je ňou firma “Müller & Co.” činná vo Volkstede (Thüringen): Založili ju v roku 1907 Anton Müller a Otto Hammer. V roku 1932 bol jediným majiteľom Anton Müller. Vaša balerína bola vyrobená s najväčšou pravdepodobnosťou po roku 1910.

 

[sasha]

rodopis.valenta,excelentné riešenie presne v duchu dnešnej doby. Ďalšieho komentára sa zdržiavam. Excelentné riešenie, ktoré nič nerieši. Takže, keď som napísal peterthovi, že značenie robí z jeho vázy hodnotný artefakt, myslel som to doslovne. Príslušníci rodiny Greinerovcov boli hrnčiari a maliari keramiky. Ich korene siahajú do roku 1764, kedy najstarší z rodu Gotthelf Greiner stál pri založení Wallendorfskej porcelánky (Wallendorfer Porzellanmanufaktur) a sú pokladaní za zakladateľov moderného porcelánového priemyslu v Thüringene. Julius Greiner založil v Drážďanoch rokuu 1871 manufaktúru “Julius Greiner & Sohn”, zameranú na maľovanie porcelánu. Maľovali taniere, vázy a portréty podľa fotografie. Značili “G+S”. Či neskôr firma presídlila do Bodenbachu alebo tam vznikla pobočka, nie je známe. Až potiaľ všetko jesné, až na jednu maličkosť. Greinerovci vždy žili a pracovali v Nemecku. Bodenbach bol do roku 1918 nemeckým mestom. Otázka teda znie, prečo nemecký výrobca značil svoje výrobky “Made in Austria”. Pevne verím, že niekto odpoveď nájde a na spôsobe vlastne nezáleží.