sasha
Forum Replies Created
-
Ozývam sa iba preto aby si si nemyslela, že to tu nikto nečíta. To je jeden dôvod. Druhým dôvodom je, že chcem poďakovať za kvalitné informácie, s ktorými sa dá aj niečo robiť. Otázka je výnimočne zaujímavá, ale jej riešenie ešte nie je na programe dňa. Aj ja mám otázočku:
Myslíš, že existuje nejaký vzťah medzi Tvojim predmetom a touto striebornou nádobou z roku 1820?
-
harp má pravdu, ťažko hodnotiť keď nedodržiavaš stokrát opakované zásady – žiadne rozmery, vďaka zlému pozadiu zle čitateľné obrázky, žiadny obrázok horáka, atď.
Tvoj kandeláber (stĺp na ktorý sa “gázlampa” montovala) pochádza skutočne z Prešporku, prvého mesta v Uhorsku s mestkým plynovým osvetlením. S jeho budovaním sa začalo v roku 1855 na základe zmluvy radnice s rakúskou firmou Öterreichische Gasbeleuchtung AG a po spustení prvej bratislavskej plynárne v roku 1856 sa rozsvietili lampy v meste. Počet plynových lámp sa postupne zvyšoval – v roku 1891 ich bolo 531 a zaciatkom 30. rokov minulého storočia ulice osvetľovalo az 1572 plynových lámp. V roku 1935 začal počet plynových lámp klesaľ, keď ich postupne začalo nahrádzať elektrické osvetlenie. Posledná plynová lampa v Bratislave zhasla pravdepodobne v roku 1965. Po skončení používania kandelábre skončili v šrote a jediný (mne známy) dochovaný exemplár je v Slovenskom plynárenskom muzeu.
Kandelábrov bolo viacero typov a tie zdobnejšie sa objavujú aj na pohladniciach. Tvoj typ je “úžitkovejší”, no podarilo sa mi nájsť obrázok, na ktorom okrem podobného kandelábra je aj jedna zo zabudnutých bratislavských rarít – “bratislavský maják”. Bol umiestnený na vyhliadkovej terase na nábreží Dunaja. Mestu ju daroval gróf Esterházy. Na terasu viedlo široké kamenné schodište, vľavo od neho stál vysoký kamenný stĺp nesúci lampu v kovovom ozdobnom koši, prvú elektrickú lampa na nábreží. Tú lampu mám ešte schovanú…
Hodnota tvojho kandelábra, vzhľadom na malý počet dochovaných exemplárov, je vysoká. Cena však nebude nijako závratná. Skús kontaktovať Múzeum mesta Bratislavy, možno budú mať záujem.
-
Výrobca: Krautzberger, Mayer & Purkert GmbH. (Gesellschaft mit beschränkter Haftung = s. r. o.)
Miesto: Čechy, Bystřice (Wistritz), v súčasnosti miestna časť Dubí, okres Teplice
Založená: 1911
Po roku 1945 znárodnená. V súčasnosti „Český porcelán, a. s. Dubí“.
Identifikuje sa ťažšie, pretože podobnú korunu používalo viacero výrobcov a akronym “K.M.P.” pripomína tiež “Koenigliche Porzellan Manufactur”.
-
1945 – 1958
-
To že tvoja stolička je “tonetka” je a ostane iba prianie. Pokiaľ bolo operadlo upevnené klincami, tak iba zbožné prianie. Stolička na tvojom obrázku je tuctová kaviarenská stolička z prvej polovice 20. storočia akých boli vyrobené desaťtisíce a ako som sa pokúsil v predchádzajúcom poste naznačiť, nevyrábal ich iba Thonet.
Tvar trnože, “tá obruč čo dole spája nohy”, nie je identifikačným znakom, pretože rôzne varianty používal každý výrobca… i keď Thonet uprednostňoval práve kruhovú trnož.
-
freeman, pri tvojej stoličke je isté iba jedno… že je vyrobená z ohýbaného dreva.
Do roku 1893 fungovalo 51 firiem vyrábajúcich ohýbaný nábytok. Jednou z nich bola aj firma Jacob & Josef Kohn (J. & J. Kohn), najvážnejší konkurent Thoneta.
Jacob Kohn (1791–1868) so synom Josefom Kohnom (1814–84) založili nábytkársku firmu vo Vsetíne roku 1849. V roku 1856 začali úspešnú kampaň spochybňujúcu patent Michaela Thoneta (1796 – 1871) a ešte predtým než sa Thonet vzdal patentných práv (1869) založili v roku 1867 vo Vsetíne továreň na výrobu nábytku z ohýbaného dreva. Ďalšie továrne boli založené v roku 1869 v Jičíně, Českom Těšíně 1871 a Holešově 1890. V roku bola denná produkcia nábytku 5500 kusov. V roku 1900 na Exposition Universelle firma predstavila modely navrhnuté Gustavom Siegelom (1880-1970) a ohýbaný nábytok sa stal súčasťou hnutia Arts and Crafts. Firma vo veľkom exportovala, okrem iného, do cárskeho Ruska a v Rusku prednedávno vydali aj knihu venovanú “Viedenskému nábytku Jacoba a Josefa Kohna“.
Z obrazovej dokumentácie sa dá usudzovať, že sedák bol plný, podobný tomu na obrázku. Tvar operala nemožno určiť, pretože chýbajú obrázky zadnej strany zadných nôh.
-
V Novom roku, moji milí,
lásky, blaha, zdravia, sily,
úspechov a šťastia veľa
z úprimného srdca želá… -
Málo informácií – rozmer, z čoho je vyrobená hlavička, či má vlasy iba namaľovné… Najlepšie fotografia bez šatočiek a čiapočky.
-
lubica10 nijako nenarušila štandard kladenia otázok na Obnove. Keby nie asomtam, tak nie je o čom a preto vlastne odpovdám jemu.
K “psej známke”. Asi to nebude známka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za psa, pretože boli vydávané pre územie mesta a nie celého okresu. Čo táto konkrétna mala dosvedčiť alebo na čo slúžila nemám potuchy.
Guľovité strely sa odlievali do foriem, k ktorých niektoré mali tvar klieští. Po odliatí ostal na strele náliatok v tvare nalievaieho otvoru, ktorý sa pred použitím musel odstrániť (obr.1). Mladšie kliešte na strely mali otočnú platničku, ktorou sa náliatok odstránil hneď po odliatí (obr.2)
Či ide o hrubý brok (post), ťažko povedať lebo nepoznáme priemer. Ako hrubé broky sa označujú všetky strely pre brokovnice s priemerom väčším ako 4 mm. Boli radené do šiestich skupín od priemeru 6 do 10 mm. Hrubé broky sa u nás vyrábali gúľaním nasekaných kúskov olova na oceľovej panvici a vo všeobecnosti sa neodlievali. Pre zmenšenie rozptylu boli niekedy spájané drôtom (obr.3).
V súčasnosti sa hrubý brok používa v policajnej praxi. Američania ho označujú ako “buckshot” a náboje kalibru 12 s deviatim strelami primeru 8 mm priliehavým názvom “Alley Cleaner”(obr.4).
-
Dr fero007, možno ťa udiví, že snáď len s výnimkou Japonska, neexistuje v zemiach “orientu”, teda od Turecka na východ, žiadná mestská, komunálna či regionálna heraldika a vexilológia. Pritom by som súhlasil s tým, že ten v tvojom poste dopodrobna opisaný a obrázkami vyšperkovaný predmet vyrobili niekde v “oriente”, teda od Maďarska na juh. Prečo? Pretože ten obrazec “v dvoch zlatých farbách v strede asi striebro” sa má k heraldike ako trabant k autu. “Orientálci” sa nikdy ani nesnažili v tomto smere napodobniť západnú Európu a vízie, napr. erbu tureckého sultána, vznikli iba v hlavách európskych mudrcov.
p.s. V strede vidím dvojsťažník na rozbúrenom mori…
-
Miskové závažie je rakuske, vyrobené cca 1850-1876. Pôvodne ho, s najväčšou pravdepodobnosťou, tvorilo 6 častí. Pre identifikáciu a datovanie je dôležité značenie jednotlivých častí a určité znalosti z metrológie, pretože jednotky váh a mier neboli v jednotlivých krajinách rovnaké.
Viedenský obchodný funt: 560,060g.
Viedenský lekárenský funt: 420,045g.
Literatúra:
-
audiutor, nič ti neušlo. Túto otázku som však očakával skôr od Namaste. Odpoveď je neľahká. Pokiaľ niekto takúto zbraň, v rozpore so zákonom, vlastní, musí počkať na najbližšiu zbrojnú amnestiu. Zbraň odovzdať a zároveň požiadať o udelenie výnimky. Predpokladom úspechu je znalecký posudok, v ktorom je zbraň klasifikované ako predmet múzejnej hodnoty.
Raz za uhorský trojrok sa ukryté palné zbrane objavujú na aukciách. O výnimku treba požiadať v predstihu a po jej udelení dražiť.
V žiadnom prípade neodporúčam pokúsiť sa legalizovať takúto protiprávne držanú zbraň žiadosťou o udelenie výnimky. Následky sú fatálne a trest vyšší, pretože ide o zakázanú zbraň.
-
Na odpoveď netreba obrázky. Zo zberateľského hľadiska možno revolver v palici zaradiť medzi ukryté palné zbrane z ľadiska súčasnej legislatívy (nielen u nás) medzi zbrane kategórie A – zakázané zbrane (§ 4 ods.c zákona č. 190/2003 Z.z.), zbrane, ktoré majú vzhľad iného predmetu. Zbrane kategórie A je zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť, pokiaľ… ministerstvo na základe písomnej žiadosti neudelí výnimku držiteľovi zbrojného preukazu skupiny F na zberateľské účely, v prípade, že možno zbraň považovť za predmet múzejnej hodnoty.
-
Je žiadané a potešiteľné, že vlákna diskusií sa križujú a vytvárajú tak skutočnú sieť.
Nemám rád siete a keď vás zaujíma puškár, o ktorom ani na božskom internete nič nenájdete, musíte kliknúť SEM.
-
Mohol by si napísať rozmery, stav a orientačnô cenu? Možno sa kupec nájde.