sasha
Forum Replies Created
-
Aj keď túto diskusiu sledujem, doteraz som nereagoval. Nedá mi však, pretože na Obnove sa začína presadzovať nezdravý trend. Návštevník sem zavesí post s obrázkom značky na porceláne alebo signatúry na obraze a chce odpovede. Značka je iba jeden z identifikačných prvkov podľa ktorých je možné zodpovedať otázky týkajúce sa výrobcu (pôvodcu), miesta vzniku a doby kedy predmet vznikol. Rovnako je dôležitá obrazová dokumentácia celého predmetu, aspoň taká ako to urobil pepuco. Bez nej nie je datovanie ťažšie, ako píše benjo, ale nemožné. O kladení otázok sa tu písalo veľakrát a žiaduca náprava nenastala. Preto apelujem na všetkých, ktorí obetujú svoj voľný čas, nereagujte na takéto posty.
Namaste, pokiaľ ten tvoj “ladovy maco” vyzerá ako pripojený obrázok alebo podobne, spomínaná firma ho s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevyrobila.
-
Komodový sekretár, často nesprávne označovaný ako tabernákel, je často radený medzi barokový nábytok i keď sa objavuje v anglicku až okolo roku 1815, kedy baroko ako štýl končí. Pôvodne bola celá stredná časť prekrytá písacou doskou, ktorá sa zmenšuje a v poslednej štvrtine 18. storočia sa po jej stranách objavujú zásuvky, ktoré boli predtým zakryté. Komodové sekretáre tohto typu sa vyrábali ešte na začiatku 19. storočia a ako repliky aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Samozrejme, že konštrukčné usporiadanie nebolo záväzné a možno sa stretnúť s veľkým počtom variánt. Cena komodového sekretáru z poslednej štvrtiny 18. storočia v perfektnom stave sa pohybuje okolo 16.000 – 17.000 €. Stanoviť cenu podľa jedného obrázku, bez prehliadky nemožno.
-
fero007 môžeš vytvoriť novú diskusnú tému alebo skupinu. Možno uspeješ a nájdeš parťákov, ktorý (okrem teba) budú tému živiť príspevkami. Myslím, že asomtam a rotor sa pridá a ja už len tak mimochodom. Tiež by sa našli nejaké zaujímavosti. Ak budeš chcieť, sa naučíš a všetci si radi pozrú tvoje materiály. Držím palec…
-
No a máme to jak vymalované :o)
Jan Konrád nebol juvelír ale obchodník pôsobiaci v Moste (Brüx), Čechy okolo roku 1906-1918. Etujka, podľa rozmerov, je s najväčšou pravdepodobnosťou na kvalitnejšie vreckové hodinky.
Rotor ako vždy zabodoval a fero007 nemusí cestovať do Pešti.
-
Vandrovná knižka je síce zaujímavá, ale tá etujka by bola zaujímavejšia, aj keď je rozbitá, písmo zle čitateľné atď. Tiež by sa hodili nejaké podrobnosti, aspoň rámcové, o pôvode atď. Pokiaľ ide o uhorského majstra – zlatníka je veľká pravdepodobnosť, že sa dá identifikovať. Po roku 1872 žiadni majstri, žiadne cechy.
Premôž odpor lebo inak to bude nagyon nehéz.
-
Antikvariát, internet alebo Západoslovenské múzeum v Trnave, ktoré spravuje fond tirnavík. V múzeu ju skoro iste majú, ale stojí to za pokus.
-
Andrej Radlinský. Nábožné výlevy. Kniha modlitebná, poučná, obradná a spevácka…
Nie “diel” ale XII. vydanie. Prvé vydanie v roku 1850. Tvoje výlevy boli vydané v rozpätí rokov 1905-1915 (desiate vydanie v roku 1901). Menil sa obsah aj knižná väzba. Za vydania z konca 19. storočia chcú 200 €.
-
asomtam, hlboko sa ospravedlňujem za to, že píšťalky, vrešťadlá a podobne, ktoré používajú poľovníci, neradím medzi vábničky.
-
Ak to má byť vábnička, tak nič moc, pretože keď zapcháme jeden z jej koncov, prestane vábiť. Okrem toho upevnenie šnúry na vábničku nebolo nikdy riešené pomocou krúžka.
V každom prípade sa začíname dostávať na hranicu, ktorú bez ďalších inšpirujúcich informáciu asi neprekročíme. Možno sa však mýlim…
p.s. Dudle, cumle atď. majú krúžky s priemerom cca 40 mm lebo ich obsluhujú dospelí.
-
… nech je po tvojom… aj keď pri pohľade na tvoju kreáciu som mal samé nepublikovateľné nápady.
-
Isteže, na webe vecí tohto druhu nie je veľa. Niekedy sa objavia na ebay, ale majú krátku životnosť. Super obrázok v poste #29. “Krúžky”, aj keď pravdepodobne sekundárne doplnené, majú priemer cca 20 mm a to už je ľudská veľkosť.
-
asomtam, niekedy človek ani nechce a zadarí sa. Úplnou náhodou, pri hľadaní niečoho úplne iného som narazil na podobnú skrinku na koreniny. Je vraj z obdobia po prvej svetovej vojne, ale takéto skrinky sa vyrábali od začiatku 20. storočia. Neviem ako tá tvoja, ale táto mala pôvodne nožičky, takže sa nemusela vešať na stenu. Čierne korenie bolo v najvrchnejčom šuplíčku vľavo. Rozmery: 205 x 80 x 210 (v).
Aj keď to nerieši záhadu harpovho oného, snáď to nevyhodí ako off-topic.
harp, pokiaľ sa dá, získaj aj ďalšie informácie o tom krúžku. Hocičo, aj zdanlivo nepodstatné.
-
Na to čo toto obr. 1- obchod pre bábiky
alebo toto obr. 2 – nábytok do domčeka pre bábiky 16 x 90×40 mm.
-
Je to hlavička fajky. Pipasár, teda trúbeľa, ktorej koniec sa vkladal pri fajčení do úst, bola samostatná časť. Osobne mi pripomína preslávené štavnické fajky – štiavničky, ktorých výroba skončila až v roku 1959. Pokiaľ sa nemýlim, možno by v Banskej Štiavnici niekto vedel identifikovať aj výrobcu podľa značenia. Mohla by byť aj z 19. storočia, pretože tvar jednotlivých typov fajok sa nemenil počas veľmi dlhej doby. Veľmi pekný kúsok.
Odporúčam:
S. Sprušanský: Výroba banskoštiavnických hlinených fajok. Zborník Slovenského národného múzea 62, Etnografia 9. Bratislava 1968, 217-238. -
Harp a čo takto chytiť do ruky šubleru a pomerať ten zázrak aby sme to nemuseli merať na obrazovke.
asomtam vieš si predstaviť normálnu zásuvku s nejakou funkčnou kruhovou úchytkou o priemere asi 12 mm?
Pre lepšiu predstavu – náprstok má najväčší priemer 17,75 mm.