Forum Replies Created

Page 8 of 49
  • sasha

    Member
    15. januára 2014 at 18:53 in reply to: Kosteny kruzok – co to je?

    benjo, najmarkantnejším na harpovom fragmente bolo kostené koliesko. Vďaka slabnúcemu zraku a rýchlemu čítaniu, som spočiatku typoval na koliesko závesu. Po revízii rozmeru som sa dostal až po hrkálky.

    Na tvojom linku síce kombinácia materiálov sedí ale to je tak všetko. Drevená spojka nie je autentická a celá hrkálka vyzerá na súčasný výtvor určený na kšeft. Najvierohodnejšie sa tvári iba koliesko. Ako napísal rotor – viktoriánsky remeselník by musel skapať od hanby a keby sa mu to nepodarilo následne od hladu, pretože by už žiaden svoj výrobok nepredal.

    Pre ilustráciu pripájam ukážky viktoriánskej produkcie hrkálok.

  • sasha

    Member
    15. januára 2014 at 16:50 in reply to: Kosteny kruzok – co to je?

    Pre upresnenie – to čo má harp by mohla byť časť hrkálky pre panenku, obľúbenú to hračku malých dievčatiek (Homo femina minor) alebo časť hrkálky pre cicu domácu (Felis silvestris f. catus). Bohužiaľ chýba porovnávací materiál. Hrkálka mohla byť zo železného alebo mosadzného plechu. Zlatník by od hanby skapal aj dnes… pokiaľ ešte zlatníci nevymreli.

  • sasha

    Member
    15. januára 2014 at 12:47 in reply to: Kosteny kruzok – co to je?

    Sašovi to, ako často tvrdia jeho pomocníci, trvá, ale snaží sa… zväčša. Keď je zaujímavá téma.

    Taže sme pobádali a tu je výsledok. Cumeľ sme samozrejme vyradili z užšieho výberu, pretože to harpovo koliesko je pre trpajzlíkov. Urobili sme ale analýzu hrkálok.

    Do dvadsiateho storočía bola detská úmrtnosť vysoká, a preto rýchly krst novorodenca bol považovaný za veľmi dôležitý. Počas obradu alebo ešte pred ním dostal novorodenec, najmä od kmotry, dary – prívesok, brošňu na upevnenie podbradníka, strieborný pohárik, príbor, hrkálku alebo peniaze. Dary boli zväčša vyrobené zo striebra, pretože vďaka jeho tvárnosti mohli byť tenké a ľahké. Mosadz sa nepoužívala, pretože zelenela, porcelán a sklo sú krehké. Hrkálky sa objavujú vo Francúzsku v 18. storočí. Kostené koliesko slúžilo ako hryzátko a zvončeku sa pripisovali aj ochranné účinky. Kolieska sa po roku 1900 vyrábali aj z celuloidu.

    A prečo teda hrkálky v tejto téme? Pretože hrkálky nosili aj bábiky a mačičky, pokiaľ boli zvlášť poslušné. Ak zvážime, že bábika je v pomere k dieťaťu približne 1:4, krúžok s priemerom 12 mm približne zodpovedá 40 mm krúžku reálnej hrkálky. Okrem toho detské hrkálky nemali nikdy medzičlánok medzi kovovou a kostenou časťou.

    asomtom, každá otázka je hodná odpovede. Jediný spôsob ako dostať koliesko do otvoru v dreve, je drevo rozpoliť, vložiť krúžok a potom ho zlepiť. Dal by sa prerezať aj krúžok, ale vzhľadom na tvrdosť kosti a nebezpečie zlomenia by som túto alternatívu vypustil.

  • sasha

    Member
    8. januára 2014 at 15:15 in reply to: Kosteny kruzok – co to je?

    Mne už na staré kolená slabne zrak, ale 12 mm je, aspoň na mňa, zase veľmi málo. Obávam sa, že aj na záclonu. Bude to niečo iné… pobádame, uvidíme.

    Pripájam môj kostený krúžok.

    Detská hrkálka, striebro, Sandrik, vonkajší priemer krúžka 43 mm.

  • sasha

    Member
    8. januára 2014 at 0:06 in reply to: Kosteny kruzok – co to je?

    harp, ťaháš nás za fusaklu alebo Ti už na staré kolená slabne zrak. Čo to je cca 12 cm.

    Poďme analyzovať:

    – v Európe nežije zver, z ktorého kostí by sa takýto krúžok dal vyrobiť,

    – vo vnútornej časti krúžku je cca 40 útkových nití; keby mala niť priemer 1 mm vnútorný priemer by bol cca 40 mm a nie 100 a viac,

    – drevená časť je málo pevná aby prečkala v zdraví dymanické namáhanie.

    Syntéza:

    krúžok na záclonu alebo záves, ale zvážil by som aj rotorov cumlík. Niekde mám zvonček na kostenom krúžku… niekde.

     

  • sasha

    Member
    31. decembra 2013 at 14:35 in reply to: PF – male graficke formy

    Začínam … V týchto slovách je skrytý kľúč k úspechu.

    Začínam – to je program odvahy, guráže do života.

    A kolegovia? Všetci sú nedôverčivý. Všetci sa pozerajú, ako to dopadne. Ani jediný by nekúpil akciu v tvojom podniku. Všetci sedia pokojne vo svojich kreslách fixného platu, na svojich úradoch, vo svojom pohodlí. Biješ sa s prvými ťažkosťami, nemáš moc priazne, nemáš skúsenosti, všetko si musíš robiť od základov sám. Objavuješ svoje prvé modriny aj svoje prvé depresie.  Po rokoch tvrdej práce získaš dobré meno, si konečne na pevnine, ku ktorej si tak úporne plával. A vtedy tí, ktorí sa skepticky usmievali, ktorí neverili na tvoju dobrú hviezdu, ktorí podceňovali tvoje sily hovoria: “mal šťastie”.

    Šťastie? Hlúposť!

    Mal guráž. Niečo chcel. Nebál sa. Riskoval. Modriny pre neho boli vzpruhou. Úškľabky bičom. Mal hrdinské srdce a preto zvíťazil!

    Ján Solar

  • sasha

    Member
    30. decembra 2013 at 3:45 in reply to: knihy

    Kto by si chcel pozrieť obrázky, sú TU.

    Je to “Cesta Swato-Cellenská, někdy od wlastence nasseho, mucedníka a patrona království Českého swatého Waclawa, Jindřichovi, markraběti Moravskému, ponejprw ukázána“. Vydaná česky v Jindřichově Hradci Aloisiem Josefem Landfrasem a synem v rozmedzí rokov cca 1830 – 1884.

    Je známe aj pražské vydanie z roku 1802.

    Ukazoval by som ju na Malej Hore v Martine, v Slovenskej národmej knižnici v Martine alebo Považskom múzeu v Žiline. Tvoja námaha však, pravdepodobne, bude zbytočná, pretože je to bežná tlač.

    Pozri: http://archive.is/JI1aU

  • sasha

    Member
    17. decembra 2013 at 23:41 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    wratko, bolo mi potešením. Super kúsky, najmä ten kováčsky výrobok a hlavne naše – žiadne Nemecko, Amerika a podobne.

    Škoda len, že harp viac nenapísal o tých jeho špangrovačkách, ktoré sa svojou konštrukciou vymykajú bežnému pojatiu.

  • sasha

    Member
    13. decembra 2013 at 10:34 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    Tento zaujímavý stroj sa volá pákový napínač drôtov (nem. Spannvorrichtung, ang. Wire Stretcher). Jeho modernejšie verzie sú označované aj ako  napínač alebo napinák plotu. Vyobrazený exemplár s obchodným označením “GRIP N°1 bis” bol vyrobený s najväčšou pravdepodobnosťou vo Francúzsku. Celková dĺžka cca 670 mm a hmotnosť cca 2,3 kg. Nenahraditeľný pri budovaní oplotení pozemkov (Amerika, Austrália, Kanada) a prácu s ostnatým drôtom. Používa sa aj vo vinohradníctve.

    Pekný víkend a na zdravie.

    p.s. Prvé čo ma napadlo keď som uvidel obrázok bol “hupcug” a v podstate som mal pravdu. Klucpruh je hurpculk odzadu.

  • sasha

    Member
    8. decembra 2013 at 13:34 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    harp, rotor a ďalší, nečakajte so založenými rukami. Ukážte, že nie som jediný, ktorý v tej hádankovej veci poznal klucpruh. Máte ešte šesť dní.

  • sasha

    Member
    6. decembra 2013 at 18:50 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    Vianočné hádanky mám rád, mám ich niekoľko ešte schovaných. Odpovedám však na ne, pokiaľ viem, až o sedem dní.

    Špangla sa u nás hovorilo sponke do vlasov a inak sú to putá.

  • sasha

    Member
    5. decembra 2013 at 12:37 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    A ja dodám na okraj… bodaj by každý svoje otázky formuloval ako ty a pripojil takú kvalitnú obrazovú dokumentáciu. Vďaka.

  • sasha

    Member
    5. decembra 2013 at 11:37 in reply to: K čomu slúžilo toto náradie?

    Rozvádzacie kliešte na listové píly.

    Existuje veľké množstvo typov líšiacich sa aj podľa krajiny vzniku.

  • Keď zakážeš hádať, mnohých to odradí. Ja si typnem :o)

    Rozvádzacie kliešte na okrružné a gátrové píly.

  • sasha

    Member
    24. novembra 2013 at 15:31 in reply to: Urcenie Puncov u Prstena s Tajnou Skrysou na Jed

    Bez ohľadu na modrého skarabea bol tento strieborný prsteň s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobený v Egypte po roku 1949. Egyptské punce pozostávajú z troch štvorcových značiek. Značky na tvojom obrázku sú hore nohami a posledná vpravo je nečitateľná. Význam zľava:

    – rýdzosť kovu, v našom prípade 800,

    – oficiálny punc Egypta – kvet lotosu,

    – miesto značenia, napr. Káhira (Cairo, Kairo).

    Ďalšie dve značky číslo “800” a “ľalia” sú importné punce Československa.

Page 8 of 49