Forum Replies Created

Page 5 of 15
  • shamman

    Member
    11. októbra 2009 at 8:02 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

  • shamman

    Member
    11. októbra 2009 at 7:41 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    no problem je že každy pripravok je vlastne otrava.
    no je možne asi skor urobyt tak že na hrady dat OSB dosky a potom palubovku a bude aj dobra ochrana aj izolacia.

    Poslem Vam fotku na okomentovanie. ohladom podlach v dome podla mojich oprav.

  • shamman

    Member
    11. októbra 2009 at 7:31 in reply to: Výber hornej frézy

    Ahoj

    Ak Ti mam povedat pravdu mal som Ferm a ma velke problemi s prehrievanim. Po určitom case odchadza poistka a musi sa prerobyt cela spustanie. Ak možem odporučit tak radsej drachsiu frezku. A to asi značku bosh ale akide o frezi tak odporučam ferm. su lacnejsie

  • shamman

    Member
    11. októbra 2009 at 7:25 in reply to: podlaha v drevenici
  • shamman

    Member
    7. októbra 2009 at 9:25 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    To neni vtip to je skusenost a nie na podlahu ani trami tam by som daval prirodny olej ktori sa da zohnat v jednej sukromnej firme je to 100 olej a rob stym už viac rokov a asi tak rožne do 500m2 a je to pohode na vonok a prirodzene do vnutre. CO sa tika olejou a dechtu ci podobnych pripravkou davaju sa len na neviditelne drevene sučasti ako koncervacny sistem po natere bochemitom a hlavne na hrady na ktore sa ide davat podlaha nie na podlahu. Hej na trami pod podlahu

  • shamman

    Member
    7. októbra 2009 at 9:21 in reply to: Lepidla pre drevovlaknite dosky

    Je a treba ju lakovat ale ja som mal OSB dosky na podlahe a ked som sa vytopil stacilo sbrusit a nalakovat znovu a bolo hotove naboptnala asi len 2mm a to som tam mal Benatky s pracky.

  • shamman

    Member
    6. októbra 2009 at 11:48 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    no a hranoli vyskusaj napenetrovat ja som skamaratom použival stary motorovy olej alebo asfaltovy penetrat super vec uzavru sa pory a nedicha vobec podobne veci robili pri kolajovich pražcoch.

  • shamman

    Member
    6. októbra 2009 at 11:41 in reply to: Lepidla pre drevovlaknite dosky

    To sa neda presne určit su rozdne druhy a rozdne fitmy.
    Kronospan na slovensku nevyraba. Vsetko s kronu ide s Madarska alebo s Rumunska Co sa tika OSB dosiek tie už vyraba iba Bucina predajne Naceva ktora patri koncernu Kronospan.
    Aj OSB dosky sa vlastne lisia su lakovane a nelakovane hydroizolačne kotre su zelene v nutry
    MDT dosky su vlasne podobne ako OSB v trukure ale v principe maju povrchovu vrstvu a to je lamino.
    Dosky su lisovane za Tepla a to percenutulnymi pilinamy alebo stepancami kde sa použiva Piliny s tvrdeho, mekeho a lepidla a pod tlakom sa lisuju a lepia.
    Rozmeri su dane v roznom podla firiem.

    MDF. 2060×2750
    2050×2650
    OSB. 1250×2500
    Hrubka
    10,12,14,15,16,18,20,25,

  • shamman

    Member
    4. októbra 2009 at 21:08 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Zdravym Vas Jelencania dobra sprava od posledneho vystupu na Gymes som preukazal fotky o nasik kulturnych priateloch na stvorkolesových zaprahoch.
    Pokial ich budete opet vidiet na Gymesi alebo v jeho Okoli staci dat vediet na Obvodny lesny urad v Nitre a kedy a kde boli pripadne ich odfotit a poslat to
    na olu.nr@3s.land.gov.sk
    a policia podnikne opatrenia toto iste sa tyka každej prirodnej a kulturnej pamiatky po celom slovensku ma ju to nastarosti vedsinou lesaci.

  • shamman

    Member
    4. októbra 2009 at 20:58 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    Potery si neni potrebne pokial mas dobru podlahu teda ak je dobe vispadovana teda vlastne je rovine Pokial nemas v rovine davas poter pokial chces sa dostat na ine varianty v poslednej dobe som namiesto poterov videl davat OSB dosky Minymalne 18 mm h

  • shamman

    Member
    4. októbra 2009 at 8:36 in reply to: Postup práce pri drevenej podlahe

    Zdravym

    Mam otázky.

    Aka stavba je to? (palena tehla, hlina, drevo )
    Posadenie domu? (kopec a podobne)

    No je viecero veci čo možu poskodit palubovku. Pri starych domoch je najlepsie ponechta sposob vystavby aky bol predtym. Teda ak pod palubovkou bola hlina a nič viac nechal by som ju tam. Ak nie menil by som ju iba za hrby štrk teda skor kamene. Kedže stare domy boli stavane len na hrubych , muroch momentalne sa ti može stat že beton ktory mas v podlahe ti zabrani prietoku spodnej vody ktora tadial už išla a bude sa ti to dostavat nielen do podlahy ale aj do murov. Pokial ti predosla palubovka hnila boloto len s dovodu nepravidelneho byvania a vlastne nekurenia. Tepli vzduch v izbach zatlačal vhkost na nižšie ako je podlaha. Toto iste sia dial u mna ked som nevitvoril vikurovaci sistem jakmile sa kurilo voda prestala viražat do palubovky.
    Pokial si už betonova trebalo pod betonovu platnu dat štrk a drenažne trupki a odvies vodu mimo dom.

  • shamman

    Member
    1. júna 2009 at 17:34 in reply to: Prezentovat v originali, alebo v kopii

    No po skusenostiach v lektorskej praxi radsej kopiu ako original.
    Po skusenostiach s dieceznym muzeom v Nitre a ich 60% vlhkostou sa to ani Inak neda ako aj bespecnostou a alarmom v muzeach a nehovorim Nastevnikoch

  • shamman

    Member
    10. mája 2009 at 12:48 in reply to: Kto býva v drevenici?

    no ja drevenicu nemam ale možno pomožem
    Ak budes zateplovat davaj pozor na zateplenie stien aby si neposkodil bod vlhkosti a vyskusaj použit tradične techniky.

  • shamman

    Member
    15. apríla 2009 at 21:59 in reply to: Z akeho dreva bol jezisov kriz? (otazka)

    Nechcel som zasahovat do tohto fora ale uvedomte si jednu vec. Ukrižovanie v jeruzaleme a teda v rimských provinciach bolo bežne a tak i musite uvedomit že rimania ako taky viuživali bežne dreva a vlastne dreviny nachadzajuce sa v oblas ti posobenia rimskej legije teda ak už hovorime o terajsom izraeli na chadzaju sa tu iba tri či štiri druhi dreva stohto jedno drevo a to je oliva je neviužitelna v principe na križ. Ostatne dreva ktore sa nachadzaju v izraeli to už presne neviem by sa dali viužit. dalšou možnostou bolo viuživanie dovezeneho dreva. Ale tu prichadza otazka či sa taketo drevo viuživalo na ukrižovanie. Iste je jedno kolova zastavba na kalvarii bola s ineho dreva (myslene kmenu, možno druhu) ako nesuca hrada. s dovodu že koli boli už na kalvari dane pred tym. Ale na presnu otazku na toto by nám mohli dat len par ludi a ty su v daka bohu neni už medzi namy.
    Ak ideme dalej do detajlo uvedom me si že aj vseobecny umelecky kánon cirkvy je dosť pomileny a praktycki skresluje problematiku ukrižovania.

  • shamman

    Member
    15. apríla 2009 at 21:40 in reply to: Vplyv svetla na degradaciu dreva

    Ahoj Te

    No o sa tyka degradacie dreva vistavené UV žiarenu je len vlastne vo forme tmavnutia a žiadneho ineho sposobu voči tomuto vplivu je možne len viužit ocharané prvky aku su oleje, vosky a laky.
    Najvedšou degradaciou dreva su škotcovia, vlhkosť a ohen aj to len pri vistaveniu dlchšiemu posobeniu.
    Ina degradacia u dreva neni a vlastne nikdy ani moc nebola pri stmavnuti dreva sa da struktura obnovovat but chemicky alebo mechanicky.

Page 5 of 15