strombus72
Forum Replies Created
-
Tak teraz som sa musel zasmiať!
Nakoniec ma tu budete presviedčať, že slovaáci sa ocitli v Prievidzi a na Hornej Nitre až v druhej polovici 20 storočia- po rozdávaní majetkov chudákov iných národností “postbenešovskými súdruhmi KSČ”! A potom že ja tu rozohrávam nacionalizmus. Šak vy mi tu popierate samotnú existenciu slovákov na Slovensku!
A žeby mesto s takmer 1000 ročnou doloženou historiou bolo treba stále označovať ako “kolonizačné” je smiešne tiež. Všetko niekdo niekedy musel osídliť. A podľa vašich rečí vďačí územie severných karpát za to že na prahu 21 storočia nie je bielym miestom na mape nemcom ,madarom a židom. Zaujímavé. A to prvá vlna slovakov-slovenov prišla na toto územie už v 4 storočí. A kde boli tí “kolonizátori”??! -
Hmmm, Ale zdá sa že to čo predchádzalo vydaniu Benešových dekrétov ti nejako historicky ušlo. I keď to bolo radikálne riešenie. A vzniklo za podpori “mocností” aby predchádzalo udalostiam zo začiatku vojny na národnostne zniešanom území. Európa proste už nechcela daľší vojnový konflikt. Teraz budem ironický, ale škoda že sa to neuskutočnilo s ma´darskou menšinou. Nerobili by teraz konflikty- pričom si zrejme neuvedomujú aké ˇdalekosiahle následky to môže mať v stiesnenej starej dobrej Európe.
-
Fíha , tak o takýchto krivdách som len okrajovo niečo započul v posledných rokoch. Zrejme sa ťa to priamo dotklo. Vieš ja som z Kanianky, kde sme taký čistý profil obyvateľstva nemali, i ked existuje jedna hypotéza o založení obce (nie je známe kdo ani kedy presne ), že to mohlo byť vrámci osídľovania nemeckých kolonistov- ale toho prvého stredovekého. Ale postihlo nás prezmenu vyvlastnovanie kôli presídľovaniu obce Koš. Takže krivdy boli na mnohých miestach.
-
Nuž hej, s tým námestím maš pravdu v tom že zrovna tento roh sa zachoval, ale zvyšných 65 až 75 percent padlo. Len nemám záber na opačnú stranu, ikeď jestvuje.
A co sa týka vtrhnutia tých slovákov do nemeckých obcí- no nevedel som že slováci expandovali niekedy do “nemeckej rýše” a to i napriek že som nositeľom povodne nemeckého priezviska aviac “menovcov” mimo našej vetvy na Slovensku neexistuje. A tak nejak sa pokladám za slováka. Tak sa neuraz na mna, ale čo majú ešte ľudia z obcí obsadenými nemeckým obzvateľstvom- nemecké?! Bola tu na návšteve rodina z nemecka a bavili sa na tom ked počuli tú nemčinu z tých dedín. Sorry boy!
Ale diskusia je možná na túto tému. -
Ale história Prievidze bola plná skazy:
Hrad Prievidza sa spomína v roku 1276, keď z kráľovského majetku prešiel do vlastníctva Adorjána, neskôr menil majiteľov. V roku 1289 ho obsadil Peter z rodu Hunt-Poznanovcov, neskoršie Matúš Čák. Za kastelána vymenoval Ladislava Pecha. Hrad a jeho panstvo (Uherce, Oponice) po Čákovej smrti vrátil šopronský župan Omodej kráľovi, ktoré oboje pripojil k panstvu Bojnica. Hrad zanikol v rokoch 1321-1330. V roku 1383 sa pri tunajšom kostole usadili kamelitáni. Hradný materiál použili na stavbu kláštora, ktorý v roku 1564 zanikol.Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou. Do roku 1369 patrilo do okruhu žilinského práva. V roku 1383 dostalo od kráľovskej Márie výsady kráľovského mesta podľa budínskeho práva, v súdnych záležitostiach sa riadilo krupinským právom. Prievidza bola vyňatá z právomoci bojnických kastelánov, pre posilnenie hospodárskej základne dostala poddanské osady Malú a Veľkú Lehôtku a Moštenicu, ale nepodarilo sa jej natrvalo dostať medzi slobodné kráľovské mestá a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Bojnice. V staršom erbe malo sv. Bartolomeja, v mladšom troch kľačiacich anjelov s krížom. Od 14. storočia mala Prievidza remeselnícko-poľnohospodársky ráz. Pracovali tu mäsiari, pekári, ševci, kováči, krajčíri, súkenníci, klobučníci, čižmári, kováči, zámočníci, nožiari, kožušníci, murári, gombičkári. Živý bol obchod so soľou. V roku 1415 dostala jarmočné právo, v roku 1488 potvrdenie slobodného obchodu po celej krajine.
Koncom 17. storočia bolo rozšírené vinohradníctvo, ovocinárstvo, pestovanie šafránu, výroba dosák a šindľov. Mesto malo 2 mlyny, pivovar, pílu, mýto, poštovú stanicu. V rokoch 1432-1433 Prievidzu vyplienili husitské vojská, v rokoch 1520 a 1599 Turci, v roku 1678 Thőkölyho vojská, v rokoch 1681 a 1683 Turci, v roku 1704 Rákócziovci. V roku 1666 sa v Prievidzi usadili piaristi. V 18. storočí sa hospodársky život skonsolidoval, v roku 1753 bolo z 394 zdanených domácnosti 246 domácnosti remeselníkov a obchodníkov. V spore s panstvom Bojnice v rokoch 1765-1770 mešťania stratili svoje výsady. Pri exekúcii rozsudku v marci v roku 1771 sa obyvatelia, najmä ženy, vzbúrili. Vzburu kruto potlačili. Prievidzu poškodili aj požiare v rokoch 1824, 1832 a mor v roku 1828. V roku 1828 mala Prievidza 350 domov a 2469 obyvateľov. V Prievidzi sa 10. 1. 1849 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom rečnil J. M. Hurban. V 19. storočí prevládalo vo výrobe súkenníctvo. V roku 1883 založili súkennícke družstvo a súkenku, v roku 1872 Prvú prievidzskú banku, v roku 1901 sporiteľňu, v roku 1906 gazdovskú banku, v roku 1907 Karpatiu, ktorá vyrábala éterické oleje, farmakologické výrobky, terpentínový olej a kolóniu. v roku 1896 dokončili železničnú trať do Topoľčian, v roku 1909 do Nitrianskeho Pravna, v roku 1913 do Handlovej. Koncom 19. storočia sa konali veľké trhy na konope a ľan a bola strediskom obchodu s obilím a múkou. Tunajšia ovocinárska škôlka vyvážala stromčeky do celého Uhorska.
-
Ja neviem aky kostol myslis, ale tento je tiez interesantny!
-
A pre porovnanie zhruba z polovice 20eho storočia:
A este jeden zaber Vršatca z toho istého obdobia:
-
Krezba A Rennera z r.1820.
-
Neviem , ci ju mate?Carl Brandtl1841.
-
Nemám po ruke ludí na opravu, ale objavil som fotku z r.1907
-
Ked ma zabijete, neviem odkial som to stiahol! Je to z roku 1896! To by som ani nepovedal ze niekto na slovensku v tej dobe mal foták.
-
Fíha, no to som nevedel ze máme na slovensku óroszlánkó!
-
Harp, odkedy som sa prvý krát dozvedel o rekonštrukcii klenby (tej lunetovej), ani sekundu som nepochyboval o správnosti tejto voľby. Bol som tam niekolko krát ešte pred začatím konzervácie, a ak sa niečo na tom hrade “pýtalo” zrekonštruovať, tak táto klenba bola kandidát number one.
Peter -
Takže trochu na rozuzlenie ako to všetko chápem ja.
Živím sa stavbárčinou, teda viem technologie súčastnosti a rozhodne nesúhlasím s požívaním betónu ako náhradu múrov, klenieb atd… Keď už sa niečo rekonštruuje tak v pôvodnom duchu so všetkým čo k tomu patrí. Hlboko som bol sklamaný a nAštvaný s tým čo napr. urobili so starým hradom na Krásnej hôrke, nerešpektovali nič z pôvodnej architektúri, dokonca to ani poriadne nevyčistili a urobili novú konštrukciu niekde na medzipodlaži s železa a bohvie čoho. Pritom zbytky pôvodnej architektury(miesta vybiehajucich klenieb atd) nikdo neupravoval a keď, tak boli “obhádzane ” cementovým “grcom”!
Iný príklad. Na Hušove : betónové “čiapky” nad klenbamy s konzervacie z 30 tych rokov, splnili svoj účel a zachránili(a stále chránia-ešte držia a fungujú!) klenby ,tie by už dnes 100 percent nejesvovali. Nebol to spôsob elegantný, ale ako niečo bod nohamy a (nánosmy sutín) to nikoho neurrazilo . I ked viem že ani s týmto príkladom veľa ľudí nesúhlasí.
A ako chápem samotné ruiny? Ako niečo čo nikdo nestaval aby s toho bola “torzálna architektúra”. Je to výsledkom nepriaznivých okolností a doby že sa dostali do stavu v akom sú. Ale nevidím v tom problém ak sa im dá pomôcť do lepšieho stavu a podoby. Ved v priebehu vekov tie stavby boli neustále obnovované a upravované. Dá sa polemizovať o snahách s konca 19 a začiatku 20 storočia pri romantických úpravách ktoré nerešpektovali ani jednotlivé stavebné slohy. Ale nechápem celkom ľudí ktorí odmietajú romantizmus a neogotiku. Páni sú to regulérne slohy, deti svojej doby rovnako ako bolo baroko, renesancia atd. Na konferencii som počul vyjadrenie na Bojnický zámok: to nie je nič,- to je gýč. Možno a možno nie. Treba rešpektovať že milonom ludi sa to páči- takže to je asi “dobre urobený gýč. Keď príde na vec aj oravský a budatínsky hrad bol začiatkom 20 storočia obnovovaný po rozsiahlej ničivej udalosti takže tiež nie sú autenticke! žiadny potom nie je autentický okrem pravda tých nedotknutých 250 ročných ruín. Som zástancom napríklad doplnenia chýbajúcich kamenných článkov a podobných zaujímavých stavebných detailov. Pokiaľ sa dá. Holé zlepence kamenou môžu mať a majú tieš svoje čaro tam človek musí použiť väčšiu dávku fantázie, ale kde sa dá odprezentovať niečo z pôvodnej architektúri i ked s použitím nejakej tej rekonštrukcie tak som za. A má to umna hlboké korene z detstva keď som bol ohromným fanúškom starovekého grécka a ich architektúri a umenia. Tam sa tieš donekonečna rieši problem či postaviť naspäť ten kus stĺpa ale bo ho nechať hniť v tráve, či tam doplniť ten jeden chýbajúci kus stlpa aby sa dal položiť preklad-architráv ….
Viem čo obnáša budovanie nových stavieb i s použitím modernej techniky, takže nie som taký romantik aby som si myslel že sa dá obnoviť všetko. Ani s finančného ani s technického hľadiska to nie je reálne,vzhľadom na rozsah deštrukcie; ale, ale tam kde to možné je tak uprednostnujem moralku -opraviť ,upraviť ,pred morálkou -zachovať(nechať rozpandnúť)!
Je mi jasné že nie každý má názor rovnaký, nuž dajte vedieť ten svoj. -
Neda mi este raz. Aký ste tu len múdry! čo takto najskôr sám urobiť niečo pre uchovanie našich pamiatok a až potom kritizovať snahu druhych. A stavať sa do pozície že viete najlepšie čo je pre tie pamiatky najlepšie! Pcháááááá. Len si uvedomte že je to dobová záležitosť- trend, ktorý sa každú chvíľu mení. A obkecávanie a behanie okolo horúcej kaše zatiaľ čo poklady našej zeme miznú v nenávratno sa vám javia lepšie ako snaha o dlhodobejšie riešenie stavu jednotlivých pamiatok pod pláštikom : “aby sme náhodou niečo neupravili, radšj to necháme “autenticky “rozpadnúť. Je to vážený bohapustý alibizmus aby ste náhodou nemuseli priložiť ruku k dielu. Už sa nedivím, prečo Horanský obchádza toto fórum a hľadí si radšej tomu čo dáva zmysel. Prešiel som tu všetky fora ale je tu poväčšine len kopa kritikov v “zákopoch” na všetko + kšeftári a “zlatokopovia, ale skutočný záujem niečo urobiť pre zlepšenie stavu vecí som tu nenašiel a mnoho príspevkou vyžadujúcich širší záujem o pamiatky v celom spektre, jednoducho tych 1000(!) registrovanych užívateľou ignoruje celkom systematicky. Ale na kritiku sa miesto najde vždy!!!
(Harp a tých “sedem statočných”, Vás sa to netýka.)