tanter
Forum Replies Created
-
možno by ma zaujímala reverzibilnosť lepeným spojov…
Prípadne chemická stálosť
-
tak po prve…vetu o mnozstve papiera v kniznej vazbe .”pri reštaurovaní knižnej väzby je papiera relatívne málo a neviem na čo by bolo treba papierovinu” netreba snad ani komentovat
po druhe…literatura ktora bola spomenuta je naozaj nie najstastnejsia….jedine co ma z toho zaujalo je ten titul z Litomysle a v kratkom case sa k tomu budem snazit vyjadrit konkretnejsie
termin “netradicne lepidla” je naozaj zaludny lebo netradicne moze a nemusi byt dobre. a navyse pre niekoho je netradicne tradicne a naopak. Je rozdiel si doma opravit roztrnutu kucharsku knihu ktora sa poskodila castym pouzivanim a ine je sa zaoberat vzacnymi historickymi vazbami..ja skor ostanem v tej druhej polohe lebo sa v nej citim viac “doma” a tam je potrebne byt opatrnejsi
-
Ospravedlnujem sa za slusny par mesacny sklz ale nevedel som sa k tomu dostat.. :)
ano venujem sa restaurovaniu historickej kniznej vazby a velmi rad si vymenim nazory ale informacie s clovekom co sa tomu venuje
-
Lepenie disperznym lepidlom a navyse japonskym papierom je samozrejme hlupost sama o sebe. Rozmyslam ako na to clovek prisiel. Pretoze sa bezne stava/lo ze to ludia potrhane listy ucapali disperziou a kadejakym papierom. Avsak ak niekto pouzije povedzme Duvilax a lepi nim japonsky papier je okrem ineho apre mna aj diletant lebo ciastocne o tom nieco musi vediet, kedze pouziva “japan” co nie je bezny material pre uplnych laikov. Takze bud uplne vedome alebo len ciastocne (co je vlastne jedno lebo vysledok je rovnaky) ignoruje jeden z pilierov restaurovania a teda reverzibilnost.
Toto je pre mna este “nebezpecnejsia” skupina “odborníkov” ako bezny clovek, ktory chce len knihu svojsky “opravit”
len chcem este dodat ze toto je len spicka ladovca a deje sa aj horsie veci
-
Aha…no a zase mám o jednu pilinku v hlave viac :)
-
No…minerálkový wellness ešte povedzme znesiem, ale ten Hercules sa mi vobec nepozdava. Ryžový škrob by sa snáď dal zohnať aj bežne. Ak nie tak v duchu záchrany všetkého čo má význam som ochotný aj poslať :)
A jednoznačne som proti nejakým výkresom a iným podobným hlúpostiam. K škrobu pribalím aj kus japanu
-
mazoslav..neviem ci len ja tomu nerozumiem, ale pises ze mi chces oponovat a pritom pises to iste…vsak obaja piseme o dosledku…to len na margo :)
-
mazoslav chvalim…dobre a zrozumitelne :wink:
-
Neviem ci len ja, ale ziadnu foto nevidim…naozaj by to chcelo viac info a foto…ale vseobecne plati, ze na staru kozu su dnes uz bezne dostupne zvlacnovacie pripravky a roznako aj tukovacie (parafinovy olej, vosky a pod.).
A neodporucam ju casto vlhcit a nasledne susit…to jej vobec nerobi dobre -
Suhlasim s tym, ze radsej ziadny zasah ako laicky. Povrchovo osetrit sa da ta usen niekolkymi sposobmi a pripravkami, ale v amaterskych podmienkach to staci. Podla foto je pomerne v dobrom stave, otazna je len kyslost. To ze je ten papier kysly niet pochyb (tie skvrny-foxing su jej dosledkom). Ide skor o to aby sa jej dosledky obmedzili.
Ak tej knihe chcete pomost tak mozno by som sa zamyslel nad ulozenim. Ta PVC krabica neznie vobec dobre. Dajte ten knihe urobit ochranny obal (to zvladne kazdy knihar) najlepsie z alkalickej lepenky a ulozte ju to teplotne stabilnych podmienok bez priameho svetla.
-
no ja už len dodám, že možno tie hranice nie sú až tak jasné ako tvrdí Docent, resp. existujú činnosti v konzervovaní ktoré priamo nadväzujú na reštaurátorské postupy.
a Docent…Ja som o obrazoch písal len preto lebo to ako príklad (Durer) uviedol Mazoslav.
a tiež si myslím, že to čo písal Mazoslav má od reality (tej slovenskej) ďaleko -
No na tému reštaurovanie vs konzervovanie sa toho tu už popísalo veľa vrátane mňa. Vždy som tvrdil, že neexistuje presná hranica, hoci po určitých krokoch tu existujú rozdiely. Veď definícií je hneď niekoľko. To však neznamená, že by sme ich mali chápať oddelene.
Keďže sa zaoberám papierom a knižnou väzbou, tak budem písať len o tejto oblasti. Rozdiel vo finančných nákladoch pri konzervovaní a pri reštaurovaní robí hlavne cena samotnej práce tj. počet odpracovaných hodín (pri konzervovaní je to podstatne menej). To, že pri konzervovaní treba zložité prístroje sa nepremieta do jeho ceny za konz. resp. rešt..
Myslím, že sa bavíme o dvoch rozdielnych veciach. Ty hovoríš skôr o finančnej náročnosti pri zariaďovaní takého pracoviska a ja skôr o komerčnom konz. a rešt.
No a k tomu znehodnotení resp. zhodnotení. Je jasne, že to priamo ovplyvňuje úroveň samotného zásahu a jeho spôsob a myslím, že Durer(resp obrazy a iné 2D vyt. diel sú na znehodnotenie náchylnejšie). No minimálna sa zvýši hodnota diela a cenu za jeho záchranu. Navyše predmet získa čosi ako pridanú hodnotu pretože sa s ním dá lepšie manipulovať a umožní ho povedzme študovať alebo vystavovať a čo je najdôležitejšie…predĺži jeho “životnosť” -
Tlieskam Docent..pekne si napísal :)
Naozaj treba rozlišovať hodnoty…laický odhad je z pravidla vždy vyšší než odhad povedzme múzea (resp. odborníka). Hlavne keď sa jedná o predmet, ktorý vlastníme a chceme ho povedzme predať. Potom prichádza zväčša veľké sklamanie.
O tom, že či reštaurovaním dochádza k zvýšeniu hodnoty predmetu snáď netreba moc diskutovať. Reštaurovanie je špecifické aj v tom, že jeho cena bežne prevyšuje tú “trhovú” samotného predmetu. Konzervovanie je samozrejme lacnejšia forma a ak je prevedené správne, tak ho môžeme považovať za východisko pre “menej” cenné predmety. Ale tu treba dodať, že niekedy prechádza až to polohy filozofickej…
-
Úplne súhlasím s Docentom. Vôbec samotné reštaurovanie a konkrétne retušovanie bankoviek považujem za veľmi náročnú vec. Prakticky som sa vôbec ešte nestretol s retušovaním bankoviek. Bežný postup spočíva v čistení a prípadnom dopĺňaní chýbajúcich častí. Pri špecifickosti bankového papiera (materiál, grámáž a pod.) sa nejedná o jednoduchú záležitosť (ak sa chce zachovať pôvodnosť materiálu). Bežné je snáď len lepenie trhlín.
A ako už bolo spomenuté, reštaurovať pomerne bežnú bankovku musí byť naozaj hobby hraničiaca s posadnutosťou :) -
Mate pravdu, ze samotne dolievanie by nestacilo, preto som spominal kombinovanu techniku (dolievanie+podliepanie) ale naozaj neviem aky je realny stav. Preto to treba brat s mojej strany skor ako hypotezy…
ak sa neskor dotanem k podobnej problematike rad sa podelim o skusenosti